Language of document : ECLI:EU:C:2009:577

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

JÁN MAZÁK

prednesené 24. septembra 2009 1(1)

Vec C‑381/08

Car Trim GmbH

proti

KeySafety Systems Srl

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundesgerichtshof (Nemecko)]

„Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Právomoc ‚v zmluvných veciach‘ – Určenie miesta zmluvného plnenia – Kritériá rozlišujúce predaj tovaru od poskytnutia služieb“





I –    Úvod, skutkový stav vo veci samej a konanie na vnútroštátnom súde

1.        Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania predložil na Súdny dvor Bundesgerichtshof (Najvyšší spolkový súd) (Nemecko) (ďalej len „vnútroštátny súd“). Položené prejudiciálne otázky sa týkajú výkladu článku 5 bodu 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach(2) (ďalej len „nariadenie č. 44/2001“).

2.        Vnútroštátny súd potrebuje od Súdneho dvora odpovede, aby mohol určiť, či je na rozhodnutie o žalobe o náhradu škody, ktorú podal Car Trim GmbH, podnik usadený v Plauene v Nemecku (ďalej len „žalobca vo veci samej“) proti KeySafety Systems SRL, podniku usadenom vo Villastone v Taliansku (ďalej len „žalovaný vo veci samej“) daná právomoc nemeckých súdnych orgánov.

3.        Od júla 2001 do decembra 2003 žalovaný vo veci samej kupoval od právneho predchodcu žalobcu vo veci samej komponenty pre airbagové systémy, pričom potrebné súčiastky a materiály boli zaobstarávané prevažne od subdodávateľov. O zhotovení a dodávaní týchto komponentov, ktoré mal žalobca dodávať podľa dohody na výzvu franco závodu Colleferro v Taliansku, uzavreli účastníci konania päť rámcových zmlúv o dodaní tovaru, z ktorých sa každá týkala určitých typov vozidiel.

4.        Žalovaný vo veci samej odstúpil od jednotlivých zmlúv s účinnosťou od konca roka 2003. Keďže žalobca vo veci samej považoval tieto odstúpenia za porušenie zmluvy, podal žalobu o náhradu škody na príslušnom Landgericht Chemnitz, podľa miesta výroby v danej dobe. Tento súd žalobu zamietol ako neprípustnú z dôvodu nedostatku medzinárodnej právomoci nemeckých súdov. Oberlandesgericht Dresden odmietol odvolanie žalobcu vo veci samej podané proti tomuto rozhodnutiu. Žalobca vo veci samej podal opravný prostriedok „Revision“ na Bundesgerichtshof, ktorý odvolací súd pripustil.

II – Právny rámec

5.        Odôvodnenie č. 2 nariadenia č. 44/2001 stanovuje:

„Niektoré odlišnosti vnútroštátnych právnych noriem upravujúcich právomoc súdov a uznávanie a výkon rozsudkov bránia zdravému fungovaniu vnútorného trhu. Vyžadujú sa ustanovenia harmonizujúce normy konfliktu právomoci v občianskych a obchodných veciach a zjednodušujúce formálne náležitosti na účely rýchleho a jednoduchého uznávania a výkon rozsudkov členských štátov viazaných týmto nariadením.“

6.        Podľa odôvodnenia č.11 nariadenia č. 44/2001:

„Normy súdnej právomoci musia byť vysoko predvídateľné a vychádzať zo zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného a právomoc založená na tomto kritériu musí byť vždy k dispozícii, okrem určitých presne vymedzených situácií, keď predmet konania alebo zmluvná voľnosť účastníkov odôvodňuje iné kritérium väzby. …“

7.        Odôvodnenie č. 12 nariadenia č. 44/2001 uvádza:

„Okrem bydliska žalovaného musia byť k dispozícii aj alternatívne kritériá právomoci založené na úzkej väzbe medzi súdom a žalobou alebo na účely uľahčenia efektívneho výkonu súdnictva.“

8.        Normy súdnej právomoci sú uvedené v kapitole II nariadenia č. 44/2001.

9.        Článok 2 ods. 1 nariadenia č. 44/2001, ktorý je súčasťou oddielu 1 s nadpisom „Všeobecné ustanovenia“ uvedenej kapitoly II, stanovuje:

„Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.“

10.      Článok 5 nariadenia č. 44/2001, ktorý patrí pod oddiel 2 s názvom „Osobitná právomoc“ kapitoly II tohto nariadenia, stanovuje:

„Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte

1.      a)     v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby;

b)      na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:

–      pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,

–      pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť,

c)      ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a);

…“

III – Prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

11.      Vnútroštátny súd sa rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto dve prejudiciálne otázky:

„1.      Má sa článok 5 bod 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 vykladať v tom zmysle, že zmluvy o dodaní tovaru, ktorý sa má vyrobiť alebo vyhotoviť, sa majú napriek konkrétnym požiadavkám objednávateľa týkajúcim sa zaobstarania, spracovania a dodania predmetov, ktoré sa majú vyhotoviť, vrátane zabezpečenia kvality výroby, spoľahlivosti dodania a bezchybného administratívneho vybavenia zákazky, kvalifikovať ako predaj tovaru (prvá zarážka) a nie ako poskytnutie služieb (druhá zarážka)? Aké kritériá sú pre toto vymedzenie rozhodujúce?

2.      Ak sa má vychádzať z toho, že ide o predaj tovaru: miesto, kam sa podľa zmluvy predaný tovar dodal alebo mal dodať, sa pri zásielkovom predaji určuje podľa miesta fyzického odovzdania kupujúcemu alebo podľa miesta, na ktorom je tovar odovzdaný prvému prepravcovi na dodanie kupujúcemu?“

12.      Písomné pripomienky predložil žalovaný vo veci samej, česká a nemecká vláda, vláda Spojeného kráľovstva a Komisia Európskych spoločenstiev.

IV – Posúdenie

A –    O prvej prejudiciálnej otázke

13.      Prostredníctvom svojej prvej prejudiciálnej otázky sa vnútroštátny súd chce dozvedieť, či zmluvy o dodaní tovaru, ktorý sa má vyrobiť alebo vyhotoviť a dodať podľa osobitných požiadaviek kupujúceho, sa majú kvalifikovať ako „predaj tovaru“ alebo ako „poskytnutie služieb“ v zmysle článku 5 bodu 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001. Vnútroštátny súd sa tiež pýta, aké kritériá sú rozhodujúce na vymedzenie „predaja tovaru“ a „poskytnutia služieb“ v zmysle nariadenia č. 44/2001.

14.      Čo sa týka zmlúv o dodaní tovaru, ktorý sa má vyrobiť alebo vyhotoviť, účastníci konania, ktorí predložili písomné pripomienky, sa jednoznačne zhodli, že tieto zmluvy sa majú kvalifikovať ako zmluvy o predaji tovaru, aj napriek tomu, že kupujúci si stanovil určité požiadavky týkajúce sa zaobstarania, spracovania a dodania tohto tovaru, najmä pokiaľ ide o záruku kvality výroby, spoľahlivosti dodania a bezchybného administratívneho vybavenia zákazky. Komisia dodáva, že bolo by to inak v prípade, ak by subjekt, ktorý objednáva uvedený tovar, musel sám dodať podstatnú časť materiálneho vybavenia potrebného na jeho výrobu alebo vyhotovenie.

15.      Nemecká vláda a vláda Spojeného kráľovstva tiež skúmali otázku rozhodujúcich kritérií, ktoré vymedzujú „predaj tovaru“ a „poskytnutie služieb“. Podľa nemeckej vlády záväzky, ktoré charakterizujú zmluvu, je nutné skúmať prostredníctvom ekonomických kritérií. Podľa vlády Spojeného kráľovstva je rozhodujúcou skutočnosťou plnenie predajcu, ktoré nastáva dodaním tovaru a prevodom vlastníctva tovaru.

16.      Domnievam sa, že prvú prejudiciálnu otázku si možno vykladať viacerými spôsobmi. Možno jej rozumieť tak, že sa od Súdneho dvora očakáva, aby definoval hraničné kritériá medzi „predajom tovaru“ a „poskytnutím služieb“ vo všeobecnej rovine, alebo aby ich definoval len v súvislosti s predmetom sporu vo veci samej, alebo tiež ako prostriedok, z ktorého vyplývajú dôsledky na konkrétny prípad zo všeobecného vymedzenia „predaja tovaru“ a „poskytnutia služieb“.

