UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(tretia komora)
zo 17. marca 2016
Vec F‑76/11 DEP
Diana Grazyte
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Konanie – Určenie výšky trov konania – Prístup k súdu – Platobná schopnosť dlžníka trov konania“
Predmet: Návrh na určenie výšky trov konania, ktorý podala Európska komisia v nadväznosti na rozsudok z 5. decembra 2012, Grazyte/Komisia (F‑76/11, EU:F:2012:173)
Rozhodnutie: Celková suma trov konania, ktoré má pani Grazyte nahradiť Európskej komisii ako nahraditeľné trovy konania vo veci F‑76/11, Grazyte/Komisia, je stanovená na 4 675,32 eura. Suma uvedená v bode 1 sa zvýši o úroky z omeškania odo dňa doručenia tohto uznesenia až do dňa jej skutočného zaplatenia, vyplatené v sadzbe uplatňovanej Európskou centrálnou bankou na jej hlavné operácie refinancovania účinnej v prvý kalendárny deň mesiaca splatnosti platby, zvýšenej o tri a pol percentuálneho bodu. V zostávajúcej časti sa návrh zamieta.
Abstrakt
1. Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť – Pomoc poskytovaná tým istým advokátom počas konania pred podaním žaloby relevantného pre spor – Skrátenie času prípravy potrebného na sporové konanie – Rozsah
[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu (2007), článok 91 písm. b)]
2. Súdne konanie – Trovy konania – Nahraditeľné trovy konania – Výdavky advokáta inštitúcií, úradov a agentúr Únie – Hodinová sadzba uplatniteľná v oblasti verejnej služby
(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 103 ods. 5)
3. Právo Európskej únie – Zásady – Právo na účinnú súdnu ochranu – Výdavky vynaložené inštitúciou v konaní o žalobe na súde Únie – Zaviazanie druhého účastníka konania na náhradu nahraditeľných výdavkov – Zohľadnenie platobnej schopnosti uvedeného účastníka konania – Prípustnosť
(Článok 6 ods. 1 prvý pododsek ZEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47)
4. Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť – Odmeny, ktoré majú účastníci konania zaplatiť svojim vlastným advokátom – Zohľadnenie platobnej schopnosti dlžníka trov konania
[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu (2007), článok 91 písm. b), článok 95 ods. 1 druhý pododsek, článok 97 ods. 2 prvý a tretí pododsek, a článok 98 ods. 1]
1. Súd Únie nie je viazaný vyúčtovaním predloženým účastníkom konania, ktorý chce získať náhradu trov konania. Je jeho povinnosťou zohľadniť iba celkový počet odpracovaných hodín, ktoré sa môžu zdať ako objektívne nutné na účely konania.
Okrem toho výška nahraditeľnej odmeny advokáta dotknutej inštitúcie nemôže byť posúdená bez zohľadnenia práce, ktorú vykonali jej služby, a to dokonca aj pred podaním žaloby na Súd pre verejnú službu. Ak je totiž prípustnosť žaloby podmienená podaním sťažnosti a jej zamietnutím menovacím orgánom, služby inštitúcie sa v zásade zúčastňujú na riešení sporov ešte pred tým, ako sú tieto spory predložené Súdu pre verejnú službu.
V tejto súvislosti však neexistuje absolútna domnienka, že advokát inštitúcie má menej práce, zvlášť vtedy, keď sa tento advokát nepodieľal na vypracovaní odpovede na sťažnosť.
Zákonnosť rozhodnutia sa totiž posudzuje v závislosti od skutkových a právnych okolností existujúcich v čase jeho prijatia, takže úlohou advokáta inštitúcie je obhájiť také odôvodnenie a výrok tohto rozhodnutia, aké z neho vyplývajú, okrem výnimočných prípadov, keď má administratíva viazanú právomoc a keď možno iným dôvodom nahradiť dôvod, z ktorého administratíva pôvodne vychádzala. Za týchto okolností sa treba domnievať, že advokát inštitúcie sa vo všeobecnosti má opierať o prácu, ktorú predtým vykonali služby inštitúcie, a to tak počas prijatia napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní pred podaním žaloby.
