Language of document : ECLI:EU:C:2010:83

Vec C‑480/08

Maria Teixeira

proti

London Borough of Lambeth

a

Secretary of State for the Home Department

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division)]

„Voľný pohyb osôb – Právo na pobyt – Štátna príslušníčka členského štátu, ktorá pracovala v inom členskom štáte a po skončení zárobkovej činnosti v ňom zostala – Dieťa, ktoré sa odborne vzdeláva v hostiteľskom členskom štáte – Nedostatok vlastných prostriedkov na živobytie – Nariadenie (EHS) č. 1612/68 – Článok 12 – Smernica 2004/38/ES“

Abstrakt rozsudku

1.        Voľný pohyb osôb – Pracovníci – Právo detí pracovníka na prístup k vzdelaniu poskytovanému hostiteľským členským štátom – Právo na pobyt s cieľom pokračovať vo všeobecnom vzdelávaní

(Nariadenie Rady č. 1612/68, článok 12)

2.        Voľný pohyb osôb – Pracovníci – Právo na pobyt rodinných príslušníkov – Štátny príslušník členského štátu, ktorý bol zamestnaný v hostiteľskom členskom štáte – Rodič, ktorý má v skutočnosti v starostlivosti svoje dieťa pokračujúce vo vzdelávaní v tomto členskom štáte

(Nariadenie Rady č. 1612/68, články 10 a 12; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38, článok 7)

3.        Voľný pohyb osôb – Pracovníci – Právo na pobyt rodinných príslušníkov – Rodič, ktorý má v skutočnosti v starostlivosti dieťa, ktoré využíva svoje právo pokračovať vo vzdelaní

(Nariadenie Rady č. 1612/68, článok 12)

4.        Voľný pohyb osôb – Pracovníci – Právo na pobyt rodinných príslušníkov – Rodič, ktorý má v skutočnosti v starostlivosti dieťa pokračujúce vo vzdelávaní v hostiteľskom členskom štáte

(Nariadenie Rady č. 1612/68, článok 12)

5.        Voľný pohyb osôb – Pracovníci – Právo na pobyt rodinných príslušníkov – Rodič, ktorý má v skutočnosti v starostlivosti dieťa pokračujúce vo vzdelávaní v hostiteľskom členskom štáte

(Nariadenie Rady č. 1612/68, článok 12)

1.        Deti občana Európskej únie, ktoré sa usadili v členskom štáte v čase, keď ich rodič vykonával svoje právo na pobyt v tomto členskom štáte ako migrujúci pracovník, majú právo zdržiavať sa v tomto štáte, aby sa v ňom zapojili do systému všeobecného vzdelávania v súlade s článkom 12 nariadenia č. 1612/68 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva. Skutočnosť, že rodičia dotknutých detí sa medzičasom rozviedli, a skutočnosť, že rodič, ktorý vykonával právo na pobyt ako migrujúci pracovník, už v hostiteľskom členskom štáte nevykonáva zárobkovú činnosť, nemajú v tejto súvislosti žiadny význam.

(pozri bod 37)

2.        Štátny príslušník členského štátu, ktorý bol zamestnaný na území iného členského štátu, v ktorom sa jeho dieťa vzdeláva, sa môže ako rodič skutočne sa starajúci o toto dieťa dovolávať práva na pobyt v hostiteľskom členskom štáte len na základe článku 12 nariadenia č. 1612/68 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením č. 2434/92, bez toho, aby musel spĺňať podmienky stanovené v smernici 2004/38 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie č. 1612/68 a ruší smernice 64/221, 68/360, 72/194, 73/148, 75/34, 75/35, 90/364, 90/365 a 93/96.

Právo vzdelávať sa za čo najlepších podmienok v hostiteľskom členskom štáte, priznané článkom 12 nariadenia č. 1612/68 dieťaťu migrujúceho pracovníka, má totiž nevyhnutne za následok i to, že toto dieťa má právo byť sprevádzané osobou, ktorá sa oň skutočne stará, a že teda táto osoba musí mať počas jeho vzdelávania možnosť bývať s ním v tomto členskom štáte. Uplatnenie uvedeného článku sa teda musí aplikovať nezávisle od ustanovení práva Únie, ktoré výslovne upravujú podmienky výkonu práva na pobyt v inom členskom štáte. Takáto samostatnosť tohto článku 12 vo vzťahu k článku 10 toho istého nariadenia, ktorý je v súčasnosti zrušený, nebola spochybnená nadobudnutím účinnosti smernice 2004/38. V zmysle svojho odôvodnenia č. 3 má táto smernica za cieľ najmä zjednodušiť a posilniť právo na voľný pohyb a pobyt všetkých občanov Únie. Ak by však bolo uplatňovanie článku 12 nariadenia č. 1612/68 závislé od splnenia podmienok uvedených v článku 7 tejto smernice, znamenalo by to, že právo detí migrujúcich pracovníkov na pobyt v hostiteľskom členskom štáte na účely zapojenia sa do vzdelávacieho procesu alebo pokračovania v ňom a právo na pobyt rodiča, ktorý sa o dieťa skutočne stará, by podliehali prísnejším požiadavkám, než aké sa na toto právo vzťahovali pred nadobudnutím účinnosti smernice.

