UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 30. novembra 2009

Vec F‑17/09

Herbert Meister

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Verejná služba – Úradníci – Žaloba o neplatnosť – Odkaz na skôr nazbierané body na povýšenie – Neexistencia aktu spôsobujúceho ujmu – Žaloba o náhradu škody – Nevyčíslená ujma – Zjavná neprípustnosť“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou H. Meister napáda zmienku uvedenú v rozhodnutí ÚHVT týkajúcom sa pridelenia bodov na povýšenie v roku 2008, podľa ktorého celkový počet bodov na povýšenie nazbieraných za obdobia pred rokom 2008 je 17,5 bodu

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania ÚHVT.

Abstrakt

1.      Konanie – Späťvzatie – Nevyhnutnosť jasného a bezpodmienečného vyjadrenia úmyslu späťvzatia žaloby

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 74)

2.      Úradníci – Žaloba – Žaloba nie proti rozhodnutiu o pridelení bodov na povýšenie, ale proti zmienke o týchto bodoch v uvedenom rozhodnutí – Neexistencia aktu spôsobujúceho ujmu

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3.      Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Určenie predmetu konania – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Žaloba o náhradu škody spôsobenej inštitúciou Spoločenstva

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 35 ods. 1 písm. e) a článok 76]

1.      Súd pre verejnú službu môže zohľadniť iba jasné a bezpodmienečné vyjadrenie úmyslu späťvzatia žaloby.

(pozri bod 24)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 12. marca 1992, Gavilan/Parlament, T‑73/91, Zb. s. II‑1555, bod 26; 19. októbra 2006, Buendía Sierra/Komisia, T‑311/04, Zb. s. II‑4137, bod 100

2.      Dôsledkom návrhu na zrušenie rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti je, že akt spôsobujúci ujmu, proti ktorému bola sťažnosť namierená, bude predložený súdu Spoločenstva.

To však nie je prípad sťažnosti, v ktorej žalobca nenapáda rozhodnutie o pridelení bodov na jeho povýšenie, ale zmienku o týchto bodoch v rozhodnutí. Taká zmienka, ktorá sa obmedzuje na to, že sa žalobcovi pripomenie celkový počet bodov na povýšenie, ktoré nazbieral za skoršie obdobia a ich účelom bolo iba určiť, či dosiahol hranicu povýšenia, totiž nemá nijaké právne záväzné účinky, ktoré sa môžu priamo a bezprostredne dotknúť jeho záujmov tým, že podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie, a teda nemôže sa považovať za akt spôsobujúci ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 a článku 91 ods. 1 služobného poriadku.

(pozri body 27, 29 a 30)

Odkaz:

Súdny dvor: 17. januára 1989, Vainker/Parlament, 293/87, Zb. s. 23, bod 8

Súd prvého stupňa: 22. marca 1995, Kotzonis/HSV, T‑586/93, Zb. s. II‑665, bod 28; 23. marca 2004, Theodorakis/Rada, T‑310/02, Zb. VS s. I‑A‑95, II‑427, bod 19; 9. júna 2005, Castets/Komisia, T‑80/04, Zb. VS s. I‑A‑161, II‑729, bod 15

3.      Na základe článku 35 ods. 1 písm. e) Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu žaloba má obsahovať skutkové a právne dôvody a tvrdenia. Na splnenie týchto požiadaviek musí žaloba o náhradu škody údajne spôsobenej inštitúciou Spoločenstva obsahovať skutočnosti, ktoré umožňujú identifikovať konanie, ktoré žalobca inštitúcii vytýka, dôvody, pre ktoré sa domnieva, že existuje príčinná súvislosť medzi konaním a ujmou, ktorú, ako tvrdí, utrpel, ako aj povahu a rozsah tejto ujmy. Naopak, návrh smerujúci k získaniu ľubovoľného nevyčísleného odškodnenia nie je dostatočne presný, a preto ho treba považovať za neprípustný.

(pozri bod 33)

Odkaz:

Súdny dvor: 2. decembra 1971, Zuckerfabrik Schöppenstedt/Rada, 5/71, Zb. s. 975, bod 9

Súd prvého stupňa: 1. júla 1994, Osório/Komisia, T‑505/93, Zb. VS s. I‑A‑179, II‑581, bod 33; 15. februára 1995, Moat/Komisia, T‑112/94, Zb. VS s. I‑A‑37, II‑135, bod 32; 7. februára 2007, Gordon/Komisia, T‑175/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑47, II‑A‑2‑343 , bod 42

Súd pre verejnú službu: 13. decembra 2007, N/Komisia, F‑95/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑153, II‑A‑1‑827, bod 86