Language of document : ECLI:EU:C:2009:667

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 29. októbra 2009 (*)

„Spoločný colný sadzobník – Kombinovaná nomenklatúra – Colné zaradenie – Mrazené kusy hydiny a hydinové droby – Pristúpenie Estónska – Prechodné opatrenia – Poľnohospodárske výrobky – Nadbytočné zásoby – Nariadenie (ES) č. 1972/2003“

Vo veci C‑140/08,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Tallinna Halduskohus (Estónsko) z 19. marca 2008 a doručený Súdnemu dvoru 7. apríla 2008, ktorý súvisí s konaním:

Rakvere Lihakombinaat AS

proti

Põllumajandusministeerium,

Maksu‑ ja Tolliameti Ida maksu‑ ja tollikeskus,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predseda druhej komory J. N. Cunha Rodrigues, vykonávajúci funkciu predsedu tretej komory, sudcovia P. Lindh (spravodajkyňa), A. Rosas, U. Lõhmus a A. Arabadjiev,

generálny advokát: D. Ruiz‑Jarabo Colomer,

tajomník: C. Strömholm, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 3. septembra 2009,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Rakvere Lihakombinaat AS, v zastúpení: K. Kask, advokaat,

–        estónska vláda, v zastúpení: L. Uibo, splnomocnený zástupca,

–        Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: A. Sipos, H. Tserepa‑Lacombe a K. Saaremäel‑Stoilov, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu prílohy I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1789/2003 z 11. septembra 2003 (Ú. v. EÚ L 281, s. 1), ako aj výkladu nariadenia Komisie (ES) č. 1972/2003 z 10. novembra 2003 o prechodných opatreniach prijatých v súvislosti s pristúpením Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska s ohľadom na obchod s poľnohospodárskymi výrobkami (Ú. v. EÚ L 293, s. 3), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 230/2004 z 10. februára 2004 (Ú. v. EÚ L 39, s. 13, ďalej len „nariadenie č. 1972/2003“).

2        Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný v rámci sporu medzi na jednej strane Rakvere Lihakombinaat AS (ďalej len „RLK“) a na druhej strane Põllumajandusministeerium (Ministerstvo poľnohospodárstva) a Maksu- ja Tolliameti Ida maksu- ja tollikeskus (Daňová a colná správa – Daňové a colné stredisko Východ, ďalej len „MTA“) v súvislosti so zdanením nadbytočných zásob zmrazeného kuracieho mäsa.

 Právny rámec

 Právo Spoločenstva

 Kombinovaná nomenklatúra

3        Kombinovaná nomenklatúra (ďalej len „KN“) zavedená nariadením č. 2658/87 je založená na celosvetovom harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru (ďalej len „HS“) vypracovanom Radou pre colnú spoluprácu, teraz Svetovou colnou organizáciou, zavedeným medzinárodným dohovorom prijatým 14. júna 1983 v Bruseli a schváleným Spoločenstvom rozhodnutím Rady 87/369/EHS zo 7. apríla 1987 (Ú. v. ES L 198, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 288). KN preberá položky a podpoložky HS zložené zo šiestich čísel, pričom iba siedme a ôsme číslo tvoria vlastné triedenie podľa tejto nomenklatúry.

4        Vo verzii HS z roku 2002 položka 0207, ktorá sa nachádza v kapitole 2 a má názov „Mäso a jedlé droby z hydiny položky 0105, čerstvé, chladené alebo mrazené“, obsahuje na účely zaradenia hydiny podpoložku 0207 14 nazvanú „Kusy a droby, mrazené“.

5        V zmysle všeobecných ustanovení vysvetliviek ku kapitole 2 HS týkajúcej sa mäsa a jedlých mäsových drobov:

„Táto kapitola zahŕňa mäso na trupoch (teda telá zvierat s hlavou alebo bez hlavy), polovičky trupov zvierat…, štvrtiny, kusy, atď., droby a múčky a prášky z mäsa alebo drobov… spôsobilé na ľudskú konzumáciu.

Vo všeobecnosti možno droby rozdeliť do štyroch kategórií:

1.      Droby používané predovšetkým na ľudskú konzumáciu, ako sú hlava a časti hlavy (vrátane uší), spodné časti nôh, chvost, srdce, jazyk, hrubá bránica, tenká bránica, pobrušnica, lalok, týmus.

2.      Droby, ktoré sa môžu použiť len na prípravu farmaceutických výrobkov, ako sú žlčový mechúr, nadobličkové žľazy, placenta.

3.      Droby, ktoré sa môžu použiť na ľudskú konzumáciu alebo na prípravu farmaceutických výrobkov, ako je pečeň, obličky, pľúca, mozog, pankreas, slezina, miecha, vaječníky, maternica, semenníky, vemeno, štítna žľaza, hypofýza.

4.      Droby, ktoré možno ako kože použiť na ľudskú konzumáciu, ako aj na iné použitie (napríklad v kožiarskom priemysle).

Do tejto kapitoly sú zahrnuté len mäso a droby v nasledujúcom stave, bez ohľadu na to, či boli mierne tepelne spracované teplou vodou alebo parou (ako oparenie alebo bielenie), ale bez toho, aby došlo k účinkom skutočného varenia výrobkov:

1.      čerstvé…

2.      chladené…

3.      mrazené…

4.      Nasolené alebo v slanom náleve, či sušené alebo údené.

Mäso a droby v stavoch uvedených v odsekoch 1 až 4 vyššie ostávajú v tejto kapitole, aj keď boli… rozrezané, rozkrájané alebo pomleté.“ [neoficiálny preklad]

6        Znenie KN uplatňujúce sa na vec samu vyplýva z nariadenia č. 1789/2003, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2004. Druhá časť tohto nariadenia obsahuje tabuľku s clami. Trieda I. tejto časti nazvaná „Živé zvieratá; živočíšne výrobky“, obsahuje kapitolu 2 nazvanú „Mäso a jedlé droby“, v ktorej sa nachádza položka 0207, ktorá znie takto:

„0207 Mäso a jedlé droby, z hydiny položky 0105, čerstvé, chladené alebo mrazené:

– z hydiny:

0207 14 – – Kusy a droby, mrazené:

– – – Kusy:

0207 14 10 – – – – Vykostené

– – – Droby:

0207 14 91 – – – – Pečene

0207 14 99 – – – – Ostatné“.

