ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 2. apríla 2009

Vec F‑129/07

Georges‑Stravros Kremlis

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Prijímanie – Výber konania – Vedúci zastúpenia – Voľné pracovné miesto – Dočasné preloženie v záujme služby – Nedostatok právomoci – Pôsobnosť konania o dočasnom preložení“

Predmet: Žaloba podaná podľa článkov 236 ES a 152 AE, ktorou pán Kremlis navrhuje zrušiť rozhodnutie z 21. decembra 2006, ktorým bola zamietnutá jeho kandidatúra na voľné pracovné miesto vedúceho zastúpenia Komisie v Aténach (Grécko) a ktorým bol na toto pracovné miesto vymenovaný pán P.

Rozhodnutie: Nie je opodstatnené rozhodovať o návrhoch na účely zrušenia rozhodnutia Komisie z 21. decembra 2006 v rozsahu, v akom vymenováva pána P. na voľné pracovné miesto vedúceho zastúpenia Komisie v Aténach (Grécko). Rozhodnutie Komisie z 21. decembra 2006 v rozsahu, v akom zamieta kandidatúru žalobcu na voľné pracovné miesto vedúceho zastúpenia Komisie v Aténach sa zrušuje. Komisia znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Dočasné preloženie v záujme služby

[Služobný poriadok úradníkov, článok 37 prvý odsek písm. a) druhá zarážka]

2.      Úradníci – Žaloba – Záujem na konaní – Žaloba smerujúca proti zamietnutiu kandidatúry na pracovné miesto vedúceho zastúpenia Komisie – Zamietnutie kandidatúry na základe neprimeraného konania – Prípustnosť

1.      „Politická a citlivá povaha“ funkcií vykonávaných vedúcimi zastúpenia Komisie nepostačuje ako taká na odôvodnenie použitia dočasného preloženia úradníka. Takýto výklad článku 37 prvého odseku písm. a) druhej zarážky služobného poriadku by umožnil dočasné preloženie ku komisárom všetkých úradníkov, ktorí vykonávajú „politické a citlivé“ funkcie v rámci inštitúcie, ktoré zvyčajne prináležia zamestnancom vyššieho riadenia, a zasahoval by tak do samotnej štruktúry európskej verejnej služby, tak ako bola stanovená v článku 35 služobného poriadku, čo by spochybnilo najmä čitateľnosť hierarchických vzťahov.

Okrem toho, dočasné preloženie úradníka v záujme služby k „osobe, ktorá zastáva funkciu, ustanovenú v zmluvách“ predpokladá existenciu vzťahu dôvery intuitu personae medzi poslednou uvedenou osobou a dočasne preloženým úradníkom, pričom tento vzťah implikuje možnosť neustáleho nadväzovania priamych a úzkych vzťahov medzi dotknutými osobami v závislosti od pracovných metód vlastných predmetnému členovi a celému jeho kabinetu. To, že správy vypracované vedúcim zastúpenia sú priamo adresované príslušnému komisárovi, že sa konajú telefonické kontakty, výmeny emailov alebo rokovania medzi vedúcim zastúpenia a komisárom alebo členmi jeho kabinetu, alebo ešte, že obsah týchto výmen informácií je dôverný, neumožňuje samo osebe preukázať povahu intuitu personae pracovného vzťahu medzi komisárom a vedúcim zastúpenia.

Uplatniteľnosť článku 37 prvého odseku písm. a) druhej zarážky služobného poriadku závisí výlučne od podmienok uvedených v tomto ustanovení, ale nie od administratívnych dôsledkov, ktoré by vyplývali z jeho uplatnenia. Akýkoľvek iný výklad by umožnil použitie článku 37 služobného poriadku s iným cieľom, ako je ten, na ktorý bol stanovený, a teda by ospravedlňoval zneužitie konania.

(pozri body 74, 77, 79 a 81)

Menovaciu právomoc pre pracovné miesta vedúceho zastúpenia Komisie má generálny riaditeľ Komisie pre styk s verejnosťou, zatiaľ čo pre tieto isté pracovné miesta, pokiaľ je vedúci zastúpenia preložený k členovi Komisie, táto právomoc prináleží členovi Komisie pre otázky personálu a administratívy so súhlasom predsedu Komisie, na základe rozhodnutia menovacieho orgánu. Keďže tento rozdiel sám osebe môže ovplyvniť výsledok každého konania o vymenovaní, záujem na konaní žalobcu, ktorého kandidatúra sa mala posúdiť v rámci jedného z týchto konaní a ktorá bola zamietnutá na základe druhého konania, pretrváva, aby sa nezopakovala predmetná protiprávnosť v rámci analogického výberového konania.

(pozri bod 85)

Odkaz:

Súdny dvor: 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C‑362/05 P, Zb. s. I‑4333, bod 50

Súd prvého stupňa: 5. júla 2005, Wunenburger/Komisia, T‑370/03, Zb. VS s. I‑A‑189, II‑853, bod 20