(pozri body 21 – 23 a 25)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: uznesenia zo 16. októbra 2014, Marcuccio/Komisia, F‑69/10 DEP, EU:F:2014:238, bod 21, a z 25. novembra 2014, Loukakis a i./Parlament, F‑82/11 DEP, EU:F:2014:253, bod 32
2. V spore vyplývajúcom z verejnej služby možno hodinovú sadzbu 250 eur v zásade prijať ako sadzbu, ktorá odráža primeranú odmenu advokáta inštitúcie.
(pozri bod 32)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: uznesenia z 25. júna 2014, Buschak/FEACVT, F‑47/08 DEP, EU:F:2014:175, bod 53, a zo 16. októbra 2014, Marcuccio/Komisia, F‑69/10 DEP, EU:F:2014:238, bod 28
3. Podľa článku 6 ods. 1 prvého pododseku ZEÚ má Charta základných práv Európskej únie rovnakú právnu silu ako Zmluvy. Z toho vyplýva, že normy nižšej právnej sily ako Charta treba vykladať v čo najväčšej možnej miere tak, aby ich bolo možné uplatňovať v súlade s Chartou. Konkrétnejšie rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu treba vykladať v súlade s článkom 47 Charty, ktorý garantuje právo na účinný prostriedok nápravy na súde.
V tejto súvislosti z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že uloženie značnej finančnej povinnosti, dokonca aj po skončení konania, môže predstavovať obmedzenie práva na prístup k súdu, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces zakotveného v článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a v súčasnosti garantovaného v právnom poriadku Únie článkom 47 Charty. Európsky súd pre ľudské práva konkrétnejšie rozhodol, že výška trov konania, posudzovaná s prihliadnutím na osobitné okolnosti danej veci, vrátane platobnej schopnosti žalobcu a štádia konania, v ktorom sa dané obmedzenie ukladá, je faktorom, ktorý treba zohľadniť pri určení, či dotknutá osoba mala svoje právo na prístup k súdu.
Za týchto okolností zohľadnenie platobnej schopnosti účastníka konania, ktorý bol zaviazaný na náhradu trov konania v konaní o určenie ich výšky, nepredstavuje ani zneužitie, ani prekročenie právomoci.
(pozri body 38, 40 a 43)
Odkaz:
Súdny dvor: rozsudky z 18. decembra 2014, Abdida, C‑562/13, EU:C:2014:2453, bod 47, a zo 6. októbra 2015, Orizzonte Salute, C‑61/14, EU:C:2015:655, bod 49
4. V konaní o určenie výšky trov konania je Súd pre verejnú službu oprávnený zohľadniť platobnú schopnosť účastníka konania, ktorý ich musí znášať, keď má určiť sumu, do výšky ktorej môžu byť odmeny, ktoré majú účastníci konania zaplatiť svojim vlastným advokátom, nahradené účastníkom konania zaviazaným na náhradu trov konania.
Právo na prístup k súdu by totiž nebolo vhodne chránené, ak by vyhliadka účastníka konania, že na jeho konci bude alebo nebude musieť znášať značné trovy konania, bola ponechaná iba na úvahu druhého účastníka konania. V prípade ťažkostí musí naopak práve súdu prináležať úloha stanoviť trovy konania po zvážení takých okolností, ako je napríklad platobná schopnosť dotknutej osoby.
Navyše z článku 95 ods. 1 druhého pododseku, článku 97 ods. 3, ako aj článku 98 ods. 1 rokovacieho poriadku z 25. júla 2007 vyplýva, že právna pomoc sa mohla vzťahovať iba na výdavky spojené s pomocou a zastupovaním jej príjemcu. Právna pomoc poskytnutá v súlade s článkom 97 ods. 2 prvým pododsekom toho istého poriadku sa teda nemohla vzťahovať na hypotetickú otázku výšky trov konania, ktoré žalobcovia v prípade, ak nebudú mať vo svojich návrhoch úspech, budú musieť nahradiť žalovaným ako odmenu ich advokáta.
(pozri body 46, 50 a 53)