Language of document : ECLI:EU:F:2007:117

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 28. júna 2007

Vec F‑38/06

Irène Bianchi

proti

Európskej nadácii pre odborné vzdelávanie (ETF)

„Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Zmluva na dobu určitú – Neobnovenie – Odborná nespôsobilosť – Povinnosť odôvodnenia – Zjavne nesprávne posúdenie“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou I. Bianchi navrhuje najmä zrušenie rozhodnutia ETF z 24.októbra 2005 zamietajúceho obnovenie jej zmluvy dočasného zamestnanca na dobu určitú a priznanie náhrady škody, ktorá jej vznikla v dôsledku napadnutého rozhodnutia

Rozhodnutie:         Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Rozhodnutie ovplyvňujúce administratívne postavenie úradníka

(Služobný poriadok úradníkov, článok 26)

2.      Úradníci – Interný predpis inštitúcie

3.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Prijímanie – Obnovenie pracovnej zmluvy na dobu určitú

[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 47 písm. b)]

1.      Cieľom článku 26 prvého odseku služobného poriadku je zaručiť právo na obranu úradníka tým, že zabraňuje, aby rozhodnutia prijaté menovacím orgánom, ktoré sa týkajú jeho služobného postavenia a služobného postupu, boli založené na skutočnostiach týkajúcich sa jeho spôsobilosti, výkonnosti a správania, ktoré nie sú uvedené v jeho osobnom spise. Z toho vyplýva, že rozhodnutie založené na takých skutkových okolnostiach je v rozpore so zárukami služobného poriadku a musí byť zrušené ako rozhodnutie prijaté v konaní, ktoré je postihnuté nezákonnosťou.

Aj keď je poľutovaniahodné, že písomnosti uvedené v článku 26 služobného poriadku neboli založené do osobného spisu, táto okolnosť nemôže odôvodniť zrušenie rozhodnutia, pokiaľ dotknutá osoba mohla pred prijatím napadnutého rozhodnutia účinne vyjadriť svoje pripomienky týkajúce sa skutočností uvedených v týchto písomnostiach a pokiaľ bola skutočne oboznámená s ich obsahom pred uplynutím lehoty na podanie sťažnosti, takže podmienky, za akých mohla uplatniť svoje práva na obranu, by neboli podstatne odlišné, pokiaľ by sporné písomnosti boli vložené do jej osobného spisu.

(pozri body 45, 46 a 48)

Odkaz:

Súdny dvor: 3. februára 1971, Rittweger/Komisia, 21/70, Zb. s. 7, body 29 až 41

Súd prvého stupňa: 30. novembra 1993, Perakis/Parlament, T‑78/92, Zb. s. II‑1299, bod 27; 9. februára 1994, Lacruz Bassols/Súdny dvor, T‑109/92, Zb. VS s. I‑A‑31, II‑105, bod 68; 6. februára 2003, Pyres/Komisia, T‑7/01, Zb. VS s. I‑A‑37, II‑239, bod 70

2.      Jednoduchý návrh príručky pre zamestnancov, ktorý nebol dokončený ani formálne prijatý administratívou, čiže jeho obsah je iba indikatívny, nepredstavuje rozhodnutie, ktoré môže zakladať práva a povinnosti osobám, ktorým je adresovaný. Okolnosť, že tento návrh bol uverejnený na intranete administratívy a že výpovedné lehoty, ktoré navrhoval v prípade prepustenia alebo neobnovenia zmluvy dočasného zamestnanca v praxi administratíva uplatňovala, neumožňuje určiť, že predstavuje akt záväzného charakteru pre administratívu, ktorý môže zakladať subjektívne práva zamestnancov.

(pozri body 80 a 81)

3.      Príslušná inštitúcia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o neobnovenie zmlúv dočasného zamestnanca uzatvorených na dobu určitú a preskúmavanie súdom Spoločenstva sa musí obmedziť na overenie neexistencie zjavného omylu pri posudzovaní záujmu služby alebo zneužitia právomoci.

V tejto súvislosti je na základe povinnosti starostlivosti príslušný orgán pri rozhodovaní o postavení zamestnanca povinný zohľadniť všetky okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodnutie a predovšetkým záujem dotknutého zamestnanca. To je v prípade, keď zamestnanec mal možnosť uplatniť svoje záujmy počas pohovoru so zodpovedným orgánom pred prijatím rozhodnutia o neobnovení a pokiaľ rozhodnutie je prijaté po konzultácii s útvarom, v ktorom dotknutá osoba pracovala, ako aj s útvarom, do ktorého by bol pridelený, ak by bola jeho zmluva obnovená. Dočasný zamestnanec totiž nemá nárok na obnovenie svojej zmluvy, pretože ide iba o možnosť podmienenú skutočnosťou, že obnovenie je v súlade so záujmom služby.

(pozri body 92 – 94 a 96 – 98)

Odkaz:

Súdny dvor: 29. júna 1993, Klinke/Súdny dvor, C‑298/93 P, Zb. s. I‑3009, bod 38

Súd prvého stupňa: 18. apríla 1996, Kyrpitsis/HSV, T‑13/95, Zb. VS s. I‑A‑167, a II‑503, bod 52; 12. decembra 2000, Dejaiffe/ÚHVT, T‑223/99, Zb. VS s. I‑A‑277, II‑1267, body 51 a 53; 6. februára 2003, Pyres/Komisia, T‑7/01, Zb. VS s. I‑A‑37, II‑239, body 51 a 64; 1. marca 2005, Mausolf/Europol, T‑258/03, Zb. VS s. I‑A‑45, II‑189, bod 49