7        Vo vysvetlivkách kombinovanej nomenklatúry Európskych spoločenstiev uverejnených 23. októbra 2002 (Ú. v. ES C 256, s. 1) všeobecné ustanovenia č. 2, 4 a 5 týkajúce sa druhej časti I. triedy 2. kapitoly KN stanovujú:

„2.      Čo sa týka pôsobnosti pojmov ‚mäso‘ a ‚droby‘ v zmysle tejto kapitoly, je potrebné obrátiť sa na vysvetlivky HS, všeobecné ustanovenia 2. kapitoly.

4.      Tiež sa treba obrátiť na vysvetlivky HS, všeobecné ustanovenia 2. kapitoly, v súvislosti s rozlišovaním, ktoré treba robiť medzi mäsom a drobmi tejto kapitoly a výrobkami 16. kapitoly. V každom prípade sa spresňuje, že v 2. kapitole ostávajú zaradené mäso a droby v surovom stave, mleté, nie však ešte pripravené, ktoré sú jednoducho zabalené v plastovej fólii (hoci aj vo forme klobás) výlučne na účely zjednodušenia zaobchádzania s nimi a prepravy.

5.      Na účely rozlišovania medzi vykostenými kusmi a nevykostenými kusmi sa chrupavky a šľachy nepovažujú za kosť.“ [neoficiálny preklad]

8        Vysvetlivka týkajúca sa podpoložiek 0207 14 10 až 0207 14 99 uvádza, že vysvetlivky podpoložiek 0207 13 10 až 0207 13 99 sa uplatnia mutatis mutandis. Tie vysvetlivky znejú takto:

„0207 13 10 Vykostené

Do tejto podpoložky patrí mäso z hydiny, vykostené, bez ohľadu na časť trupu, z ktorej pochádza.

0207 13 99 Ostatné

Do tejto podpoložky patria jedlé droby, zvlášť srdcia, hrebene a laloky, ale okrem pečení.

Do tejto podpoložky tiež patria paprčky hydiny.“ [neoficiálny preklad]

9        Všeobecné pravidlá na interpretáciu KN, ktoré sa nachádzajú v prvej časti oddiele I bode A kombinovanej nomenklatúry, predovšetkým stanovujú:

„Zatrieďovanie výrobkov do [KN] sa riadi nasledujúcimi zásadami:

1.      Názvy tried, kapitol a podkapitol majú len orientačný charakter; na právne účely sa zatriedenie určuje podľa znenia položiek a príslušných poznámok k triedam alebo kapitolám a podľa nasledujúcich ustanovení, pokiaľ nie sú v rozpore so znením uvedených položiek a poznámok.

2.      …

b)      Každá zmienka o materiáli alebo látke v niektorej položke sa vzťahuje aj na zmesi alebo kombinácie tohto materiálu alebo tejto látky s inými materiálmi alebo látkami… Zatriedenie zmesi… sa vykoná podľa zásad uvedených v pravidle 3.

3.      Ak má byť tovar podľa pravidla 2 písm. b) alebo z nejakých iných dôvodov, prima facie, zatriedený do dvoch alebo viacerých položiek, zatriedenie sa vykoná takto:

a)      najšpecifickejšia položka musí mať prednosť pred položkami so všeobecnejším významom. Ak sa však dve alebo viac položiek vzťahuje na časť materiálov alebo látok, ktoré tvoria zmes…, tieto položky sa považujú vo vzťahu k týmto výrobkom… za rovnako špecifické, aj ak jedna z nich obsahuje úplnejší alebo presnejší opis tovaru.

b)      zmesi, tovar zložený z rôznych materiálov alebo skladajúci sa z rôznych komponentov a tovar dodávaný v súboroch na maloobchodný predaj, ktoré sa nemôžu riadiť pravidlom 3 písm. a), sa zatriedia podľa materiálu alebo komponentu, ktorý im dáva podstatný charakter, ak je možné ho určiť.

…“ [neoficiálny preklad]

 Nariadenie č. 1972/2003

10      Článok 41 prvý odsek Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 33), dovoľuje Komisii Európskych spoločenstiev prijať opatrenia na uľahčenie prechodu nových členských štátov na režim spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tieto prechodné opatrenia „môžu byť prijaté počas obdobia troch rokov nasledujúcich po dni pristúpenia a ich uplatňovanie bude obmedzené na toto obdobie“. Najmä na základe tohto ustanovenia Komisia prijala nariadenie č. 1972/2003.

11      Podľa odôvodnenia č. 1 nariadenia č. 1972/2003 je cieľom tohto nariadenia „zabrániť riziku presmerovania obchodu, ktoré ovplyvňuje spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov z dôvodu pristúpenia 10 nových štátov k Európskej únii 1. mája 2004“. Vzhľadom na toto riziko odôvodnenie č. 3 tohto nariadenia zdôrazňuje, že „by sa mali prijať opatrenia v podobe odstrašujúcich poplatkov ukladaných na nadbytočné zásoby v nových členských štátoch“.

