NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
GIOVANNI PITRUZZELLA
prednesené 10. januára 2019 (1)
Vec C‑614/17
Fundación Consejo Regulador de la Denominación de Origen Protegida Queso Manchego
proti
Industrial Quesera Cuquerella SL,
Juanovi Ramónovi Cuquerellovi Montagudovi
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín – CHOP ,Queso manchego‘ – Používanie označení, ktoré môžu vyvolávať predstavu o regióne, na ktorý sa viaže CHOP – Pojem riadne informovaný, primerane pozorný a obozretný priemerný spotrebiteľ“
1. Súdny dvor má pár mesiacov po vyhlásení rozsudku zo 7. júna 2018, Scotch Whisky Association (C‑44/17, EU:C:2018:415, ďalej len „rozsudok Scotch Whisky Association“), opäť podať v rámci prejudiciálneho konania výklad pojmu „vyvolávanie mylnej predstavy“ v zmysle právnych predpisov Únie v oblasti chránených označení pôvodu (CHOP) a chránených zemepisných označení (CHZO).(2) Vnútroštátny súd sa najmä pýta, či používanie označení alebo vyobrazení, ktoré odkazujú na určitú zemepisnú oblasť CHOP pri uvádzaní výrobkov, ktoré sú porovnateľné s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje dané chránené označenie, môže predstavovať vyvolávanie mylnej predstavy o CHOP, ktorú článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006(3) zakazuje. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania tiež nastoľuje novú a citlivú otázku o prípadných limitoch, ktoré má hospodársky subjekt so sídlom v určitej zemepisnej oblasti CHOP pri používaní označení, ktoré môžu vyvolávať predstavu o tejto oblasti, pokiaľ ide o výrobky (rovnaké alebo porovnateľné), ktoré boli na tomto území vyrobené, ale na ktoré sa uvedené CHOP nevzťahuje.
Právny rámec
2. Článok 13 nariadenia č. 510/2006, nazvaný „Ochrana“, vo svojom odseku 1 písm. b) stanovuje:
„1. „Názvy zapísané v registri sú chránené pred:
…
b) akýmkoľvek zneužívaním, napodobovaním alebo vyvolávaním mylnej predstavy, aj keď je uvedený skutočný pôvod výrobku, alebo ak je chránený názov preložený alebo uvedený v spojení s výrazmi ako ‚štýl‘, ‚typ‘, ‚metóda‘, ‚ako sa vyrába v‘, ‚napodobenina‘ a podobne;
…“
3. Podľa článku 14 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 510/2006, „ak je označenie pôvodu alebo zemepisné označenie zapísané v registri podľa tohto nariadenia, žiadosť o zápis ochrannej známky, ktorá zodpovedá jednej zo situácií uvedených v článku 13 a týka sa rovnakej triedy výrobkov, sa zamietne, ak sa žiadosť o registráciu ochrannej známky podala po dátume predloženia žiadosti o registráciu Komisii“. V druhom odseku je spresnené, že „ochranné známky zapísané v registri v rozpore s prvým pododsekom sa vyhlásia za neplatné“. V súlade s odsekom 2 tohto článku „so zreteľom na právo Spoločenstva, používanie ochrannej známky zodpovedajúce jednej zo situácií uvedených v článku 13, o ktorú sa požiadalo, ktorá bola zapísaná v registri alebo zaužívaná, ak túto možnosť ustanovujú dotknuté právne predpisy, v dobrej viere na území Spoločenstva buď pred dátumom vzniku ochrany označenia pôvodu alebo zemepisného označenia v krajine pôvodu,… môže naďalej pokračovať bez ohľadu na zápis označenia pôvodu alebo zemepisného označenia do registra…“(4).
