ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 9. júla 2008

Vec F‑89/07

Jan Kuchta

proti

Európskej centrálnej banke

„Verejná služba – Zamestnanci ECB – Ročné prehodnotenie miezd a príplatkov – Obdobie roka 2006 – Ochrana osobných údajov – Poznámky poškodzujúce služobný postup – Právomoc“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 36.2 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý tvorí prílohu Zmluvy ES, ktorou J. Kuchta, zamestnanec ECB, po prvé navrhuje zaviazať ECB na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená tým, že sa jeho úplná hodnotiaca správa za rok 2006 poskytla jeho nadriadenému v novej službe, do ktorej bol pridelený na začiatku roka 2007 a po druhé zrušiť rozhodnutie o individuálnom zvýšení jeho mzdy k 1. januáru 2007

Rozhodnutie: Rozhodnutie ECB o individuálnom zvýšení mzdy žalobcu k 1. januáru 2007 sa zrušuje. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. ECB znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Návrh na symbolickú náhradu škody

2.      Európske spoločenstvá – Inštitúcie, úrady a agentúry Spoločenstva – Výkon právomoci – Prenesenia právomoci – Podmienky – Európska centrálna banka

(Protokol o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, články 12.3 a 36.1; Rokovací poriadok Výkonnej rady Európskej centrálnej banky, článok 5; Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, príloha I bod 6)

1.      Skutočnosť, že sa v rámci žaloby o náhradu škody podanej úradníkom požaduje iba symbolickú náhradu škodu, nezbavuje tohto úradníka povinnosti predložiť presvedčivé dôkazy o spôsobenej škode.

(pozri bod 36)

Odkaz:

Súdny dvor: 21. mája 1976, Roquette Frères/Komisia, 26/74, Zb. s. 677, bod 24

2.      Pokiaľ ide o prenesenie právomocí v rámci inštitúcií alebo úradov a agentúr Spoločenstva, delegujúci orgán aj keď je oprávnený preniesť svoju právomoc, musí o prenesení výslovne rozhodnúť a toto prenesenie sa môže týkať iba presne určených vykonávacích právomocí. Z toho vyplýva, že pokiaľ Výkonná rada Európskej centrálnej banky môže podľa bodu 6 prílohy I podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky delegovať právomoc rozhodovať o individuálnom zvýšení mzdy a pokiaľ neexistuje takáto delegácia na tento účel, je rozhodnutie o tejto veci, ktoré prijal iný orgán ako je Výkonná rada, prijaté nepríslušným orgánom a z tohto dôvodu sa musí zrušiť.

Nemožnosť určiť autora rozhodnutia o individuálnom zvýšení mzdy ani orgán, ktorý by sa mal na základe prenesenia právomocí Výkonnou radou považovať za príslušný na jeho prijatie, okrem toho porušuje pravidlá riadnej správy vecí verejných v oblasti riadenia zamestnancov, ktoré najmä stanovujú, že rozdelenie právomocí v rámci inštitúcie Spoločenstva je jednoznačne definované a riadne uverejnené. V tejto súvislosti orgány Európskej centrálnej banky sa nenachádzajú v odlišnej situácii ako je situácia riadiacich orgánov iných úradov a agentúr a inštitúcií Spoločenstva vo vzťahoch s ich zamestnancami.

(pozri body 53, 54, 59 a 61 – 63)

Odkaz:

Súdny dvor: 14. októbra 2004, Pflugradt/ECB, C‑409/02 P, Zb. s. I‑9873, bod 37; 26. mája 2005, Tralli/ECB, C‑301/02 P, Zb. s. I‑4071, bod 43