Language of document : ECLI:EU:F:2009:150

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 10. novembra 2009

Vec F‑71/08

N

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Stanovenie cieľov – Zjavne nesprávne posúdenie – Prípustnosť – Opatrenie nespôsobujúce ujmu“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou N navrhuje najmä zrušenie rozhodnutia generálneho tajomníka Parlamentu z 12. septembra 2007 o prijatí jeho hodnotiacej správy za rok 2006 a rozhodnutia predsedu Parlamentu z 22. mája 2008, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu

Rozhodnutie: Rozhodnutie generálneho tajomníka Parlamentu z 12. septembra 2007 o prijatí konečnej hodnotiacej správy žalobcu za obdobie od 16. augusta 2006 do 31. decembra 2006 sa zrušuje. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Parlament je povinný nahradiť trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Záujem na konaní – Žaloba o neplatnosť hodnotiacej správy – Úradník preložený do inej inštitúcie – Nezohľadnenie uvedenej správy touto inštitúciou

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

2.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Povinnosť oboznámiť dotknutého úradníka s dokumentom stanovujúcim ciele pre jeho službu

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

1.      Hodnotiaca správa úradníka predstavuje nezávisle od svojho budúceho použitia písomný a formálny dôkaz o kvalite práce dotknutej osoby. Takéto hodnotenie nespočíva len v opise úloh vykonávaných počas dotknutého obdobia, ale obsahuje aj posúdenie kvalít, ktoré hodnotená osoba preukázala pri výkone svojho zamestnania. Preto má každý úradník právo na riadne a spravodlivé hodnotenie svojej práce. V súlade s právom na účinnú súdnu ochranu preto musí byť úradníkovi v každom prípade priznané právo napadnúť hodnotiacu správu, ktorá sa ho týka, z dôvodov jej obsahu alebo preto, že nebola vypracovaná v súlade s pravidlami služobného poriadku.

Preloženie úradníka z jednej inštitúcie do druhej, nezohľadnenie touto druhou inštitúciou hodnotiacich správ vypracovaných prvou inštitúciou a povýšenie úradníka v druhej inštitúcií tak nemôžu zbavovať úradníka jeho záujmu na konaní proti konečnej hodnotiacej správe, ktorú vypracovala prvá inštitúcia.

(pozri body 33 a 34)

Odkaz:

Súdny dvor: 22. decembra 2008, Gordon/Komisia, C‑198/07 P, Zb. s. I‑10701, body 44 a 45

2.      Z článkov 10 až 12 všeobecných vykonávacích ustanovení k článku 43 služobného poriadku prijatých Parlamentom vyplýva, že táto inštitúcia musí odovzdať každému zo svojich úradníkov alebo zamestnancov počas hodnotiaceho pohovoru dokument, ktorý spresňuje ciele určené pre budúci rok riaditeľstvu, útvaru alebo službe, ku ktorej patrí. Tento dokument predstavuje podstatnú skutočnosť pri posúdení výkonov úradníka alebo zamestnanca v nasledujúcom roku a pri vypracovaní jeho hodnotiacej správy. Navyše, ak o to úradník alebo zamestnanec počas hodnotiaceho pohovoru požiada, musí administratíva vypracovať dokument poskytujúci ďalšie podrobnosti o cieľoch, ktoré sú stanovené jemu osobne.

Hoci tieto ustanovenia výslovne neupravujú prípad prvého pridelenia úradníka alebo jeho preloženia počas roka z inej inštitúcie do Parlamentu, nemožno ich vykladať v tom zmysle, že Parlament nie je povinný oboznámiť tohto úradníka s dokumentom, ktorý stanovuje ciele pre službu, ku ktorej patrí, k dosiahnutiu ktorých bude musieť prispieť. Takýto dokument, ktorý existuje pre každý útvar alebo službu bez ohľadu na postup vypracovania hodnotiacej správy každého úradníka alebo zamestnanca, totiž predstavuje referenčnú skutočnosť pri hodnotení výkonov úradníka alebo zamestnanca a vypracovaní takej správy. Akýkoľvek iný výklad týchto ustanovení by porušoval zásadu rovnosti, keďže by mal za následok, že by sa s úradníkmi alebo zamestnancami zaobchádzalo v oblasti stanovenia cieľov rôzne v závislosti odo dňa ich nástupu do služby v Parlamente, pričom tento rozdiel v zaobchádzaní by bol neprimeraný vo vzťahu k rozdielu v situácii vyplývajúcemu z takéhoto kritéria. Navyše v prípade nového úradníka sa a fortiori vyžaduje stanovenie cieľov pri jeho príchode do útvaru alebo služby, do ktorých sa bude musieť čo najskôr začleniť.

(pozri body 51, 52, 54 a 55)