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
4. Žalobkyňa vo veci samej Fundación Consejo Regulador de la Denominación de Origen Protegida Queso Manchego (ďalej len „nadácia“) podala jedinú žalobu(5) proti Industrial Quesera Cuquerella S.L. (ďalej len „IQC“) a Juanovi Ramónovi Cuquerellovi Montagudovi, v ktorej uplatnila nasledujúce návrhy na ochranu CHOP „Queso Manchego“(6), ktoré spravuje:
– určovací návrh, ktorým sa domáhala určenia, že etikety, ktoré IQC používa pri označovaní a uvádzaní syrov „Adarga de Oro“, „Super Rocinante“ a „Rocinante“ na trh, na ktoré sa nevzťahuje CHOP „Queso Manchego“, ako aj používanie slovného spojenia „Quesos Rocinante“ na webovej stránke tejto spoločnosti na označovanie tak CHOP syrov „Queso Manchego“, ako aj syrov, na ktoré sa uvedené CHOP nevzťahuje(7), predstavujú porušenie CHOP „Queso Manchego“ podľa článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 510/2006,
– návrh na vyhlásenie obchodného názvu „Rocinante“ a dvoch slovných a obrazových národných ochranných známok(8) obsahujúcich rovnaký názov za čiastočne neplatné z dôvodov stanovených v článku 14 nariadenia č. 510/2006,
– návrh na zdržanie sa nekalého súťažného konania a odstránenia jeho následkov.
5. V rámci určovacej žaloby, v súvislosti s ktorou boli položené prejudiciálne otázky, žalovaní vyjadrili nesúhlas s tým, že slovné a obrazové označenia používané na etiketách a webovej stránke IQC vyvolávajú predstavu o CHOP „Queso Manchego“, a z dôvodu, že IQC je podnikom so sídlom v regióne la Mancha, domáhali sa práva IQC používať symboly súvisiace s uvedeným regiónom.
6. Súd prvého stupňa zamietol žalobu nadácie, pričom vychádzal z dvojitého zistenia, že obrazové a slovné označenia, ktoré používa IQC, nie sú vizuálne ani foneticky podobné výrazom „Queso Manchego“ alebo „la Mancha“ a že uvedené označenia vyvolávajú predstavu o regióne la Mancha, ale nevyvolávajú mylnú predstavu o CHOP „Queso Manchego“. Odvolanie voči rozsudku prvostupňového súdu, ktoré podala nadácia, Audiencia provicial de Albacete (Odvolací provinčný súd Albacete, Španielsko) zamietol, pričom taktiež konštatoval, že nemožno vyvodiť záver o existencii vyvolávania mylnej predstavy o CHOP „Queso Manchego“, pokiaľ neexistujú slovné označenia, ktoré sa vizuálne, foneticky alebo pojmovo podobajú danému označeniu. Podľa názoru odvolacieho súdu používanie symbolov zo strany IQC, ktoré vyvolávajú predstavu o regióne la Mancha, ale nevyvolávajú predstavu o výrobkoch, na ktoré sa vzťahuje predmetné CHOP, treba považovať za prípustné, keďže výrobky, ktoré IQC uviedla na trh a v súvislosti s ktorými sa použili uvedené symboly, sa vyrábajú v regióne la Mancha. Vyvolávanie predstavy o kvalite a dobrej povesti syrov z regiónu Mancha neznamená vyvolávanie predstavy o kvalite a dobrej povesti syra, na ktoré sa vzťahuje CHOP „Queso Manchego“.
7. Nadácia podala kasačný opravný prostriedok proti rozsudku Audiencia provincial de Albacete (Odvolací provinčný súd Albacete) na Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko).
8. V uznesení o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania Tribunal Supremo (Najvyšší súd) spresnil nasledujúce skutočnosti: i) slovo „manchego“ je prídavné meno, ktorým sa v španielskom jazyku okrem iného označujú výrobky s pôvodom v regióne Mancha, čo je španielsky región, v ktorom má výroba syra z ovčieho mlieka podľa osobitných spôsobov spracovávania a zrenia tradíciu; ii) la Mancha je región, kde sa odohráva väčšina deja slávneho románu Miguela de Cervantesa „Don Quijote de la Mancha“(9); iii) fyzický opis, ktorý Cervantes použil pri postave svojho románu, sa zhoduje s opisom jazdca použitým na etikete syra „Adarga de Oro“; iv) v španielskom jazyku slovo „adarga“ je zastarané a Cervantes ho použil na označenie štítu Dona Quijota; v) slovo „Rocinante“, ktoré je tiež uvedené na niektorých zo syrov, ktoré uvádza na trh IQC, je kôň Dona Quijota; vi) v jednej z najznámejších kapitol románu Cervantesa Don Quijote bojuje s veternými mlynmi, typický prvok prírodnej scenérie regiónu la Mancha reprodukovaný na niektorých z etikiet, ktoré používa IQC, ako i na jej webovej stránke.
