Language of document : ECLI:EU:F:2010:12

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)

z 24. februára 2010

Vec F‑2/09

Riccardo Achille Menghi

proti

Európskej agentúre pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA)

„Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Prepustenie po skončení skúšobnej doby – Psychické obťažovanie“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou R. Achille Menghi navrhuje najmä zrušenie rozhodnutia ENISA zo 14. marca 2008, ktorým bol prepustený

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Prijímanie – Skúšobná doba

(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a)

2.      Konanie – Doplňujúce tvrdenia prednesené na pojednávaní na podporu dôvodu už uvedeného v žalobe – Prípustnosť

(Štatút Súdneho dvora, článok 21; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 35 ods. 1)

3.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Pôsobnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)

4.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Žaloba – Dôvody – Dôvod založený na zneužití právomoci na podporu žaloby smerujúcej proti rozhodnutiu o prepustení, ktoré nasledovalo po oznámení informácie Európskemu úradu pre boj proti podvodom

(Služobný poriadok úradníkov, článok 22a)

1.      Psychické obťažovanie je so zreteľom na to, ako ho definuje článok 12a služobného poriadku, správanie, ktoré sa prejavuje dlhodobo, opakovane a systematicky, zatiaľ čo rozhodnutie administratívy sa prijíma jednorázovo, hoci môže mať dlhodobé, ba dokonca definitívne následky, ako je tomu v prípade rozhodnutia o prepustení.

Preukázanie psychického obťažovania, ktoré utrpel dočasný zamestnanec, tak neznamená, že každé rozhodnutie spôsobujúce ujmu tomuto zamestnancovi, ktoré bolo prijaté v tomto kontexte obťažovania, je z tohto dôvodu protiprávne. Je ešte potrebné, aby existovala súvislosť medzi daným obťažovaním a dôvodmi rozhodnutia o jeho prepustení.

V prípade prepustenia, ku ktorému dôjde na konci skúšobnej doby, môže zamestnanec účinne tvrdiť, že nemohol preukázať, že je spôsobilý plniť svoje úlohy kvôli psychickému obťažovaniu a že v dôsledku toho je dôvod nespôsobilosti, na ktorom sa zakladá rozhodnutie, ktoré napáda, nesprávny, takže toto rozhodnutie je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením.

Obdobne možno existenciu psychického obťažovania zohľadniť aj vtedy, keď osoba, ktorá sa tohto obťažovania dopúšťala, zároveň podpísala aj rozhodnutie o prepustení – alebo je jednou z osôb, ktoré podpísali správu o skúšobnej dobe, na základe ktorej sa rozhodlo o prepustení – na účely preukázania, že toto rozhodnutie o prepustení bolo prijaté s cieľom poškodiť zamestnanca a že je tak postihnuté zneužitím právomoci.

Pokiaľ ide o tvrdenie o psychickom obťažovaní uvedené na podporu návrhov smerujúcich proti rozhodnutiu o prepustení prijatému na konci skúšobnej doby, toto rozhodnutie môže byť postihnuté zjavne nesprávnym posúdením najmä preto, že obťažovaný zamestnanec nemohol preukázať svoju spôsobilosť plniť svoje úlohy. Zneužitie právomoci bude možné konštatovať aj vtedy, ak bolo rozhodnutie o prepustení prijaté s cieľom poškodiť osobnosť, dôstojnosť alebo fyzickú alebo psychickú integritu zamestnanca.

Okrem toho je možné, že skutočnosti uvádzané na preukázanie psychického obťažovania, hoci ich nemožno kvalifikovať ako také v zmysle ustanovení článku 12a služobného poriadku, umožňujú napriek všetkému dôjsť k záveru, že rozhodnutie o prepustení je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením alebo zneužitím právomoci, a že ho v dôsledku toho treba zrušiť.

