Language of document : ECLI:EU:F:2009:153

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

zo 17. novembra 2009

Vec F‑99/08

Rita Di Prospero

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Verejné výberové konanie – Oblasť boja proti podvodom – Oznámenia o výberových konaniach EPSO/AD/116/08 a EPSO/AD/117/08 – Nemožnosť uchádzačov prihlásiť sa súčasne do viacerých výberových konaní – Zamietnutie kandidatúry žalobkyne vo výberovom konaní EPSO/AD/117/08“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou R. Di Prospero navrhuje zrušiť rozhodnutie Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO), na základe ktorého jej nebolo umožnené podať kandidatúru vo výberovom konaní EPSO/AD/117/08, t. j. rozhodnutia vyplývajúceho zo znenia oznámenia o výberovom konaní uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie z 23. januára 2008 (Ú. v. EÚ C 16 A, s. 1) o organizácii verejných výberových konaní EPSO/AD/116/08 na obsadenie miest administrátorov (triedy AD 8) v oblasti boja proti podvodom a EPSO/AD/117/08 na obsadenie miest hlavných administrátorov (triedy AD 11) v tej istej oblasti (ďalej len „oznámenie o výberovom konaní“) v spojení s elektronickou poštou EPSO adresovanou žalobkyni 26. a 27. februára 2008

Rozhodnutie: Rozhodnutie EPSO nepovoliť žalobkyni podať prihlášku vo výberovom konaní EPSO/AD/117/08 sa zrušuje. Komisia znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

Úradníci – Výberové konanie – Podmienky pripustenia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 27 prvý odsek)

Menovací orgán disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri stanovení kritérií na schopnosti požadované pre pracovné miesta, ktoré sa majú obsadiť, a pri špecifikovaní podmienok a spôsobov organizácie výberového konania v závislosti od týchto kritérií a v záujme služby. Výkon voľnej úvahy, ktorou inštitúcie disponujú v oblasti organizácie výberových konaní, osobitne pokiaľ ide o stanovenie podmienok pripustenia kandidatúr, je však vymedzený požiadavkou zlučiteľnosti so záväznými ustanoveniami článku 27 prvého odseku služobného poriadku. Článok 27 prvý odsek totiž kogentným spôsobom vymedzuje účel každého prijímania do služobného pomeru. Keďže toto ustanovenie je pre menovací orgán záväzné, požiadavky súvisiace s obsadzovanými pracovnými miestami, ako aj záujem služby môžu byť koncipované len v úplnom súlade s týmto ustanovením. Hoci ustanovenia obmedzujúce prihlásenie sa uchádzačov do výberového konania môžu obmedziť možnosti inštitúcie prijať na pracovné miesto najlepších uchádzačov v zmysle článku 27 prvého odseku služobného poriadku, neznamená to, že každé ustanovenie zavádzajúce takéto obmedzenie je v rozpore s vyššie uvedeným článkom. V skutočnosti voľná úvaha správneho orgánu pri organizácii výberových konaní a zo všeobecnejšieho hľadiska záujem služby poskytujú inštitúcii právo stanoviť podmienky, ktoré považuje za primerané a ktoré napriek tomu, že obmedzujú prístup uchádzačov k výberovému konaniu, a teda nutne aj počet prihlásených uchádzačov, nepredstavujú riziko ohrozenia cieľa zabezpečiť prihlásenie sa uchádzačov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti v zmysle článku 27 prvého odseku služobného poriadku.

Ak podmienky obmedzujúce prístup uchádzačov k výberovému konaniu predstavujú riziko ohrozenia cieľa zabezpečiť prihlásenie sa uchádzačov s najvyššou úrovňou schopností, predmetné podmienky treba považovať za podmienky, ktoré sú v rozpore s článkom 27 prvým odsekom služobného poriadku. Aby nebolo ustanovenie týkajúce sa pripustenia k výberovému konaniu protiprávne, musí zodpovedať dvojitej podmienke, ktorá vo svojej prvej časti vyžaduje, aby dané ustanovenie bolo odôvodnené požiadavkami obsadzovaného pracovného miesta a všeobecnejšie záujmom služby, a vo svojej druhej časti vyžaduje, aby toto ustanovenie dodržiavalo cieľ článku 27 prvého odseku služobného poriadku. Hoci sa tieto dve časti často vo veľkej miere prekrývajú, predsa len zodpovedajú dvom odlišným pojmom.

(pozri body 27 – 30, 32 a 35)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 8. novembra 1990, Bataille a i./Parlament, T‑56/89, Zb. s. II‑597, bod 48; 6. marca 1997, de Kerros a Kohn‑Bergé/Komisia, T‑40/96 a T‑55/96, Zb. VS s. I‑A‑47, II‑135, body 40 a 51; 15. februára 2005, Pyres/Komisia, T‑256/01, Zb. VS s. I‑A‑23, II‑99, bod 36; 27. septembra 2006, Blackler/Parlament, T‑420/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑185, II‑A‑2‑943, bod 45, a tam citovaná judikatúra