9. Tribunal Supremo (Najvyšší súd) si po prvé kladie otázku, či vyvolávanie mylnej predstavy o CHOP môže taktiež spočívať len v používaní obrazových označení, a mať teda v zásade pojmovú povahu, ako to v spore vo veci samej tvrdí nadácia. Po druhé si kladie otázku, či používanie slovných a obrazových označení pri uvádzaní syrov na trh, ktoré vyvolávajú predstavu o regióne la Mancha, predstavuje vyvolávanie mylnej predstavy o CHOP „Queso Manchego“ a či v dôsledku toho majú výrobcovia syrov, na ktoré sa vzťahuje uvedené chránené označenie, výhradné právo používať tieto označenia aj voči výrobcom so sídlom v tomto regióne, na ktorých výrobky sa nevzťahuje predmetné CHOP. Tribunal Supremo (Najvyšší súd) v tejto súvislosti uvádza, že v prípade kladnej odpovede na túto otázku by mohlo dôjsť k obmedzeniu voľného pohybu tovaru, kým v prípade zápornej odpovede by sa mohla oslabiť ochrana, ktorú poskytuje CHOP, a ohroziť informačná úloha týkajúca sa kvality výrobkov, ktorú majú uvedené označenia. Nakoniec sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora na skupinu spotrebiteľov, ktorú treba zohľadniť pri rozhodovaní o tom, či ide o vyvolávanie mylnej predstavy podľa článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006, najmä ak výrobky s predmetným CHOP sú určené na spotrebu prevažne v členskom štáte, v ktorom boli vyrobené.
10. Za týchto okolností Tribunal Supremo (Najvyšší súd) rozhodnutím z 19. októbra 2017 prerušil príslušné vnútroštátne konanie a predložil tieto prejudiciálne otázky:
„1. Musí vyvolávanie mylnej predstavy o chránenom označení pôvodu, ktoré článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006 zakazuje, vždy spočívať v používaní označení, ktoré sa vizuálne, foneticky alebo pojmovo podobajú chránenému označeniu pôvodu, alebo môže spočívať aj v používaní obrazových označení, ktoré vyvolávajú mylnú predstavu o označení pôvodu?
2. Ak ide o chránené označenie pôvodu zemepisnej povahy [článok 2 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 510/2006], pričom ide o rovnaké výrobky alebo porovnateľné výrobky, možno používanie označení, ktoré vyvolávajú predstavu o regióne, na ktorý je viazané toto chránené označenie pôvodu, považovať za vyvolávanie mylnej predstavy o samotnom chránenom označení pôvodu na účely článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006, ktoré je neprípustné dokonca aj v prípade, ak tým, kto používa tieto označenia, je výrobca so sídlom v regióne, na ktorý sa viaže predmetné chránené označenie pôvodu, ale na ktorého výrobky sa nevzťahuje také označenie pôvodu, lebo nespĺňajú iné požiadavky stanovené v špecifikácii, než je zemepisný pôvod?
3. Má sa pojem riadne informovaný, primerane pozorný a obozretný priemerný spotrebiteľ, z ktorého vnímania musí vychádzať vnútroštátny súd pri posudzovaní toho, či ide o „vyvolávanie mylnej predstavy“ na účely článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006, chápať tak, že označuje európskeho spotrebiteľa, alebo môže označovať jedine spotrebiteľa z členského štátu, v ktorom sa vyrába výrobok, ktorý vyvoláva mylnú predstavu o chránenom zemepisnom označení alebo na ktorý sa zo zemepisného hľadiska viaže CHOP a v ktorom sa tento výrobok prevažne spotrebúva?“
Konanie pred Súdnym dvorom
11. V súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora predložili písomné pripomienky účastníci konania vo veci samej, francúzska, nemecká a španielska vláda, ako i Komisia. Každý z týchto účastníkov konania s výnimkou nemeckej vlády boli vypočutí na pojednávaní 25. októbra 2018.
Právne posúdenie
Stručný prehľad relevantnej judikatúry
12. Predtým, ako preskúmam prejudiciálne otázky, je potrebné stručne prejsť významné etapy judikatúry Súdneho dvora v oblasti ochrany chránených označení v prípade vyvolávania mylnej predstavy.
