ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 25. novembra 2008

Vec F‑145/07

Pierre Bosman

proti

Rade Európskej únie

„Verejná služba – Bývalý zmluvný zamestnanec – Starobný dôchodok – Príspevok na domácnosť – Článok 109 ods. 3 PZOZ“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou P. Bosman navrhuje zrušiť rozhodnutie Rady z 28. februára 2007, ktorým sa mu na základe článku 109 ods. 3 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev odmietol priznať nárok na príspevok na domácnosť na účely výpočtu jeho práv na starobný dôchodok

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša všetky trovy konania, a to vlastné trovy konania, ako aj trovy konania, ktoré vznikli Rade.

Abstrakt

1.      Úradníci – Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov – Miestni zamestnanci – Rovnocenná kategória s kategóriou zmluvných zamestnancov – Vylúčenie

2.      Úradníci – Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov – Rovnosť zaobchádzania – Rozdiel vo výpočte práv na starobný dôchodok zmluvných zamestnancov a práv miestnych zamestnancov

(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 109 ods. 3)

3.      Úradníci – Dôchodky – Starobný dôchodok – Výpočet

(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 109 ods. 3)

1.      Predpoklad, že postavenie miestneho zamestnanca sa iba „prebralo“ do rámca novej kategórie zmluvných zamestnancov vytvorenej v nových podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov, je nedôvodný; aj keď sa pripustí, že kategória zmluvných zamestnancov má v skutočnosti v budúcnosti nahradiť kategóriu miestnych zamestnancov tak, ako má aj nahradiť kategóriu pomocných zamestnancov, nemení to totiž nič na tom, že normotvorca Spoločenstva vytvorením novej kategórie zamestnancov ich rovnako podriadil inému právnemu a finančnému režimu ako miestnych zamestnancov, a že bývalý miestny zamestnanec teda nemôže vychádzať z toho, že patrí do kategórie zamestnancov, ktorá je rovnocenná s kategóriou zmluvných zamestnancov.

(pozri bod 36)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu, 24. apríla 2008, Dalmasso/Komisia, F‑61/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 78

2.      Normotvorca Spoločenstva je oprávnený kedykoľvek v pravidlách služobného poriadku uskutočniť zmeny, ktoré sú podľa neho v súlade so záujmom služby, a do budúcnosti prijať ustanovenia služobného poriadku, ktoré sú pre dotknutých úradníkov a zamestnancov menej výhodné, pod podmienkou, že sa s osobami, ktoré sú konkrétne dotknuté novou právnou úpravou, bude zaobchádzať rovnako.

Uplatnenie jasných a presných ustanovení článku 109 ods. 3 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov vedie k rovnakému zaobchádzaniu so všetkými zmluvnými zamestnancami, keďže tieto ustanovenia sú založené na zásadnej podmienke a podmienke sine qua non, že na účely poberania príspevku na domácnosť pri výpočte starobného dôchodku bola dotknutá osoba zamestnaná ako zmluvný zamestnanec dlhšie ako tri roky. Aj keby mali zo zavedenia všeobecnej a abstraktnej právnej úpravy v hraničných situáciách vyplývať náhodné nevýhody, nie je možné zákonodarcovi vytýkať použitie kategorizácie, pretože nie je v zásade diskriminujúca v súvislosti s cieľom, ktorý sleduje.

(pozri body 41, 44, 46 a 47)

Odkaz:

Súdny dvor, 16. októbra 1980, Hochstrass/Súdny dvor, 147/79, Zb. s. 3005, bod 14

Súd pre verejnú službu, Dalmasso/Komisia, už citovaný, bod 78

3.      Priznanie nároku na príspevok na domácnosť na účely výpočtu odmeny zmluvného zamestnanca nemožno považovať za konkrétne, bezpodmienečné a súhlasné uistenie, pokiaľ ide o poberanie tohto príspevku na účely výpočtu práv na starobný dôchodok, a zmluvnému zamestnancovi v žiadnom prípade nepriznáva nadobudnuté právo na uvedený príspevok, keďže sa odmena a dôchodok vzťahujú na rozličné administratívne postavenie podliehajúce rozličným pravidlám.

(pozri body 54 a 55)