ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)
z 13. júna 2012
Vec F‑41/11
Dana Mocová
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Neobnovenie zmluvy na dobu určitú – Voľná úvaha – Článok 8 PZOZ – Článok 4 rozhodnutia generálneho riaditeľa OLAF‑u z 30. júna 2005 o novej politike v oblasti prijímania a zamestnávania dočasných zamestnancov OLAF‑u – Maximálna doba zmlúv dočasných zamestnancov“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou D. Mocová navrhuje zrušenie rozhodnutia povereného generálneho riaditeľa Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) z 11. februára 2011, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o predĺženie zmluvy dočasného zamestnanca
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba proti implicitnému rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti – Dôvod založený na nedostatku odôvodnenia – Zohľadnenie odôvodnenia obsiahnutého v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 46)
2. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Obnovenie zmluvy na dobu určitú – Voľná úvaha administratívy – Súdne preskúmanie – Hranice
[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 8 a článok 47 ods. 1 písm. b)]
3. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Uzatvorenie zmluvy na účely dočasného obsadenia trvalého pracovného miesta – Podmienky
[Služobný poriadok úradníkov, článok 1a ods. 1; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. b), články 3 až 5 a článok 8 druhý odsek]
1. Vzhľadom na vývoj konania pred podaním žaloby, pokiaľ rozhodnutie administratívy o zamietnutí sťažnosti obsahuje odôvodnenie, ktoré zjavne chýbalo v implicitnom rozhodnutí o zamietnutí žiadosti, proti ktorému sťažnosť smeruje, treba pri preskúmaní zákonnosti pôvodného aktu spôsobujúceho ujmu zohľadniť práve odôvodnenie obsiahnuté v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti, keďže na toto odôvodnenie sa hľadí tak, že sa s uvedeným aktom zhoduje. Napriek tomu sa však skutočne skúma zákonnosť pôvodného aktu spôsobujúceho ujmu, a to s prihliadnutím na odôvodnenie obsiahnuté v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti.
(pozri body 21 a 38)
Odkaz:
Všeobecný súd Európskej únie: 9. decembra 2009, Komisia/Birkhoff, T‑377/08 P, body 58 a 59 a tam citovaná judikatúra
2. Dočasný zamestnanec, ktorý uzavrel zmluvu na dobu určitú, v zásade nemá žiadne právo na obnovenie svojej zmluvy, keďže ide iba o možnosť podmienenú tým, že obnovenie zmluvy je v súlade so záujmom služby. Na rozdiel od úradníkov, ktorým stabilitu zamestnania zaručuje služobný poriadok, sa totiž na dočasných zamestnancov vzťahuje iný režim, ktorého základom je pracovná zmluva uzatvorená s dotknutou inštitúciou. Z článku 47 ods. 1 písm. b) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov vyplýva, že trvanie pracovného pomeru medzi inštitúciou a dočasným zamestnancom zamestnaným na dobu určitú sa riadi práve podmienkami stanovenými v zmluve uzavretej medzi zmluvnými stranami. Okrem toho administratíve je vo veci obnovenia zmluvy priznaná široká miera voľnej úvahy. Preskúmanie súdu sa tiež musí obmedziť na otázku, či administratíva vzhľadom na spôsoby a prostriedky, ktorými mohla dospieť k svojmu posúdeniu, neprekročila hranice, voči ktorým nemožno mať výhrady, a nepoužila svoju právomoc zjavne nesprávne. Preukázať v takej situácii, že administratíva sa pri posúdení skutkového stavu dopustila zjavného pochybenia, ktoré by mohlo odôvodňovať zrušenie rozhodnutia prijatého na základe tohto posúdenia, však predpokladá, že dôkazy, ktoré musí predložiť zamestnanec, sú dostatočné na to, aby sa posúdenie zohľadnené administratívou stalo neprijateľným. Inými slovami, existencia zjavne nesprávneho posúdenia nie je preukázaná, pokiaľ napriek skutočnostiam uvádzaným zamestnancom možno spochybnené posúdenie stále považovať za odôvodnené a koherentné.
(pozri body 42 – 44)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T‑380/94, bod 59; 17. októbra 2002, Cocchi a Hainz, T‑330/00 a T‑114/01, bod 82; 6. februára 2003, Pyres/Komisia, T‑7/01, bod 64; 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, T‑289/03, bod 221
Súd pre verejnú službu: 7. júla 2009, Bernard/Europol, F‑54/08, bod 44; 23. novembra 2010, Gheysens/Rada, F‑8/10, bod 75
3. Z výkladu článku 1a ods. 1 služobného poriadku v spojení s článkami 2 až 5 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov vyplýva, že trvalé pracovné miesta inštitúcií majú byť v zásade obsadzované úradníkmi, a teda že zamestnanci, ktorí podliehajú podmienkam zamestnávania ostatných zamestnancov, môžu byť prijatí iba výnimočne. Hoci teda článok 2 písm. b) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov výslovne stanovuje, že dočasní zamestnanci môžu byť zaradení na trvalé pracovné miesto, tento článok spresňuje, že takéto zaradenie môže byť len dočasné. Okrem toho článok 8 druhý odsek podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov stanovuje, že pracovná zmluva dočasného zamestnanca v zmysle článku 2 písm. b) nemôže prekročiť štyri roky a môže byť obnovená len jedenkrát na obdobie najviac dvoch rokov. Po uplynutí tohto obdobia obligatórne prestane byť zamestnaný ako dočasný zamestnanec buď skončením pracovného pomeru, alebo vymenovaním za úradníka za podmienok stanovených služobným poriadkom. Cieľom tejto výnimky zo zásady, podľa ktorej sa trvalé pracovné miesta majú obsadzovať vymenovaním úradníkov, môže byť jedine zaistenie potrieb služby v danom prípade.
(pozri bod 48)
Odkaz:
Všeobecný súd Európskej únie: 21. septembra 2011, Adjemian a i./Komisia, T‑325/09 P, bod 79 a tam citovaná judikatúra