13. Súdny dvor sa po prvýkrát vyslovil k pojmu „vyvolanie dojmu“ podľa článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2081/92(10), ktoré predchádzalo nariadeniu č. 510/2006, v rozsudku zo 4. marca 1999, Consorzio per la tutela del formaggio Gorgonzola (C‑87/97, EU:C:1999:115). V rámci žiadosti o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke podanej Handelsgericht Wien (Obchodný súd Viedeň, Rakúsko), ktorá sa týkala žaloby podanej inštitútom spravujúcim CHOP „Gorgonzola“ s cieľom zakázať v Rakúsku distribúciu syra s modrou plesňou s názvom „Cambozola“, ako i vymazať príslušnú ochrannú známku zaregistrovanú s prednostným právom, Súdny dvor na jednej strane potvrdil, že výraz vyvolávanie mylnej predstavy v zmysle uvedeného ustanovenia nariadenia č. 2081/92 sa „vzťahuje na situáciu, keď výraz použitý na označenie výrobku zahŕňa časť chráneného označenia takým spôsobom, že pokiaľ sa spotrebiteľ stretne s názvom výrobku, v mysli sa mu vybaví obraz výrobku, ktorého označenie je chránené“, na druhej strane spresnil, že o vyvolávanie mylnej predstavy o chránenom označení môže ísť aj pri neexistencii akejkoľvek pravdepodobnosti zámeny medzi dotknutými výrobkami.(11) Medzi skutočnosti, ktoré Súdny dvor označil za relevantné na účely vyvodenia záveru o existencii vyvolávania mylnej predstavy, patrí okrem „fonetickej a vizuálnej“ podobnosti medzi názvami z dôvodu zahrnutia časti chráneného označenia do spornej ochrannej známky(12) aj vzájomná podobnosť medzi dotknutými výrobkami nielen z hľadiska tovaroznaleckého profilu, ale aj z hľadiska obchodného názvu(13), ako i úmyselná fonetická podobnosť medzi dotknutými označeniami.(14)
14. Toto smerovanie judikatúry bolo potvrdené aj v rozsudku z 26. februára 2008, Komisia/Nemecko (C‑132/05, EU:C:2008:117), vydaného v konaní o nesplnení povinnosti proti Spolkovej republike Nemecko, v rámci ktorého Komisia namietala, že Nemecko odmieta na svojom území sankcionovať používanie názvu „parmesan“, čím sa porušuje CHOP „Parmigiano Reggiano“. Súdny dvor vyvodil existenciu vyvolávania mylnej predstavy v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2081/92 nielen podľa fonetickej a vizuálnej podobnosti medzi dotknutými označeniami ‑ hodnotiace kritériá, ktoré Súdny dvor už zohľadnil v citovanom rozsudku Consorzio per la tutela del formaggio Gorgonzola (15) –, ale aj z hľadiska ich „pojmovej podobnosti“(16), keďže išlo o výrazy vyjadrené v rozdielnych jazykoch.
15. Súdny dvor podobne rozhodol tiež v rámci výkladu nariadenia č. 110/2008(17) o ochrane zemepisných označení liehovín, ktoré obsahuje v článku 16 písm. b) ustanovenie, ktoré je v podstate totožné so znením ustanovenia článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006. V prejudiciálnom konaní, ktoré viedlo k vydaniu rozsudku zo 14. júla 2011, Bureau National Interprofessionnel du Cognac (C‑4/10 a C‑27/10, EU:C:2011:484), žalobca v spore vo veci samej napadol zápis dvoch obrazových ochranných známok vo Fínsku, ktoré obsahovali celý názov CHZO „Cognac“, ktorého bol majiteľom, ako i jeho preklad. Pri posúdení týchto výrazov ako vyvolávanie mylnej predstavy Súdny dvor uplatnil tie isté hodnotiace kritériá, ktoré boli vyslovené v rozsudkoch Consorzio per la tutela del formaggio Gorgonzola(18) a Komisia/Nemecko(19). V rozsudku z 21. januára 2016, Viiniverla (C‑75/15, EU:C:2016:35, bod 31), Súdny dvor spresnil, že cieľom uvedených kritérií je usmerniť vnútroštátny súd v jeho rozhodnutí, ktorému prináleží, a nie Súdnemu dvoru, aby posúdil, či v určitom spore ide o „pripodobenie“ podľa článku 16 písm. a) nariadenia č. 110/2008. Spor vo veci samej, ktorý viedol k podaniu návrhu na začatie prejudiciálneho konania a vydaniu tohto rozsudku, sa týkal používania označenia „Verlados“ pre destilát z jablčného vína vyrábaného spoločnosťou Viiniverla so sídlom vo Verla vo Fínsku. Vnútroštátny súd rozhodujúci o žalobe proti rozhodnutiu, ktorým fínske orgány zakázali používať toto označenie na ochranu CHZO „Calvados“, sa okrem iného pýtal Súdneho dvora na význam určitých skutkových okolností na účely určenia, či ide o vyvolávanie mylnej predstavy. Po tom, čo Súdny dvor rozhodol o pojme „dotknutý spotrebiteľ“(20), spresnil, že cieľom preskúmania, či ide o vyvolávanie mylnej predstavy, je určiť, „či sa v mysli verejnosti nevyvolala myšlienková asociácia týkajúca sa pôvodu výrobku, a aby hospodársky subjekt nemohol neoprávnene ťažiť z povesti chráneného zemepisného označenia“(21). V tomto kontexte okolnosť, že označenie „Verlados“ odkazovalo na meno výrobcu a skutočný zemepisný pôvod výrobku, ktorý je známy a rozpoznateľný fínskym spotrebiteľom, ani okolnosť, že nápoj s týmto názvom sa uvádzal na trh iba na miestnej úrovni a v obmedzenom množstve, Súdny dvor nepovažoval za relevantné skutočnosti na účely uvedeného preskúmania.
