ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)
z 30. novembra 2009
Vec F‑83/07
Brigitte Zangerl‑Posselt
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Verejná služba – Verejné výberové konanie – Nepripustenie k praktickým a ústnym skúškam – Vyžadované diplomy – Pojem postsekundárne vzdelanie – Diskriminácia na základe veku“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou B. Zangerl‑Posselt navrhuje zrušenie rozhodnutia výberovej komisie o jej nepripustení ku skúškam výberového konania EPSO/AST/27/06 organizovaného na účely vytvorenia rezervy pre budúci nábor asistentov s nemeckým jazykom
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť dve tretiny trov konania, ktoré vznikli žalobkyni. Žalobkyňa znáša jednu tretinu svojich trov konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Výberové konanie – Podmienky pripustenia – Diplom, ktorý umožňuje prístup k postsekundárnemu vzdelaniu
[Služobný poriadok úradníkov, článok 5 ods. 3 písm. a) bod ii)]
2. Úradníci – Výberové konanie – Podmienky pripustenia – Rovnosť zaobchádzania a zákaz diskriminácie
(Služobný poriadok úradníkov, článok 27)
1. Pojem „diplom, ktorý umožňuje prístup k postsekundárnemu vzdelaniu“ použitý v oznámení o výberovom konaní je prevzatý z článku 5 ods. 3 písm. a) bodu ii) služobného poriadku, ktorý stanovuje, že jednou z minimálnych podmienok vzdelania, ktorá sa vyžaduje na vymenovanie na pracovné miesto úradníka vo funkčnej skupine AST je mať „úroveň stredoškolského vzdelania, osvedčen[ú] diplomom, ktorý umožňuje prístup k postsekundárnemu vzdelaniu“.
Hoci služobný poriadok nedefinuje pojem „postsekundárne vzdelanie“, tento pojem zákonite odkazuje na úroveň vzdelania ponúkanú po získaní diplomu osvedčujúceho ukončenie úplného cyklu stredoškolského vzdelania. Na jednej strane totiž použitie prídavného mena „supérieur“ vo francúzskej verzii článku 5 ods. 3 písm. a) bodu ii) služobného poriadku nepochybne preukazuje, že dané vzdelanie nemožno zamieňať so vzdelaním ponúkaným v rámci stredoškolského vzdelávania a že naopak zodpovedá vzdelaniu poskytovanému v zariadeniach, prístup do ktorých je podmienený ukončením úplného cyklu stredoškolského vzdelania, teda prvého a druhého cyklu stredoškolského vzdelania. Na druhej strane, ak je tento pojem v nemeckej a anglickej verzii článku 5 ods. 3 písm. a) bodu ii) služobného poriadku vyjadrený výrazmi „postsekundäre[r] Bildung“ a „post‑secondary education“, tieto výrazy okrem toho, že doslovne označujú inú úroveň vzdelania než je stredoškolské vzdelanie, nemožno v žiadnom prípade vykladať inak ako pojem nachádzajúci sa vo francúzskej verzii toho istého článku, keďže požiadavka jednotného uplatňovania a v dôsledku toho jednotného výkladu ustanovení Spoločenstva vylučuje, aby sa znenie ustanovenia posudzovalo v jednej z jeho verzií izolovane, a naopak si vyžaduje, aby sa vykladalo v závislosti od skutočnej vôle jeho autora a ním sledovaného cieľa, s prihliadnutím najmä na verzie vyhotovené vo všetkých jazykoch Spoločenstva.
V prípade, ak nariadenie alebo smernica uplatniteľná na výberové konanie, ani oznámenie o výberovom konaní neobsahujú niečo iné, musí sa požiadavka mať univerzitný diplom, ktorý je podmienkou prístupu k verejnému výberovému konaniu, nevyhnutne chápať v zmysle, ktorý má tento výraz v právnej úprave členského štátu, v ktorom uchádzač ukončil štúdium, ktorého sa dovoláva.
Pojmu „postsekundárne vzdelanie“ v zmysle článku 5 ods. 3 písm. a) bodu ii) služobného poriadku zodpovedá v Nemecku úroveň vzdelania ponúkaná v zariadeniach ako sú univerzity, Fachhochschulen, Fachschulen/Fachakademien, Berufsakademien alebo aj Verwaltungsfachhochschulen, prístup do ktorých je v zásade podmienený získaním diplomu osvedčujúceho ukončenie druhého cyklu stredoškolského vzdelania, teda vzdelania získaného na Allgemeine Hochschulreife, Fachhochschulreife alebo aj Fachgebundene Hochschulreife, pričom prvý z týchto diplomov sa bežne označuje ako „Abitur“ a zostávajúce dva ako „Fachabitur“.
