UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

zo 6. marca 2008

Vec F‑105/07

R bis

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Podmienky priebehu skúšobnej doby – Predĺženie skúšobnej doby – Vymenovanie do stálej služby – Zjavná neprípustnosť“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou R bis navrhuje najmä, aby Súd pre verejnú službu zrušil rozhodnutie Komisie z 27. júna 2007, ktorým bola zamietnutá sťažnosť z 13. marca 2007 podaná proti zamietnutiu návrhu na náhradu škody z 8. novembra 2006, a prípadne zrušil rozhodnutie Komisie z 13. februára 2007, ktorým bola zamietnutá sťažnosť a návrh na náhradu škody predložené 8. novembra 2006, a rozhodnutie Komisie z 19. decembra 2005 o zamietnutí sťažnosti a návrhu na náhradu škody zo 17. augusta 2005, ako aj zaviazal Komisiu zaplatiť mu 2 500 000 eur ako náhradu škody, ktorú mu údajne inštitúcia spôsobila

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Konanie – Prípustnosť žaloby – Posúdenie s ohľadom na pravidlá účinné v čase podania žaloby

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 76)

2.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3.      Konanie – Trovy konania – Žaloba pred Súdom pre verejnú službu

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 122)

1.      Hoci pravidlo uvedené v článku 76 Rokovacie poriadku Súdu pre verejnú službu, podľa ktorého môže tento súd uznesením odmietnuť žalobu, ak existujú pre to zjavné dôvody, je procesným pravidlom, ktoré sa ako také uplatňuje od nadobudnutia svojej účinnosti na všetky spory prebiehajúcich pred Súdom pre verejnú službu, nie je to tak v prípade hmotno-právnych pravidiel, na základe ktorých môže súd podľa tohto článku považovať žalobu za zjavne neprípustnú, a ktorými môžu byť len hmotnoprávne pravidlá uplatniteľné v čase podania žaloby.

(pozri bod 35)

2.      Keďže cieľom lehôt stanovených v článkoch 90 a 91 služobného poriadku je zabezpečiť právnu istotu, majú kogentný charakter a sú záväzné tak pre účastníkov konania, ako aj Súd pre verejnú službu. Preto úradník nemôže predložením menovaciemu orgánu žiadosti v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku opätovne, po uplynutí lehôt na podanie žaloby, vyvolať vo svoj prospech možnosť podať žalobu proti rozhodnutiu, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Nový návrh na náhradu škody teda nemôže vyvolať opätovné plynutie lehoty na podanie žaloby, ktorá začala plynúť od okamihu, keď bolo žiadateľovi oznámené rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti, ktorú podal proti zamietnutiu jeho prvého návrhu na náhradu nemajetkovej, profesijnej a majetkovej ujmy.

(pozri body 43 a 44)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 22. septembra 1994, Carrer a i./Súdny dvor, T‑495/93, Zb. VS s. I‑A‑201, II‑651, bod 20; 14. júla 1998, Lebedef/Komisia, T‑42/97, Zb. VS s. I‑A‑371, II‑1071, bod 25

3.      Ustanovenia týkajúce sa trov konania a súdnych výdavkov uvedené v rokovacom poriadku Súdu pre verejnú službu sa podľa článku 122 tohto poriadku nevzťahujú na konanie, ktoré bolo začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto poriadku. V tejto súvislosti nič nemení na tom ani to, že žaloba, ktorá bola podaná pred nadobudnutím účinnosti tohto poriadku, bola žalovanej doručená až neskôr, pretože bolo potrebné opraviť niektoré formálne vady v dokumentoch predložených žalobkyňou, pričom však táto okolnosť nemá v súlade s článkom 8 ods. 1 pokynov pre tajomníka Súdu pre verejnú službu vplyv na dátum podania žaloby.

(pozri body 49 a 50)