12      Na tieto účely článok 4 ods. 1 nariadenia č. 1972/2003 vyžaduje, aby nové členské štáty ukladali poplatky držiteľom nadbytočných zásob výrobkov vo voľnom obehu k 1. máju 2004. Odsek 5 tohto článku spresňuje, že v prípade Estónska sa táto povinnosť uplatňuje najmä na výrobky patriace pod kódové označenie KN 0207 14 10.

13      Článok 4 ods. 2 tohto nariadenia stanovuje:

„S cieľom určenia nadbytočných zásob jednotlivých držiteľov musia nové členské štáty vziať do úvahy najmä:

a)      priemerné zásoby dostupné v rokoch pred pristúpením;

b)      obchodné toky v rokoch pred pristúpením;

c)      okolnosti, za ktorých boli zásoby vytvorené.

Pojem nadbytočné zásoby sa uplatňuje na výrobky dovážané do nových členských štátov alebo na výrobky s pôvodom v nových členských štátoch. Pojem nadbytočné zásoby sa uplatňuje aj na výrobky určené pre trh nových členských štátov.

…“

14      Na zabezpečenie správneho uplatňovania poplatku za nadbytočné zásoby článok 4 ods. 4 uvedeného nariadenia stanovuje, že členské štáty bezodkladne vykonajú inventarizáciu zásob, ktoré sú k dispozícii k 1. máju 2004 a najneskôr do 31. októbra 2004 oznámia Komisii množstvo výrobkov v nadbytočných zásobách.

15      V súlade so svojím článkom 10 sa nariadenie č. 1972/2003 uplatňovalo od 1. mája 2004 do 30. apríla 2007.

 Nariadenie č. 853/2004

16      Bod 1.14 prílohy I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (Ú. v. EÚ L 139, s. 55; Mim. vyd. 03/056, s. 71, a korigendum Ú. v. EÚ L 226, 2004, s. 22), definuje mechanicky separované mäso (ďalej len „MSM“) takto:

„produkt získaný oddelením mäsa z mäsitých kostí po vykostení alebo z tiel hydiny s použitím mechanických strojových prostriedkov, ktoré má za následok stratu alebo zmenu štruktúry svalového vlákna“.

 Vnútroštátne právo

17      Dňa 7. apríla 2004 prijal Riigikogu (estónsky parlament) zákon o poplatku z nadbytočných zásob (Üleliigse laovaru tasu seadus, RT I 2004, 30, 203).

18      V rozsudku z 5. októbra 2006 Riigikohus (Najvyšší súd Estónska) konštatoval, že § 6 ods. 1 tohto zákona nie je uplatniteľný, keďže je v rozpore s nariadením č. 1972/2003. Tento súd sa domnieval, že povinnosť použiť pri výpočte zásob prenášaných do nasledujúceho obdobia koeficient 1,2, ktorú toto ustanovenie zaviedlo, neumožňuje dostatočne individuálne zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi.

19      S cieľom vyhovieť tomuto rozhodnutiu Estónsky parlament zákonom prijatým 25. januára 2007(RT I 2007, 12, 65) priniesol niekoľko zmien pôvodného zákona. Tento zákon v znení zmien a doplnení (ďalej len „ÜLTS“) nadobudol účinnosť 16. februára 2007 a má retroaktívny účinok na situácie, ktoré vznikli po 1. máji 2004.

20      Podľa § 7 ÜLTS sa rozsah „nadbytočných zásob“ rovná rozdielu medzi množstvom zásob, ktoré sa k 1. máju 2004 skutočne nachádzali v držbe hospodárskeho subjektu, a množstvom zásob prenášaných do nasledujúceho obdobia.

21      § 6 ods. 1 ÜLTS definuje pojem „zásoba prenášaná do nasledujúceho obdobia“ ako 1,2‑násobok priemerných ročných zásob nachádzajúcich sa v držbe v posledných štyroch rokoch pred pristúpením Estónskej republiky k Európskej únii (roky 2000 až 2003). S cieľom zmierniť prísnosť tohto pravidla pre hospodárske subjekty, ktoré nevykonávali príslušnú činnosť počas uvedených štyroch rokov, § 6 stanovuje okrem iného dve osobitné pravidlá. Jednak je hospodársky subjekt, ktorý začal vykonávať svoju činnosť na príslušnom trhu po roku 2003, povinný preukázať, že rozsah jeho zásob k 1. máju 2004 zodpovedá „množstvu zásob… ktoré by mohol bežne vyrábať, predávať alebo iným spôsobom za odplatu alebo bezodplatne prevádzať alebo nadobúdať“. Okrem toho na základe odseku 3 tohto § v prípade tých hospodárskych subjektov, ktoré na relevantnom trhu k 1. máju 2004 vykonávali činnosť najmenej jeden rok, zodpovedajú zásoby prenášané do nasledujúceho obdobia 1,2‑násobku buď takto stanoveného množstva „priemerných zásob k 1. máju v posledných rokoch činnosti“, alebo takto stanoveného množstva zásob k 1. máju 2003.

22      Podľa § 10 ÜLTS ministerstvo poľnohospodárstva určí rozsah zásob prenášaných do nasledujúceho obdobia a nadbytočných zásob na základe údajov, ktoré tento hospodársky subjekt deklaroval. Uvedené ministerstvo môže na základe odôvodnenej žiadosti hospodárskeho subjektu zohľadniť určité okolnosti, ktoré umožňujú objasniť zvýšenie objemu zásob nezávislé na akýchkoľvek špekuláciách, akými sú nárast výrobných, spracovateľských alebo predajných objemov hospodárskeho subjektu v predchádzajúcom roku, doba dozrievania poľnohospodárskych výrobkov, skutočnosť, že zásoby boli vytvorené pred tretím štvrťrokom 2003, zníženie vývozných alebo predajných objemov na základe okolností nezávislých na hospodárskom subjekte alebo iné okolnosti nezávislé na hospodárskom subjekte.

