UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 25. marca 2010

Vec F‑102/08

Luigi Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Vysťahovanie osobných vecí žalobcu – Žaloba o náhradu škody – Zjavne neprípustná žaloba – Žaloba zjavne bez právneho základu – Článok 94 rokovacieho poriadku“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou L. Marcuccio navrhuje najmä vysloviť neplatnosť alebo aspoň zrušiť rozhodnutie Komisie, ktorá odmietla odovzdať mu kópiu fotografií vyhotovených počas vysťahovania zo služobného bytu, ktorý obýval v Luande (Angola) a zničiť všetky dokumenty týkajúce sa tohto vysťahovania, a zaviazať Komisiu, aby mu nahradila ujmu vyplývajúcu z toho, že proti jeho vôli pristúpila k uvedenému vysťahovaniu

Rozhodnutie: Žaloba žalobcu sa zamieta ako čiastočne zjavne neprípustná a čiastočne zjavne bez právneho základu. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania. Žalobca je povinný nahradiť Súdu pre verejnú službu sumu 1 500 eur.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Návrh na zrušenie rozhodnutia prijatého v konaní pred podaním žaloby, ktorým bola zamietnutá žiadosť o náhradu škody

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Akty inštitúcií – Prezumpcia platnosti – Ničotný právny akt – Pojem

(Článok 249 ES)

3.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty – Preklúzia – Opätovné otvorenie – Podmienka – Nová a podstatná skutočnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

1.      Rozhodnutie inštitúcie, ktorým sa zamieta žiadosť o náhradu škody, je neoddeliteľnou súčasťou správneho konania predchádzajúceho žalobe o náhradu škody proti inštitúcii podanej na Súd pre verejnú službu a v dôsledku toho návrhy na jeho zrušenie nemožno posúdiť nezávisle od návrhov na náhradu škody.

(pozri bod 23)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 18. decembra 1997, Gill/Komisia, T‑90/95, Zb. VS s. I‑A‑471 a II‑1231, bod 45; 6. marca 2001, Ojha/Komisia, T‑77/99, Zb. VS s. I‑A‑61 a II‑293, bod 68; 5. decembra 2002, Hoyer/Komisia, T‑209/99, Zb. VS s. I‑A‑243 a II‑1211, bod 32

2.      Za ničotné možno vyhlásiť iba akty, ktoré sú postihnuté zvlášť závažnými a zjavnými vadami. Závažnosť následkov, ktoré sa spájajú s vyslovením ničotnosti aktu inštitúcie, si vyžaduje, aby z dôvodov právnej istoty bolo toto konštatovanie vyhradené na skutočne výnimočné prípady.

Protiprávnosťou tejto povahy netrpí rozhodnutie Komisie o odmietnutí zničiť dokumenty, ktorých zachovanie táto inštitúcia odôvodnila tým, že predstavujú záruku, ktorá umožňuje tak dotknutému úradníkovi, ako aj jej samotnej overiť, že všetky veci, ktoré boli vysťahované, budú žalobcovi doručené do jeho nového bydliska.

(pozri body 29 a 32)

Odkaz:

Súdny dvor: 10. decembra 1957, Société des usines à tubes de la Sarre/Vysoký úrad, 1/57 a 14/57, Zb. s. 201, 220; 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., C‑137/92 P, Zb. s. I‑2555, bod 50; 5. októbra 2004, Komisia/Grécko, C‑475/01, Zb. s. I‑8923, bod 20

3.      Hoci podľa článku 90 ods. 1 služobného poriadku môže každý úradník požiadať menovací orgán, aby prijal rozhodnutie, ktoré sa ho týka, toto oprávnenie neumožňuje úradníkovi, aby obišiel lehoty na podanie sťažnosti alebo žaloby stanovené v článkoch 90 a 91 služobného poriadku tým, že by nepriamo, prostredníctvom žiadosti, spochybnil skoršie rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté v stanovených lehotách. Iba existencia nových podstatných skutočností môže odôvodňovať podanie návrhu na preskúmanie takéhoto rozhodnutia.

(pozri bod 36)

Odkaz:

Súdny dvor: 15. mája 1985, Esly/Komisia, 127/84, Zb. s. 1437, bod 10