17.      Je potrebné pripomenúť, že samotné znenie článku 5 bodu 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 neumožňuje odpovedať na položenú otázku, pretože nedefinuje pojmy „predaj tovaru“ a „poskytnutie služieb“. V tejto súvislosti Súdny dvor pripomenul, že je potrebné oprieť sa o vznik, ciele a systém nariadenia č. 44/2001.(3) Nedomnievam sa, že je potrebné vrátiť sa k vzniku, cieľom a systému tohto nariadenia. V tejto súvislosti stačí odkázať na poslednú judikatúru Súdneho dvora.(4)

18.      Prvky, ktoré prináša právo Spoločenstva a judikatúra Súdneho dvora, nestačia na určenie kritérií všeobecného vymedzenia „predaja tovaru“ a „poskytnutia služieb“. Z bodu 33 rozsudku Falco Privatstiftung a Rabitsch(5) vyplýva, že pojem „služba“ použitý v nariadení č. 44/2001 má autonómny obsah, ktorý je nezávislý od výkladu tohto pojmu uvedeného v článku 50 ES alebo iných nástrojoch sekundárneho práva Spoločenstva, ako je nariadenie č. 44/2001. Podľa môjho názoru to isté možno konštatovať, pokiaľ ide o pojem „tovar“. V dôsledku toho sa judikatúra Súdneho dvora, ktorá vykladá pojmy „služba“ a „tovar“, v súvislosti so základnými slobodami vnútorného trhu v kontexte nariadenia č. 44/2001 neuplatní.

19.      Doposiaľ Súdny dvor poskytol len čiastočnú negatívnu definíciu pojmu „zmluva o poskytnutí služieb“ v zmysle nariadenia č. 44/2001, keď rozhodol, že uvedený pojem sa nevzťahuje na zmluvu, ktorou držiteľ práva duševného vlastníctva za odmenu postúpi druhej zmluvnej strane právo vykonávať ho.(6) Z uvedeného však nemožno vyvodzovať všeobecne platný záver.

20.      Domnievam sa, že analyzovať požadované vymedzenie vo všeobecnej rovine nie je potrebné. Vzhľadom na rôznorodé podoby ekonomického života toto všeobecné vymedzenie nie je objektívne možné. Keďže procesné právo používa v danom prípade pojmy s hmotnoprávnym obsahom ako „tovar“ a „služba“, je samozrejmé, že výklad týchto pojmov a ich vzájomné vymedzenie sa musí skúmať vždy podľa jednotlivého prípadu z hľadiska hmotného práva Spoločenstva, pričom sa zohľadní predovšetkým cieľ použitia týchto pojmov.

21.      Tento predpoklad tvorí východiskový bod mojej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku. Je potrebné poznamenať, že odpoveď je možné dať len vzhľadom na osobitosti konania vo veci samej.

22.      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, žalobca vo veci samej uzavrel so žalovaným vo veci samej päť rámcových zmlúv o dodaní komponentov na airbagové systémy. Je pravda, že žalovaný vo veci samej v postavení kupujúceho si vymienil určité podmienky týkajúce sa kvality týchto komponentov. Uvedené však nemení nič na tom, že konečným predmetom dotknutých zmlúv je dodanie tovaru s dohodnutými vlastnosťami.

23.      Pokiaľ by sme aj pripustili to, čo uvádza Oberlandesgericht Dresden, odvolací súd v konaní o spore vo veci samej, že medzi zmluvné záväzky žalobcu vo veci samej patria aj záväzky zodpovedajúce pojmu „poskytnutie služieb“, konkrétne úprava a spracovanie súčiastok kúpených od subdodávateľov, tak aby zodpovedali potrebám žalovaného vo veci samej, napriek tomu tieto záväzky sú len vedľajšími záväzkami. Súdny dvor už uznal zásadu, na ktorú sa tiež odvoláva žalovaný vo veci samej vo svojich písomných pripomienkach, podľa ktorej vedľajší záväzok sleduje hlavný záväzok.(7)

24.      Hlavným záväzkom predmetných zmlúv bolo dodanie komponentov na airbagové systémy a v dôsledku toho zmluvný vzťah medzi žalobcom vo veci samej a žalovaným vo veci samej, jeho obsah a dôsledky musia byť podriadené článku 5 bodu 1 písm. b) prvej zarážke nariadenia č. 44/2001.