23      Tieto posledné ustanovenia sú doplnené § 23 ÜLTS, ktorý definuje niektoré okolnosti, za ktorých zásoby prenášané do nasledujúceho obdobia môžu byť upravené smerom nahor, aby sa zohľadnil vývoj činnosti hospodárskeho subjektu v dobe od 1. mája 2003 do 1. mája 2006.

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

24      RLK je estónskym podnikom pôsobiacim v poľnohospodárskom a potravinárskom odvetví. Pri príprave svojich výrobkov používa mrazené kusy mechanicky vykosteného mäsa z hydiny, nazývaného MSM.

25      Rozhodnutím z 30. marca 2007 ministerstvo poľnohospodárstvo stanovilo nadbytočné zásoby mrazených kuracích kusov v držbe RLK na 83 462 kíl. Dňa 30. apríla 2007 MTA v dôsledku toho vydalo platobný výmer na sumu 1 337 237 EEK (približne 90 000 eur na základe súčastného výmenného kurzu) ako poplatok z nadbytočných zásob.

26      V rámci žaloby, ktorú RLK podal proti tomuto platobnému výmeru na vnútroštátny súd, RLK tvrdí, že dotknuté výrobky nespadajú do podpoložky 0207 14 10, ale do podpoložky 0207 14 99, takže nemôžu podliehať uvedenému poplatku. Tieto výrobky totiž nie sú kusmi mrazeného kurčaťa, ale predstavujú kašu zloženú z kusov mäsa a mäkkých tkanív získaných mechanickým spracovaní kuracích kostí. Okrem toho RLK tvrdí, že nariadenie č. 1972/2003 bráni niektorým ustanoveniam ÜLTS týkajúcim sa výpočtu nadbytočných zásob.

27      Keďže mal Tallinna Halduskohus (Správny súd Talin) pochybnosti o colnom zaradení výrobkov dotknutých vo veci samej a o výklade nariadenia č. 1972/2003, rozhodol konanie prerušiť a Súdnemu dvoru položiť tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Má sa zmrazené [MSM] mechanicky vykostené z hydiny (…prvýkrát definované v bode 1.14 prílohy I nariadenia [č. 853/2004]) zaradiť podľa stavu k 1. máju 2004 pod kód KN 0207 14 10 alebo kód KN 0207 14 99…?

2.      Pokiaľ sa výrobok opísaný v otázke 1 má zaradiť pod kód KN 0207 14 10…:

a)      Odporuje článok 4 ods. 1 a 2 nariadenia [č. 1972/2003] tomu, aby sa stanovil rozsah nadbytočných zásob hospodárskeho subjektu spôsobom, že sa automaticky od nadbytočných zásob (ako zásob prenášaných do nasledujúceho obdobia)… odpočíta priemerný stav zásob, ktorý existoval k 1. máju v posledných štyroch rokoch výkonu činnosti pred 1. májom 2004, vynásobený koeficientom 1,2?

b)      V prípade kladnej odpovede, bola by táto odpoveď iná vtedy, keby sa pri stanovení rozsahu zásob prenášaných do nasledujúceho obdobia a nadbytočných zásob mohol zohľadniť tiež nárast výrobného, spracovateľského alebo predajného objemu hospodárskeho subjektu, doba dozrievania poľnohospodárskeho produktu, doba vytvárania skladových zásob, ako aj iné, od hospodárskeho subjektu nezávislé okolnosti?

3.      Je v súlade s cieľom nariadenia [č. 1972/2003], aby sa vyberali poplatky za nadbytočné zásoby aj v prípade, keď boli k 1. máju 2004 u hospodárskeho subjektu síce zistené nadbytočné zásoby, tento však preukáže, že z predaja nadbytočných zásob po 1. máji 2004 nemal žiadnu skutočnú výhodu v podobe cenového rozdielu?“

 Úvodná otázka

28      RLK tvrdí, že nariadenia č. 1789/2003 a č. 1972/2003 naň nemožno uplatniť, pretože ku dňu pristúpenia Estónskej republiky do Únie neboli ešte v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnené v estónskom jazyku. V tomto ohľade sa odvoláva na rozsudok z 11. decembra 2007, Skoma-Lux (C‑161/06, Zb. s. I‑10841).

29      RLK sa domnieva, že nemožnosť uplatniť toto nariadenie č. 1972/2003 bráni tiež uplatneniu ÜLTS, keďže tento zákon úradne uverejnený v pôvodnom znení 27. apríla 2004 obsahuje viacero odkazov na toto nariadenie. RLK zdôrazňuje, že v dôsledku neskorého uverejnenia ÜLTS nemohli byť hospodárske subjekty dostatočne včas oboznámené s režimom poplatkov z nadbytočných zásob platným od 1. mája 2004.

30      Hoci návrh na začatie prejudiciálneho konania túto otázku neobsahuje, na účely podania vysvetlenia vnútroštátnemu súdu je potrebné pripomenúť, že akt pochádzajúci od inštitúcie Spoločenstva, akým je nariadenie č. 1789/2003, či nariadenie č. 1972/2003, nemožno uplatňovať voči fyzickým a právnickým osobám v členskom štáte skôr, ako mali možnosť sa s ním oboznámiť prostredníctvom riadneho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie (rozsudok Skoma-Lux, už citovaný, bod 37 a tam citovaná judikatúru).