(pozri body 68 – 73)

2.      Hoci Súdu pre verejnú službu neprináleží, aby v prílohách žaloby hľadal a identifikoval žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol považovať za tvoriace základ žaloby, keďže prílohy majú čisto dôkaznú a pomocnú funkciu, je jeho povinnosťou zohľadniť všetky tvrdenia prednesené žalobcom na pojednávaní v rozsahu, v akom tieto tvrdenia nepredstavujú nový žalobný dôvod, ale len doplňujúce informácie na podporu žalobného dôvodu už uvedeného v žalobe.

(pozri bod 114)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 14. decembra 2005, Honeywell/Komisia, T‑209/01, Zb. s. II‑5527, bod 57

3.      Hoci článok 24 služobného poriadku upravuje povinnosť inštitúcií poskytnúť pomoc svojim zamestnancom a ukladá im povinnosť poskytnúť úradníkovi pomoc pri akomkoľvek útoku alebo hrozbe, ktorého je predmetom z dôvodu jeho postavenia alebo jeho povinností, povinnosť poskytnúť pomoc sa nevzťahuje na obranu úradníkov proti aktom samotnej inštitúcie.

Zatiaľ čo totiž ustanovenia článku 24 služobného poriadku upravujú povinnosť inštitúcií Spoločenstva poskytnúť pomoc, túto povinnosť môžu porušovať iba administratívne rozhodnutia, ktoré s ňou obsahovo súvisia, teda rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o pomoc alebo za určitých mimoriadnych okolností neposkytnutie spontánnej pomoci zamestnancovi.

Predmet rozhodnutia o prepustení však nepatrí do pôsobnosti článku 24 služobného poriadku a teda nesúvisí s povinnosťou poskytnúť pomoc, ktorú tento článok upravuje. Na porušenie ustanovení tohto článku sa preto nemožno účinne odvolávať pri napadnutí rozhodnutia o prepustení.

Ak preto dočasný zamestnanec, ktorý sa považuje za obeť útokov alebo hrozieb zo strany svojho nadriadeného, napáda zákonnosť rozhodnutia o prepustení, ktoré bolo voči nemu prijaté, nie je jeho povinnosťou, aby preukázal, že toto rozhodnutie o prepustení porušuje článok 24 služobného poriadku, ale skôr aby preukázal, že došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo k zneužitiu právomoci. Zamestnanec tak môže účinne tvrdiť najmä to, že práve kvôli útokom alebo hrozbám, ktorým bol vystavený, sa dopustil chyby alebo už nebol schopný plniť zverené úlohy a že táto chyba alebo jeho nespôsobilosť na plnenie úloh bola dôvodom jeho prepustenia.

(pozri body 128 – 131)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 17. mája 2006, Lavagnoli/Komisia, T‑95/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑121, II‑A‑2‑569, bod 141

4.      Článok 22a ods. 3 služobného poriadku stanovuje, že úradník, ktorý podľa odseku 1 tohto článku oznámil informáciu o skutočnostiach, ktoré vedú k predpokladu existencie možnej nezákonnej činnosti alebo správania, ktoré môže odhaľovať závažné nesplnenie povinností úradníkov Európskych spoločenstiev, „nesmie byť vystavený zaujatému zaobchádzaniu zo strany inštitúcie…, ak konal odôvodnene a čestne“. Okolnosť, že rozhodnutie, ktoré je nepriaznivé pre dočasného zamestnanca, bolo z časového hľadiska prijaté po tom, čo tento zamestnanec oznámil informáciu Európskemu úradu pre boj proti podvodom, tak musí viesť Súd pre verejnú službu, na ktorý je podaná žaloba proti rozhodnutiu o prepustení, na podporu ktorej je uvádzaný žalobný dôvod založený na zneužití právomoci k tomu, že tento dôvod preskúma osobitne obozretne. Tieto ustanovenia však neponúkajú úradníkovi, ktorý podľa článku 22a ods. 1 služobného poriadku oznámil informácie o skutočnostiach, ktoré vedú k predpokladu existencie možnej nezákonnej činnosti, ochranu proti každému rozhodnutiu, ktoré mu môže spôsobiť ujmu, ale iba proti rozhodnutiam, ktoré sú prijaté v dôsledku tohto oznámenia.

(pozri body 137 – 139)