(pozri body 48, 49, 51 a 52)
Odkaz:
Súdny dvor: 12. novembra 1969, Stauder, 29/69, Zb. s. 419, bod 3; 12. júla 1979, Koschniske, 9/79, Zb. s. 2717, bod 6; 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C‑219/95 P, Zb. s. I‑4411, bod 15
Súd prvého stupňa: 29. septembra 1999, Neumann a Neumann‑Schölles/Komisia, T‑68/97, Zb. VS s. I‑A‑193, II‑1005, bod 79; 9. decembra 1999, Alonso Morales/Komisia, T‑299/97, Zb. VS s. I‑A‑249, II‑1227, bod 60
Súd pre verejnú službu: 29. novembra 2007, Pimlott/Europol, F‑52/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 61
2. Zásada rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie zakazuje, aby sa s porovnateľnými situáciami zaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami zaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie, podľa okolností rôzne alebo rovnaké, nie je objektívne odôvodnené. Platí to aj pre zásadu zákazu diskriminácie, ktorá je iba osobitným výrazom všeobecnej zásady rovnosti a spolu s touto zásadou predstavuje jedno zo základných práv Spoločenstva, ktorého dodržiavanie zabezpečuje Súdny dvor. V prípade úradníkov a iných zamestnancov Spoločenstiev nachádza zásada zákazu diskriminácie svoj výraz v článku 1d ods. 1 služobného poriadku, podľa ktorého je predovšetkým „zakázaná akákoľvek diskriminácia na základe… veku…“. Napokon v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje diskrečná právomoc, je zásada zákazu diskriminácie porušená vtedy, keď daná inštitúcia robí rozdiely svojvoľne alebo zjavne nevhodne so zreteľom na cieľ právnej úpravy.
Oznámenie o výberovom konaní, ktoré obsahuje podmienku diplomu, teda vyžaduje preukázať „úroveň stredoškolského vzdelania osvedčenú diplomom, ktorý umožňuje prístup k postsekundárnemu vzdelaniu“, nezavádza žiadnu diskrimináciu, ktorá by sa priamo zakladala na veku. Aj keď sa táto podmienka diplomu môže dotknúť väčšej časti v skupine osôb od 45 do 50 rokov ako v skupine osôb od 20 do 25 rokov, cieľom prijatia nových úradníkov je, ako to výslovne vyžaduje článok 27 služobného poriadku, zabezpečiť pre inštitúciu službu úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti.
V dôsledku toho požiadavkou, aby uchádzači mali diplom „ktorý umožňuje prístup k postsekundárnemu vzdelaniu“ – čo je podmienka prevzatá z článku 5 ods. 3 písm. a) bodu ii) služobného poriadku, ktorý prijal normotvorca Spoločenstva v rámci širokej miery voľnej úvahy – Úrad pre výber pracovníkov Európskych spoločenstiev sleduje oprávnený cieľ bez toho, aby robil svojvoľne alebo zjavne nevhodne rozdiely.
(pozri body 71 – 78)
Odkaz:
Súdny dvor: 19. októbra 1977, Ruckdeschel a i., 117/76 a 16/77, Zb. s. 1753, bod 7; 12. decembra 2002, Rodríguez Caballero, C‑442/00, Zb. s. I‑11915, bod 32; 14. apríla 2005, Belgicko/Komisia, C‑110/03, Zb. s. I‑2801, bod 71
Súd prvého stupňa: 30. septembra 1998, Busacca a i./Dvor audítorov, T‑164/97, Zb. VS s. I‑A‑565, II‑1699, bod 49; 11. decembra 2003, Breton/Súdny dvor, T‑323/02, Zb. VS s. I‑A‑325, II‑1587, bod 99
Súd pre verejnú službu: 23. januára 2007, Chassagne/Komisia, F‑43/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑27, II‑A‑1‑139, bod 62; 19. júna 2007, Davis a i./Rada, F‑54/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑165, II‑A‑1‑911, bod 62, a tam citovaná judikatúra