25.      Ak by sa zmluvy uzavreté medzi žalobcom vo veci samej a žalovaným vo veci samej podrobili testu z hľadiska kritérií základných slobôd vnútorného trhu, je nepochybné, že by patrili pod voľný pohyb tovaru, a nie voľný pohyb služieb.

26.      Na prvú prejudiciálnu otázku je potrebné odpovedať tak, že článok 5 bod 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvy o dodaní tovaru, ktorý sa má vyrobiť alebo vyhotoviť, sa majú napriek tomu, že si kupujúci stanovil určité požiadavky týkajúce sa zaobstarania, spracovania a dodania tohto tovaru, najmä pokiaľ ide o záruku kvality výroby, kvalifikovať ako predaj tovaru.

B –    O druhej prejudiciálnej otázke

27.      Druhou prejudiciálnou otázkou vnútroštátny súd v podstate žiada Súdny dvor, aby podal výklad pojmu „miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať“ uvedený v článku 5 bode 1 písm. b) prvej zarážke nariadenia č. 44/2001 vo vzťahu k zásielkovému predaju na účely určenia miesta zmluvného plnenia, ktoré predstavuje hraničný ukazovateľ súdu príslušného v zmluvných veciach.

28.      Žalovaný vo veci samej, česká a nemecká vláda sa zhodujú v tom, že pokiaľ ide o zásielkový predaj, miesto, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, sa určí na základe miesta fyzického odovzdanie tovaru kupujúcemu.

29.      Vláda Spojeného kráľovstva a Komisia v odpovedi na druhú prejudiciálnu otázku podrobnejšie špecifikujú typ kúpnej zmluvy.

30.      Napriek tejto skutočnosti sa odpoveď Komisie v zásade zhoduje s odpoveďami žalovaného vo veci samej, českej a nemeckej vlády. Podľa Komisie v prípade predaja, pri ktorom je potrebné dopraviť tovar a predajca musí odovzdať tento tovar prvému dopravcovi, aby bol prepravený kupujúcemu („zásielkový predaj“), sa miesto dodania musí určiť podľa miesta, kde kupujúci nadobúda do faktickej dispozície dodaný tovar alebo podľa zmluvy ho mal nadobudnúť (miesto určenia predaného tovaru).

31.      Podľa vlády Spojeného kráľovstva na určenie miesta dodania je potrebné oprieť sa o podmienky stanovené v zmluve. Ak hlavný záväzok predajcu spočíva v zaslaní tovaru a (prípadne) v dodaní dokumentov prevádzajúcich vlastníctvo na kupujúceho, uvedené miesto dodania je to, kde bol tovar odovzdaný dopravcovi na jeho prepravu kupujúcemu alebo v súlade s pokynmi kupujúceho, pokiaľ zmluva nestanovuje inak.

32.      Na úvod je potrebné upozorniť na skutočnosť, že pojem „zásielkový predaj“ vychádza z vnútroštátneho práva a v závislosti od právnych poriadkov jednotlivých členských štátov môže mať rôzny obsah. V dôsledku toho sa domnievam, že nie je vhodné, aby Súdny dvor vykladal pojem „miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať“ osobitne vo vzťahu k zásielkovému predaju. Súdny dvor môže podať výklad uvedeného pojmu len vo vzťahu ku kúpnej zmluve vo všeobecnosti.

33.      Pojem „miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať“ sa má vykladať v závislosti od týchto skutočností.

34.      Po prvé, podľa judikatúry Súdneho dvora nariadenie č. 44/2001 sleduje cieľ právnej istoty, ktorý spočíva v posilnení právnej ochrany osôb s bydliskom v Európskom spoločenstve, umožňujúc súčasne žalobcovi ľahko identifikovať súd, na ktorý sa môže obrátiť, a žalovanému rozumne predvídať súd, na ktorom môže byť žalovaný.(8) Z uvedeného vyplýva, že požadovaný výklad v danej veci musí zabezpečiť potrebnú vyváženosť medzi záujmami žalobcu a predajcu.

