Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesgericht Wiener Neustadt (Rakúsko) 13. marca 2019 – YS/NK

(vec C-223/19)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landesgericht Wiener Neustadt

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: YS

Žalovaná: NK

Prejudiciálne otázky

Zahŕňa pôsobnosť smernice 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením¹ a/alebo smernice 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania² právnu úpravu členského štátu, ak táto právna úprava spôsobuje, že bývalý zamestnávateľ má pri vyplácaní zamestnaneckého dôchodku zadržať peňažné sumy u výrazne vyššieho počtu mužov s nárokom na zamestnanecký dôchodok ako u žien s nárokom na zamestnanecký dôchodok a môže ich slobodne použiť, a sú takéto právne predpisy diskriminačné v zmysle týchto smerníc?

Zahŕňa pôsobnosť smernice 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní³ , právnu úpravu členského štátu, ktorá je diskriminačná na základe veku, pretože finančne zaťažuje výlučne staršie osoby so súkromnoprávnym nárokom na poskytnutie zamestnaneckého dôchodku dohodnutého v podobe priamych definovaných dávok, zatiaľ čo mladšie a mladé osoby, ktoré uzavreli zmluvy o zamestnaneckom dôchodku, nie sú finančne zaťažené?

Majú sa na zamestnanecké dôchodky uplatniť pravidlá Charty základných práv, najmä zákazy diskriminácie v jej článkoch 20 a 21, aj vtedy, keď právna úprava členských štátov neobsahuje diskriminačné opatrenia zakázané smernicami 79/7/ES, 2000/78/ES a 2006/54/ES?

Má sa článok 20 a nasl. Charty základných práv vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá vykonáva právo Únie v zmysle článku 51 Charty základných práv a ktorá osoby, ktoré majú súkromnoprávny nárok na zamestnanecký dôchodok, diskriminuje na základe pohlavia, veku, majetku alebo z iných dôvodov, napríklad na základe vlastníckych vzťahov, v ktorých sa ich bývalý zamestnávateľ momentálne nachádza, v porovnaní s inými osobami s nárokom na zamestnanecký dôchodok a zakazuje Charta základných práv takúto diskrimináciu?

Sú vnútroštátne právne predpisy, ktoré iba malej skupine osôb so zmluvnými nárokmi na zamestnanecký dôchodok v podobe priamych definovaných dávok ukladajú povinnosť poskytnúť finančné dávky svojim bývalým zamestnávateľom, diskriminačné aj na základe majetku v zmysle článku 21 Charty základných práv, ak sa vzťahujú iba na osoby s vyššími zamestnaneckými dôchodkami?

Má sa článok 17 Charty základných práv vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá priamo v zákone stanovuje vyvlastňujúci zásah bez náhrady do dohody uzatvorenej medzi dvomi súkromnoprávnymi subjektmi o zamestnaneckom dôchodku v podobe priamej definovanej dávky na úkor bývalého zamestnanca podniku, ktorý sa postaral o vyplácanie zamestnaneckého dôchodku a nemá ekonomické problémy?

Považuje sa zákonom stanovená povinnosť bývalého zamestnávateľa osoby s nárokom na zamestnanecký dôchodok, aby nevyplatil určitú časť dohodnutej odmeny (dohodnutého zamestnaneckého dôchodku), ako porušenie zmluvnej slobody za zásah do vlastníckeho práva zamestnávateľa?

Má sa článok 47 Charty základných práv vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá priamo zákonom vyvlastňuje a nestanovuje žiadnu inú možnosť ochrany proti vyvlastneniu, ako podanie žaloby proti oprávnenému z vyvlastnenia (bývalému zamestnávateľovi a dlžníkovi zo zmluvy o dôchodku) o náhradu škody a vrátenie vyvlastnenej peňažnej sumy?

____________

¹ Ú. v. ES L 6, 1979, s. 24 ; Mim. vyd. 05/001, s. 215.

² Ú. v. EÚ L 204, 2006, s. 23.

³ Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79.