31      Článok 58 aktu o pristúpení spomenutého v bode 10 tohto rozsudku stanovuje, že „texty aktov orgánov a Európskej centrálnej banky prijatých pred pristúpením vyhotovené Radou, Komisiou alebo Európskou centrálnou bankou v českom, estónskom, maďarskom, lotyšskom, litovskom, maltskom, poľskom, slovenskom a slovinskom jazyku budú odo dňa pristúpenia autentické za rovnakých podmienok ako znenia vyhotovené v súčasných jedenástich jazykoch. Budú uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, ak boli takto uverejnené aj znenia v súčasných jazykoch.“

32      Súdny dvor už rozhodol, že toto ustanovenie bráni tomu, aby povinnosti obsiahnuté v právnej úprave Spoločenstva, ktorá nebola uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie v jazyku nového členského štátu, hoci tento jazyk je úradným jazykom Únie, mohli byť ukladané jednotlivcom v tomto členskom štáte, aj keby sa tieto osoby mohli oboznámiť s touto právnou úpravou inými spôsobmi. Skutočnosť, že nariadenie Spoločenstva nie je uplatniteľné voči jednotlivcom v členskom štáte, v ktorého jazyku nebolo uverejnené, však nemá žiaden dosah na skutočnosť, že ako súčasť acquis communautaire zaväzuje svojimi ustanoveniami predmetný členský štát od okamihu pristúpenia (rozsudok Skoma-Lux, už citovaný, body 51 a 59).

33      Estónska republika si tým, že 7. apríla 2004 prijala ÜLTS v jeho pôvodnom znení, splnila povinnosti vyplývajúce z nariadenia č. 1972/2003, keďže zaviedla poplatok z nadbytočných zásob poľnohospodárskych výrobkov a definovala spôsob jeho výpočtu. ÜLTS tak v Estónsku uložil jednotlivcom povinnosti napriek tomu, že uvedené nariadenie voči nim nebolo možné uplatňovať skôr, ako mali možnosť sa s ním oboznámiť prostredníctvom riadneho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie v jazyku tohto členského štátu.

34      Za týchto okolností Súdny dvor už rozhodol, že pravidlo vyvodené z už citovaného rozsudku Skoma-Lux nebráni uplatňovať voči jednotlivcom tie z ustanovení nariadenia č. 1972/2003, ktoré boli prebraté v rámci ÜLTS. Toto pravidlo by si však mohlo zachovať svoju zvyškovú pôsobnosť za predpokladu, že by sa estónske orgány ešte pred úradným uverejnením uvedeného nariadenia v estónskom jazyku odvolávali voči jednotlivcom na určité ustanovenia tohto nariadenia, ktoré neboli prebraté prostredníctvom ÜLTS. Vnútroštátnemu súdu však prípadne prináleží uskutočniť výklad ÜLTS s cieľom overiť, či takéto okolnosti nastali (rozsudok zo 4. júna 2009, Balbiino, C‑560/07, Zb. s. I‑4447, bod 32).

35      Nariadenie č. 1972/2003 stanovuje výrobky podliehajúce poplatku z nadbytočných zásob odkazom na podpoložku KN, do ktorej patria tieto výrobky. Vnútroštátnemu súdu preto prislúcha, aby overil, či a v akom rozsahu vnútroštátne právo prebralo KN uplatňujúcu sa na skutkové okolnosti vo veci samej vyplývajúcu z nariadenia č. 1789/2003 pred úradným uverejnením tohto nariadenia v estónskom jazyku, ktoré by umožnilo jednotlivcom oboznámiť sa s obsahom a štruktúrou colnej podpoložky 0207 14 relevantnej vo veci samej.

 O prvej otázke

36      Vnútroštátny súd sa pýta, či mrazené MSM z hydiny patrí do colnej podpoložky 0207 14 10 alebo 0207 14 99.

 Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

37      RLK tvrdí, že mrazené MSM z hydiny nemožno považovať za vykostené kusy mäsa z hydiny patriace do podpoložky 0207 14 10. Vzhľadom na vlastnosti mrazeného MSM z hydiny a na jeho definíciu poskytnutú v bode 1.14 prílohy I nariadenia č. 853/2004 by sa tento výrobok ma zaradiť do podpoložky 0207 14 99.

38      RLK poukazuje na to, že v období od 16. februára do 1. mája 2004 vnútroštátny predpis zaraďoval MSM do podpoložky 0207 14 99 11. Nemohla preto očakávať, že neskôr dôjde k spochybneniu colného zaradenia.

39      Podľa estónskej vlády sa táto prvá otázka musí preskúmať výlučne s ohľadom na KN platnú k 1. máju 2004. Skutočnosť, že od 16. februára do 1. mája 2004 platil vnútroštátny predpis zaraďujúci mrazené MSM z hydiny do podpoložky 0207 14 99 11, je irelevantná. Táto vláda však zdôrazňuje, že v roku 2002 v odpovedi na žiadosť o poskytnutie informácie o nomenklatúrnom zaradení tovaru podanú RLK sa colné orgány vyslovili v prospech zaradenia mrazeného MSM z hydiny do podpoložky 0207 14 10. Na základe tohto rozhodnutia žalobca vo veci samej pokračoval v dovoze tohto druhu výrobku do 1. mája 2004, a to aj napriek tomu, že od 16. februára 2004 vstúpil do platnosti estónsky predpis obsahujúci zaradenie tohto výrobku do podpoložky 0207 14 99 11.

40      Estónska vláda pripomína, že podľa vysvetliviek KN podpoložka 0207 14 99 obsahuje okrem iného „jedlé droby, zvlášť srdcia, hrebene a laloky, ale okrem pečení“. V spore vo veci samej je však nesporné, že dotknuté výrobky neobsahujú nijaké droby tohto typu. Colné zaradenie by sa malo stanoviť podľa zásadnej povahy týchto výrobkov, v tejto veci podľa mäsa z hydiny. V dôsledku toho mrazené MSM z hydiny patrí do podpoložky 0207 14 10.