35.      Po druhé, pravidlo osobitnej právomoci stanovené v článku 5 bode 1 nariadenia č. 44/2001 v zmluvných veciach, ktoré dopĺňa základné pravidlo právomoci bydliska žalovaného, zodpovedá kritériu blízkosti a je odôvodnené úzkou väzbou medzi zmluvou a súdom príslušným na jej preskúmanie.(9)

36.      Po tretie, pokiaľ ide o miesto zmluvného plnenia vyplývajúce zo zmluvy o kúpe tovaru, nariadenie č. 44/2001 definuje vo svojom článku 5 bode 1 písm. b) prvej zarážke autonómne tento hraničný ukazovateľ, aby sa posilnili ciele harmonizácie pravidiel súdnej právomoci a predvídateľnosti.(10)

37.      Z vyššie uvedeného vyplýva, že požadovaný výklad sa musí poskytnúť z hľadiska cieľov blízkosti a predvídateľnosti a v súlade s požiadavkou právnej istoty.

38.      Domnievam sa, že výklad, podľa ktorého pod „miestom v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať“, sa má rozumieť miesto, kde sa tovar fyzicky odovzdal alebo mal odovzdať kupujúcemu, najviac zodpovedá týmto požiadavkám. Táto akceptácia miesta dodania zodpovedá v najväčšej možnej miere charakteru pravidla osobitnej právomoci stanoveného v článku 5 bode 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001.

39.      Tento výklad okrem dodržania kritéria blízkosti spĺňa tiež požiadavku predvídateľnosti, pretože umožňuje tak žalobcovi, ako aj žalovanému ľahko identifikovať súdy, ktoré môžu o spore rozhodovať.

40.      Navrhovaný výklad vytvára z miesta fyzického odovzdania tovaru kupujúcemu určujúce kritérium miesta dodania tovaru bez toho, aby odkazovalo na vnútroštátne právo jednotlivých členských štátov. Toto kritérium je ľahko identifikovateľné a preukázateľné, keďže umožňuje bez akýchkoľvek ťažkostí určiť príslušný súd.

41.      Na druhú prejudiciálnu otázku je potrebné odpovedať tak, že pojem „miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať“ uvedený v článku 5 bode 1 písm. b) prvej zarážke nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať ako označujúce miesto, kde sa tovar fyzicky odovzdal alebo mal odovzdať kupujúcemu.

V –    Návrh

42.      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Bundesgerichtshof, takto:

1.      Článok 5 bod 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvy o dodaní tovaru, ktorý sa má vyrobiť alebo vyhotoviť, sa majú napriek tomu, že si kupujúci stanovil určité požiadavky týkajúce sa zaobstarania, spracovania a dodania tohto tovaru, najmä pokiaľ ide o záruku kvality výroby, kvalifikovať ako predaj tovaru.

2.      Pojem „miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať“ uvedený v článku 5 bode 1 písm. b) prvej zarážke nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať ako označujúce miesto, kde sa tovar fyzicky odovzdal alebo mal odovzdať kupujúcemu.


1 – Jazyk prednesu: francúzština.


2 – Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42.


3 – Pozri rozsudky z 3. mája 2007, Color Drack, C‑386/05, Zb. s. I‑3699, bod 18; z 23. apríla 2009, Falco Privatstiftung a Rabitsch, C‑533/07, Zb. s. I‑3327, bod 20, a z 9. júla 2009, Rehder, C‑204/08, Zb. s. I‑6073, bod 31.


4 – Pozri rozsudok Falco Privatstiftung a Rabitsch, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, body 21 až 27.


5 – Už citovaný v poznámke pod čiarou 3.


6 – Pozri rozsudok Falco Privatstiftung a Rabitsch, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 44.


7 – Pozri rozsudok z 15. januára 1987, Shenavai, 266/85, Zb. s. 239, bod 19.


8 – Pozri rozsudky z 13. júla 2006, Reisch Montage, C‑103/05, Zb. s. I‑6827, body 24 a 25; Color Drack, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 20, a Falco Privatstiftung a Rabitsch, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 22.


9 – Pozri rozsudky Color Drack, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 22, a Rehder, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 32.


10 – Pozri rozsudky Color Drack, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, body 24 a 26, a Rehder, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 33.