(pozri body 39, 53, 54, 60, 61, bod 1 výroku)

3.        Právo na pobyt v hostiteľskom členskom štáte prislúchajúce rodičovi skutočne sa starajúcemu o dieťa, ktoré vykonáva svoje právo na vzdelanie v súlade s článkom 12 nariadenia č. 1612/68 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením č. 2434/92, nezávisí od splnenia podmienky, podľa ktorej musí mať tento rodič dostatočné prostriedky, aby sa počas svojho pobytu nestal záťažou pre systém sociálnej pomoci tohto členského štátu, a komplexné nemocenské poistenie v tomto štáte.

Vzhľadom totiž na kontext a ciele nariadenia č. 1612/68 a zvlášť jeho článku 12 toto ustanovenie nemôže byť vykladané zužujúco a nesmie byť zbavené potrebného účinku.

(pozri body 67, 70, bod 2 výroku)

4.        Právo na pobyt v hostiteľskom členskom štáte prislúchajúce rodičovi skutočne sa starajúcemu o dieťa migrujúceho pracovníka, keď sa toto dieťa v tomto štáte vzdeláva, nezávisí od splnenia podmienky, aby niektorý z rodičov dieťaťa vykonával v uvedenom členskom štáte pracovnú činnosť ako migrujúci pracovník v čase, keď sa dieťa začalo vzdelávať.

Právo dieťaťa na prístup k vzdelaniu na základe článku 12 nariadenia č. 1612/68 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením č. 2434/92, totiž nezávisí od toho, či si dotknutý rodič zachová štatút migrujúceho pracovníka. Deti bývalých migrujúcich pracovníkov sa teda môžu domáhať práv na základe článku 12 rovnako ako deti občanov Únie, ktorí majú štatút migrujúcich pracovníkov. Vzhľadom na to stačí, aby dieťa, ktoré sa vzdeláva v hostiteľskom členskom štáte, bolo v tomto štáte usadené v čase, keď v ňom niektorý z jeho rodičov vykonával svoje právo na pobyt ako migrujúci pracovník. Právo dieťaťa zdržiavať sa v tomto štáte na účely vlastného vzdelávania podľa článku 12 nariadenia č. 1612/68 a v dôsledku toho aj právo na pobyt rodiča, ktorý sa oň skutočne stará, teda nemôžu závisieť od splnenia podmienky, aby v čase, keď sa dieťa začalo vzdelávať, niektorý z jeho rodičov vykonával v hostiteľskom členskom štáte pracovnú činnosť ako migrujúci pracovník.

(pozri body 73 – 75, bod 3 výroku)

5.        Právo na pobyt v hostiteľskom členskom štáte prislúchajúce rodičovi skutočne sa starajúcemu o dieťa migrujúceho pracovníka, keď sa toto dieťa v tomto štáte vzdeláva, zaniká dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, ibaže by dieťa naďalej potrebovalo prítomnosť a starostlivosť tohto rodiča, aby mohlo pokračovať vo svojom vzdelávaní a dokončiť ho.

V prvom rade totiž dosiahnutie plnoletosti nemá priamy dopad na práva, ktoré dieťaťu priznáva článok 12 nariadenia č. 1612/68 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením č. 2434/92. Právo na prístup k vzdelaniu stanovené v uvedenom článku 12 rovnako ako súvisiace právo dieťaťa na pobyt totiž vzhľadom na svoj predmet a účel zostávajú zachované až do času, keď dieťa skončí svoje vzdelávanie.

V druhom rade, aj keď v zásade platí domnienka, že dieťa, ktoré dosiahlo plnoletosť, môže mať vlastné prostriedky na živobytie, právo na pobyt rodiča starajúceho sa o dieťa, ktoré vykonáva svoje právo vzdelávať sa v hostiteľskom členskom štáte, môže v každom prípade trvať aj po dosiahnutí tohto veku, ak dieťa aj naďalej potrebuje prítomnosť a starostlivosť rodiča, aby mohlo pokračovať vo svojom vzdelávaní a dokončiť ho. Či je to tak skutočne vo veci samej, musí posúdiť vnútroštátny súd.

(pozri body 78, 79, 86, 87, bod 4 výroku)