41      Komisia zdieľa tento názor. Ani opis, ani vysvetlivky týkajúce sa podpoložky 0207 14 10 a 0207 14 99 neposkytujú presné údaje o rozdiele medzi mäsom a drobmi. Opis dotknutých výrobkov poskytnutý vnútroštátnym súdom nezodpovedá pojmu droby, ale patrí do kategórie mrazených vykostených kusov z hydiny zodpovedajúcej podpoložke 0207 14 10.

 Odpoveď Súdneho dvora

42      Podľa ustálenej judikatúry treba v záujme právnej istoty a jednoduchej kontroly hľadať rozhodujúce kritérium colného zaradenia tovaru všeobecne v jeho objektívnych znakoch a vlastnostiach, ktoré vyplývajú zo znenia položky KN a poznámok k oddielom alebo kapitolám (pozri najmä rozsudky z 15. februára 2007, RUMA, C‑183/06, Zb. s. I‑1559, bod 27, ako aj z 27. septembra 2007, Medion a Canon Deutschland, C‑208/06 a C‑209/06, Zb. s. I‑7963, bod 34).

43      Súdny dvor už rozhodol, že vysvetlivky KN, ako aj tie, ktoré sú vypracované k HS, významne prispievajú k výkladu dosahu rozličných colných položiek, nie sú však právne záväzné. Obsah uvedených vysvetliviek musí teda byť v súlade s ustanoveniami KN a nemôže meniť ich dosah (rozsudky z 15. septembra 2005, Intermodal Transports, C‑495/03, Zb. s. I‑8151, bod 48; z 8. decembra 2005, Possehl Erzkontor, C‑445/04, Zb. s. I‑10721, bod 20, a zo 16. februára 2006, Proxxon, C‑500/04, Zb. s. I‑1545, bod 22).

44      Keďže znenie podpoložky 0207 14 99 obsahuje len pojem „iné“, treba zohľadniť položku 0207 ako celok. Zo znenia uvedenej položky „Mäso a jedlé droby z hydiny položky 0105, čerstvé, chladené alebo mrazené“ vyplýva, že táto položka sa týka mäsa a drobov z hydiny, ktoré sú spôsobilé na ľudskú konzumáciu.

45      Čo sa týka zmrazených kusov mäsa a drobov patriacich do podpoložky 0207 14, ktorá je v prejednávanej veci jediná relevantná, KN rozlišuje jednak medzi „kusmi“ mäsa a jednak medzi „drobmi“, ktoré sú ako také rozdelené do dvoch podpoložiek, z ktorých jedna je vyhradená pečeniam (0207 14 91) a druhá ostávajúca zahŕňa všetky druhy drobov (0207 14 99).

46      Keďže podpoložka 0207 14 nepredpokladá žiadnu inú kategóriu ako kategóriu mäso a kategóriu droby, každý výrobok, na ktorý sa vzťahuje táto podpoložka, ktorý nespadá do jednej z týchto kategórií, musí byť nevyhnutne zaradený do tej druhej. Treba uviesť, že táto štruktúra podpoložky 0207 14 je v súlade s bežným významom slova „droby“, ktorý označuje jedlé časti iné ako mäso zvierat určených na ľudskú konzumáciu.

47      Preto treba skúmať, či také výrobky, akými sú výrobky dotknuté vo veci samej, patria, ako to tvrdí RLK, do kategórie iných drobov ako pečeň, na ktoré sa vzťahuje podpoložka 0207 14 99.

48      Vysvetlivky KN spresňujú, že táto podpoložka obsahuje jedlé droby, ako sú srdcia, hrebene, laloky, ako aj paprčky hydiny.

49      V prejednávanej veci vyplýva jednak z vnútroštátneho rozhodnutia, ako aj z pripomienok predložených Súdnemu dvoru, že dotknuté výrobky majú pred zmrazením podobu kaše zloženej zo zvyškov mäsa a tkanív získaných mechanickým rozomletím kuracích kostí pokrytých mäsom v súlade s definíciou MSM uvedenou v bode 1.14 prílohy I nariadenia č. 853/2004.

50      Z toho vyplýva, že také výrobky, akými sú výrobky vo veci samej, nemožno zaradiť do podpoložky 0207 14 99, lebo nemajú objektívne charakteristiky a vlastnosti drobov, na ktoré sa táto podpoložka vzťahuje.

51      Tieto výrobky preto spadajú do podpoložky 0207 14 10.

52      Nakoniec okolnosť, že pred pristúpením Estónskej republiky estónske colné orgány zaraďovali na základe vnútroštátnej právnej úpravy tento druh výrobku do inej osobitnej podpoložky, nemá vplyv na výklad právnej úpravy Spoločenstva platnej v tomto členskom štátne od 1. mája 2004.

53      Vzhľadom na tieto úvahy treba na prvú položenú otázku odpovedať tak, že nariadenie č. 2658/87, zmenené a doplnené nariadením č. 1789/2003, sa má vykladať v tom zmysle, že také výrobky, ako sú sporné výrobky pozostávajúce z mrazeného MSM získaného mechanickým vykostením hydiny a určené na ľudskú konzumáciu, sa musia zaradiť do podpoložky 0207 14 10 KN.

 O prvej časti druhej otázky

54      Vnútroštátny súd sa pýta, či článok 4 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1972/2003 bráni metóde stanovenej v ÜLTS pre výpočet nadbytočných zásob hospodárskeho subjektu, ktorá spočíva vo vynásobení zásob prenášaných do nasledujúceho obdobia koeficientom 1,2.

 Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

55      RLK tvrdí, že článok 4 nariadenia č. 1972/2003 bráni metóde výpočtu zásob prenášaných do nasledujúceho obdobia podľa článku 6 ÜLTS v tom zmysle, že tento článok stanovuje uplatnenie násobiaceho koeficientu 1,2, pričom táto metóda neumožňuje presne stanoviť tieto zásoby a zabezpečiť primeranosť poplatku z nadbytočných zásob.

