Language of document : ECLI:EU:F:2010:10

UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU

z 23. februára 2010

Vec F‑99/09 R

Elisavet Papathanasiou

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Verejná služba – Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Dočasní zamestnanci – Zmluva na dobu neurčitú obsahujúca ustanovenie o výpovedi – Návrh na odklad výkonu rozhodnutia o výpovedi zmluvy dočasného zamestnanca – Naliehavosť – Neexistencia“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 278 ZFEÚ a článku 157 AE, ako aj článku 279 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE podľa jej článku 106a, ktorou E. Papathanasiou navrhuje odklad výkonu jednak rozhodnutia ÚHVT z 12. marca 2009, ktorým bola s účinnosťou k 15. novembru 2009 vypovedaná jej zmluva dočasného zamestnanca, a jednak rozhodnutia z 3. augusta 2009, ktorým bola do 15. februára 2010 predĺžená výpovedná doba, ktorá mala podľa rozhodnutia z 12. marca 2009 pôvodne uplynúť 15. novembra 2009

Rozhodnutie: Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta. O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.

Abstrakt

1.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – Naliehavosť – „Fumus boni juris“ – Kumulatívna povaha – Poradie preskúmania a spôsob overenia – Voľná úvaha sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení

(Články 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 39 a príloha I článok 7 ods. 1; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2)

2.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – Vážna a nenapraviteľná ujma – Dôkazné bremeno

(Články 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2)

3.      Úradníci – Zastúpenie – Ochrana zástupcov zamestnancov

(Služobný poriadok úradníkov, príloha II článok 1 šiesty odsek)

1.      Podľa článku 102 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu návrhy týkajúce sa predbežných opatrení musia predovšetkým uvádzať okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných opatrení (fumus boni iuris).

Podmienky týkajúce sa naliehavosti a fumus boni iuris sú kumulatívne, z čoho vyplýva, že návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť zamietnutý, ak niektorá z týchto podmienok nie je splnená. Súd rozhodujúci o predbežnom opatrení v prípade potreby tiež pristúpi k zváženiu dotknutých záujmov.

V rámci tohto celkového skúmania súd rozhodujúci o predbežnom opatrení disponuje širokou mierou voľnej úvahy a je oprávnený rozhodnúť, vzhľadom na osobitosti prejednávanej veci, o spôsobe, akým majú byť tieto rôzne podmienky overené, ako aj o poradí tohto skúmania, pretože žiadny právny predpis od neho nevyžaduje, aby pri posúdení potreby rozhodnúť predbežným opatrením dodržal vopred stanovenú schému analýzy.

(pozri body 33 – 35)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 10. septembra 1999, Elkaïm a Mazuel/Komisia, T‑173/99 R, Zb. VS s. I‑A‑155, II‑811, bod 18; 9. augusta 2001, De Nicola/EIB, T‑120/01 R, Zb. VS s. I‑A‑171, II‑783, body 12 a 13

Súd pre verejnú službu: 31. mája 2006, Bianchi/ETF, F‑38/06 R, Zb. VS s. I‑A‑1‑27, II‑A‑1‑93, body 20 a 22

2.      Účelom konania o nariadení predbežného opatrenia nie je zabezpečenie náhrady škody, ale zaručenie plnej účinnosti rozsudku vo veci samej. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby boli požadované opatrenia neodkladné v tom zmysle, že na to, aby sa zabránilo vážnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch žalobcu, je nevyhnutné, aby boli nariadené a aby ich účinky nastali už pred rozhodnutím vo veci samej. Navyše je na účastníkovi konania, ktorý navrhuje nariadenie predbežných opatrení, aby predložil dôkaz, že nie je možné čakať na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby utrpel takú ujmu.

Samotná potreba nájsť si prácu v zahraničí nemôže v zásade sama osebe predstavovať vážnu a nenapraviteľnú ujmu.

(pozri body 41 a 42)

Odkaz:

Súdny dvor: 25. marca 1999, Willeme/Komisia, C‑65/99 P(R), Zb. s. I‑1857, bod 62

Súd prvého stupňa: Elkaïm a Mazuel/Komisia, už citovaný, bod 25; 19. decembra 2002, Esch‑Leonhardt a i./ECB, T‑320/02 R, Zb. VS s. I‑A‑325, II‑1555, bod 27

Súd pre verejnú službu: 25. apríla 2008, Bennett a i./ÚHVT, F‑19/08 R, Zb. VS s. I‑A‑1‑131, II‑A‑1‑713, bod 28

3.      Podľa článku 1 šiesteho odseku prílohy II služobného poriadku člen výboru zamestnancov nesmie utrpieť žiadnu ujmu kvôli plneniu svojich povinností v uvedenom výbore.

Keďže plnenie povinností vo výbore zamestnancov je viazané na postavenie zamestnanca a neexistuje nezávisle od zmluvy, ktorá spája zamestnanca s inštitúciou alebo agentúrou, v prípade, ak je zmluva zamestnanca, ktorý je členom výboru zamestnancov ukončená, automaticky zaniká aj jeho mandát zástupcu zamestnancov vo výbore zamestnancov. Článok 1 šiesty odsek prílohy II služobného poriadku je porušený iba vtedy, ak zamestnanec utrpí ujmu, napríklad je prepustený, „kvôli“ plneniu svojich povinností vo výbore zamestnancov.

(pozri body 50 – 52)