16. Napokon vo svojom nedávnom rozsudku Scotch Whisky Association, ktorý bol vyhlásený po skončení písomnej časti konania, ktoré je predmetom týchto návrhov(22), Súdny dvor predovšetkým konštatoval, že ani čiastočné zahrnutie chráneného zemepisného označenia do sporného označenia, ani fonetická alebo vizuálna podobnosť uvedeného označenia s CHZO nepredstavujú nevyhnutné podmienky na preukázanie existencie „pripodobenia“ v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008(23), a spresnil, že v prípade neexistencie takéhoto zahrnutia alebo príbuznosti pripodobenie môže tiež spočívať iba v „koncepčnej blízkosti“ medzi CHZO alebo sporným označením.(24) Rovnako Súdny dvor vylúčil, že na účely zistenia „pripodobenia“ v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 postačí, aby sporná zložka predmetného označenia vyvolala vo vedomí cieľovej skupiny verejnosti akúkoľvek asociáciu s CHZO alebo s príslušnou zemepisnou oblasťou. Podľa Súdneho dvora toto kritérium nemožno uznať, keďže pre potreby záruky právnej istoty dotknutých hospodárskych subjektov „nepreukazuje dostatočne priamu a jednoznačnú súvislosť“ medzi týmto prvkom a CHZO(25), a je „nepresné a extenzívne“(26).
17. Z doterajšej judikatúry vyplýva, že ochrana pred vyvolávaním mylnej predstavy stanovená rôznymi systémami kvality zavedenými právom Únie(27) predstavuje formu ochrany sui generis(28), ktorá nie je viazaná kritériom zavádzania ‑ ktoré predpokladá, že sporné označenie s názvom zapísaným do registra môže uviesť verejnosť do omylu, pokiaľ ide o zemepisný pôvod alebo kvalitu výrobku, ‑, a nemôže odrážať iba typovú ochranu pred zámenou. V dôsledku toho je potrebné hľadať hlavný cieľ ochrany pred vyvolávaním mylnej predstavy skôr v ochrane kvality a dobrej povesti názvov zapísaných v registri pred parazitovaním než v ochrane spotrebiteľa pred zavádzajúcimi konaniami, ktoré sú konkrétne predmetom situácií uvedených v písmenách c) a d) odseku 1 článku 13 nariadenia č. 510/2006 a v zodpovedajúcich ustanoveniach ďalších právnych predpisov Únie v oblasti ochrany chránených označení.(29)
18. Hoci je vyvolávanie mylnej predstavy vložené do toho istého ustanovenia citovaného článku 13, odlišuje sa od „napodobovania“ charakterizovaného reprodukovaním podstatných prvkov názvu zapísaného v registri ako i od „zneužívania“, ktoré predpokladajú neoprávnené alebo úmyselné používanie názvu zapísaného v registri pre výrobky, na ktoré sa tento názov nevzťahuje, s následným privlastnením hodnôt spojených s výrobnou tradíciou, ktoré definujú daný názov.(30) Okrem toho, ako zdôraznil generálny advokát Jacobs vo svojich návrhoch vo veci Consorzio per la tutela del formaggio Gorgonzola(31), pokiaľ ide o článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2081/92, rovnaká systematika ustanovenia podporuje názor, podľa ktorého ochrana pred „vyvolávaním mylnej predstavy“ zodpovedá odlišným a menej prísnym podmienkam uplatňovania v porovnaní s podmienkami požadovanými na to, aby išlo o existenciu „napodobovania“ alebo „zneužívania“. Preto je potrebné vymedziť právny rámec pojmu vyvolávanie mylnej predstavy samostatne bez toho, aby sa hľadali jednotné podmienky uplatňovania s inými situáciami, akými sú „napodobovanie“ a „zneužívanie“, napriek jeho systematickému a jednotnému zaradeniu.