56      Estónska vláda sa naopak domnieva, že použitie násobiaceho koeficientu 1,2 je zlučiteľné s cieľom nariadenia č. 1972/2003. Tvrdí, že toto nariadenie neobmedzuje, ani nevylučuje použitie takéhoto koeficientu a členským štátom ponecháva slobodu pri stanovení metódy výpočtu prispôsobenej miestnym okolnostiam. Uvedený koeficient umožnil zvýšiť množstvo zásob prenášaných do nasledujúceho obdobia všetkých hospodárskych subjektov s cieľom zohľadniť ekonomický rast v rokoch predchádzajúcich pristúpeniu Estónskej republiky do Európskej únie.

57      Komisia, ktorá vo svojich písomných vyjadreniach podporila postoj RLK, sa na pojednávaní pripojila k tvrdeniam estónskej vlády.

 Odpoveď Súdneho dvora

58      Súdny dvor už rozhodol, že článok 4 ods. 2 nariadenia č. 1972/2003 neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by členským štátom ukladalo alebo zakazovalo jednotné uplatňovanie násobiaceho koeficientu na zásoby hospodárskych subjektov prenášané do nasledujúceho obdobia na účely výpočtu rozsahu nadbytočných zásob (rozsudok Balbiino, už citovaný, bod 47).

59      Toto ustanovenie totiž stanovuje, že s cieľom určiť nadbytočné zásoby jednotlivých držiteľov musia nové členské štáty vziať do úvahy najmä „priemerné zásoby dostupné v rokoch pred pristúpením“. Vzhľadom na neexistenciu presnejších ustanovení o relevantnom období alebo o metóde výpočtu priemerných dostupných zásob takáto formulácia priznáva členským štátom určitú mieru voľnej úvahy pri definovaní kritérií, na základe ktorých sú tieto prvky realizované, pri rešpektovaní cieľov sledovaných uvedeným nariadením a všeobecných zásad práva Spoločenstva (rozsudok Balbiino, už citovaný, bod 37).

60      Článok 4 ods. 2 nariadenia č. 1972/2003 totiž demonštratívne vymenováva niektoré kritériá pre výpočet rozsahu nadbytočných zásob hospodárskych subjektov, pričom však členským štátom ponecháva možnosť doplniť ich v závislosti na tom, či to považujú za vhodné v rámci ich vlastnej miery voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok Balbiino, už citovaný, bod 47).

61      Uplatňovanie koeficientu 1,2 na zásoby prenášané do nasledujúceho obdobia je na prvý pohľad výhodné pre hospodárskej subjekty, keďže smeruje k zníženiu nadbytočných zásob. Z vysvetlení podaných estónskou vládou vyplýva, že tento koeficient bol stanovený na základe miery rastu poľnohospodárskej výroby v Estónsku zaznamenanej v rokoch 2000 až 2004. Tento koeficient pritom umožňuje aktualizovať priemerné zásoby zistené k 1. máju v rokoch 2000 až 2003 s ohľadom na túto mieru rastu a dospieť k určeniu rozsahu zásob prenášaných do nasledujúceho obdobia – a následne rozsah nadbytočných zásob –, ktoré bude primeraným spôsobom odrážať rastový vývoj zaznamenaný v celom estónskom poľnohospodárskom sektore v období od 1. mája 2000 do 1. mája 2004. Tým prispieva k stanoveniu základu pre porovnávanie zásob k 1. máju 2004 s priemernými zásobami k 1. máju štyroch predchádzajúcich rokov (pozri v tomto zmysle rozsudok Balbiino, už citovaný, bod 48).

62      S ohľadom na tieto skutočnosti výber uvedeného koeficientu neporušuje ani ciele sledované nariadením č. 1972/2003, ani zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania (pozri v tomto zmysle rozsudok Balbiino, už citovaný, bod 49).

63      Preto článok 4 ods. 2 nariadenia č. 1972/2003 nebráni použitiu takého koeficientu, akým je koeficient stanovený v článku 6 ods. 1 ÜLTS, na účely výpočtu rozsahu zásob prenášaných do nasledujúceho obdobia (rozsudok Balbiino, už citovaný, bod 50).

64      Za týchto okolností je na prvú časť druhej položenej otázky potrebné odpovedať tak, že článok 4 ods. 2 nariadenia č. 1972/2003 nebráni takému vnútroštátnemu opatreniu, akým je článok 6 ÜLTS, podľa ktorého sa rozsah nadbytočných zásob hospodárskeho subjektu určí tak, že od zásob, ktoré sa skutočne nachádzali v držbe hospodárskeho subjektu k 1. máju 2004, odpočítajú zásoby prenášané do nasledujúceho obdobia, ktoré sú definované ako priemerné zásoby hospodárskeho subjektu k 1. máju za predchádzajúce štyri roky vynásobený koeficientom 1,2, ktorý zodpovedá rastu poľnohospodárskej výroby v príslušnom členskom štáte zaznamenanému v tomto štvorročnom období.

 O druhej časti druhej otázky

65      S prihliadnutím na odpoveď danú na prvú časť druhej otázky nie je potrebné skúmať druhú časť tejto otázky.

 O tretej otázke

66      Vnútroštátny súd sa pýta, či nariadenie č. 1972/2003 bráni ukladať hospodárskemu subjektu poplatok z nadbytočných zásob, pokiaľ tento subjekt môže preukázať, že z uvedenia týchto zásob na trh po 1. máji 2004 nedosiahol nijaký zisk.

 Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

67      RLK zdôrazňuje, že cieľom nariadenia č. 1972/2003 je boj proti špekuláciám. Vo veci samej je však akákoľvek špekulácia vylúčená. Na jednej strane povaha dotknutých výrobkov bráni akémukoľvek svojvoľnému stanoveniu špekulatívnych cien. Cena mrazeného MSM z hydiny totiž nebola ovplyvnená pristúpením Estónskej republiky. V Spoločenstve nie sú tieto výrobky predmetom žiadnej formy vývoznej náhrady, ani žiadneho iného mechanizmu podpory spôsobujúceho rozdiel cien medzi trhom Spoločenstva a svetovým trhom. Na druhej strane všetky množstvá nakúpené RLK boli určené pre jej vlastné potreby a zodpovedali bežným zásobám vzhľadom na plánovanú výrobu.

68      RLK tvrdí, že zavedenie poplatku z nadbytočných zásob musí byť v súlade so zásadou proporcionality a všeobecnými zásadami práva Spoločenstva, pričom v tomto ohľade odkazuje na uznesenie z 11. októbra 2001, William Hinton & Sons (C‑30/00, Zb. s. I‑7511). Vzhľadom na absenciu akéhokoľvek zisku vyplývajúceho z nadbytočných zásob dotknutých vo veci samej sa RLK domnieva, že poplatok, ktorý sa od neho žiada, je neprimeraný. Ak by nariadenie č. 1972/2003 malo viesť k zavedeniu poplatku za takých okolností, ako sú okolnosti vo veci samej, malo by sa toto nariadenie vyhlásiť za neplatné vzhľadom na zásadu proporcionality. Nešlo by už totiž o systém odstrašujúcich poplatkov, ale o sankčný režim určený na potláčanie držby určitých tovarov.

69      Estónska vláda a Komisia sa domnievajú, že uloženie poplatku hospodárskemu subjektu, ktorý nedosiahol zisk z predaja svojich nadbytočných zásob, je v súlade s cieľom nariadenia č. 1972/2003.

70      Podľa Komisie totiž toto nariadenie nemá za cieľ postihovať správanie hospodárskych subjektov, ale chrániť riadne fungovanie spoločnej organizácie trhu vo všeobecnom záujme Spoločenstva.

 Odpoveď Súdneho dvora

71      Z odôvodnení č. 1 a 3 nariadenia č. 1972/2003 vyplýva, že cieľom tohto nariadenia je zachovať spoločnú organizáciu trhu a za pomoci systému odstrašujúcich poplatkov z nadbytočných zásob ukladaných v nových členských štátoch zabrániť tomu, aby určité poľnohospodárske výrobky neboli s výhľadom rozšírenia Európskej únie umelo premiestňované na územie týchto štátov. Išlo teda o zabránenie v tom, aby neštandardné obchodné toky narušovali spoločnú organizáciu trhu (rozsudok Balbiino, už citovaný, bod 57).

72      Toto nariadenie nemá za cieľ sankcionovať špekulatívne správanie hospodárskych subjektov, ale smeruje jednak k zabráneniu vytvárania zásob na špekulatívne účely prostredníctvom systému odstrašujúcich poplatkov a jednak k neutralizovaniu ekonomických výhod ich držiteľov (rozsudok Balbiino, už citovaný, bod 69).

73      V dôsledku toho sa poplatok z nadbytočných zásob zavedený nariadením č. 1972/2003 zameraný na ochranu spoločnej organizácie poľnohospodárskeho trhu uplatňuje na všetky nadbytočné zásoby v zmysle uvedeného nariadenia bez ohľadu na to, či ich držitelia skutočne dosiahli zisk z ich uvedenia na trh (pozri v tomto zmysle rozsudok Balbiino, už citovaný, bod 71).

74      Na tretiu položenú otázku je teda potrebné odpovedať tak, že nariadenie č. 1972/2003 nebráni ukladať hospodárskemu subjektu poplatok z nadbytočných zásob, aj keď tento môže preukázať, že z uvedenia týchto zásob na trh po 1. máji 2004 nedosiahol nijaký zisk.

 O trovách

75      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

1.      Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987, o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1789/2003 z 11. septembra 2003, sa má vykladať v tom zmysle, že také výrobky, ako sú sporné výrobky pozostávajúce zo zmrazeného mechanicky separovaného mäsa získaného mechanickým vykostením hydiny a určené na ľudskú konzumáciu, sa musia zaradiť do podpoložky 0207 14 10 kombinovanej nomenklatúry.

2.      Článok 4 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1972/2003 z 10. novembra 2003 o prechodných opatreniach prijatých v súvislosti s pristúpením Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska s ohľadom na obchod s poľnohospodárskymi výrobkami, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 230/2004 z 10. februára 2004, nebráni takému vnútroštátnemu opatreniu, akým je článok 6 ods. 1 zákona o poplatku z nadbytočných zásob (Üleliigse laovaru tasu seadus), v znení zákona prijatého 25. januára 2007, podľa ktorého sa rozsah nadbytočných zásob hospodárskeho subjektu určí tak, že sa od zásob, ktoré sa skutočne nachádzali v držbe hospodárskeho subjektu k 1. máju 2004, odpočítajú zásoby prenášané do nasledujúceho obdobia, ktoré sú definované ako priemerné zásoby hospodárskeho subjektu k 1. máju za predchádzajúce štyri roky vynásobené koeficientom 1,2, ktorý zodpovedá rastu poľnohospodárskej výroby v príslušnom členskom štáte zaznamenanému v tomto štvorročnom období.

3.      Nariadenie č. 1972/2003 nebráni ukladať hospodárskemu subjektu poplatok z nadbytočných zásob, aj keď ten môže preukázať, že z uvedenia týchto zásob na trh po 1. máji 2004 nedosiahol nijaký zisk.

Podpisy


* Jazyk konania: estónčina.