19. Zo sémantického hľadiska vyvolávať predstavu znamená „vybaviť si niečo v mysli“(32). Pri prenesení tohto pojmu do kontextu ochrany názvov zapísaných v registri Súdny dvor vyžaduje ako podmienku existencie protiprávneho vyvolávania mylnej predstavy, aby spotrebiteľ, keď vidí tradičný výrobok,(33) mal kognitívnu reakciu asociatívneho typu, prostredníctvom ktorého sa mu priamo v mysli „vybavia“ výrobky, na ktoré sa vzťahuje označenie zapísané v registri. Ak to nevyhnutne predpokladá nové spracovanie informácie prenesenej kognitívnym/vnemovým podnetom vyvolaného tým, že spotrebiteľ vidí výrobok, tak Súdny dvor v rozsudku Scotch Whisky Association objasnil, že ide o pripodobenie iba v rozsahu, v akom je súvislosť dostatočne „priama a jednoznačná“(34). Toto spresnenie je podľa môjho názoru chápané tak z hľadiska bezprostrednosti (kognitívny asociatívny proces nesmie vyžadovať zložité spracovanie informácie), ako i z hľadiska intenzity (asociácia s obrazom výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov zapísaný v registri, musí byť dostatočne silná) reakcie spotrebiteľa na podnet.
20. Napriek spresneniam uvedeným v rozsudku zo 7. júna 2018, Scotch Whisky Association (C‑44/17, EU:C:2018:415), podľa môjho názoru z judikatúry Súdneho dvora a Všeobecného súdu jasne vyplýva sklon vykladať pojem „vyvolávanie mylnej predstavy“ extenzívne, čiže v súlade so širokou ochranou, ktorú zákonodarca Únie priznal chráneným označeniam pôvodu, a s významom, tiež verejným, cieľa ochrany kvalitných výrobkov.(35) Z tohto hľadiska pripomínam, že ochrana poskytnutá týmto označeniam predstavuje nielen strategický prvok hospodárstva Únie, ako je to výslovne vyjadrené v odôvodnení 1 nariadenia č. 1151/2012, ale sa podieľa na dosiahnutí cieľa zachovať európske kultúrne dedičstvo, ktoré je uvedené v článku 3 ods. 3 štvrtom pododseku ZEÚ.
21. So zreteľom na vyššie uvedené zásady pristúpim k preskúmaniu prejudiciálnych otázok položených vnútroštátnym súdom.
O prvej prejudiciálnej otázke
22. Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa Tribunal supremo (Najvyšší súd) v podstate pýta Súdneho dvora, či môže dôjsť k vyvolávaniu mylnej predstavy zakázanému podľa článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006 používaním obrazových označení alebo predstavuje porušenie uvedeného článku iba používanie označení, ktoré sa vizuálne, foneticky alebo pojmovo podobajú CHOP.
23. Súhlasím so žalobkyňou v spore vo veci samej a francúzskou, nemeckou, a španielskou vládou v tom, že odpoveď na túto otázku musí byť kladná.
24. Z vyššie uvedenej preskúmanej judikatúry vyplýva, že na účely stanovenia existencie „vyvolávania mylnej predstavy“ je určujúcim kritériom kritérium vnímania spotrebiteľa, ktoré treba overiť v súvislosti s tým, či sporné označenie dokáže vyvolať myšlienkovú asociáciu medzi tradičným výrobkom a výrobkom, na ktoré sa vzťahuje označenie zapísané v registri.(36) Okrem toho z rozsudku Scotch Whisky Association vyplýva, že prípadné zahrnutie prvkov chráneného označenia do sporného označenia a vizuálna a/alebo fonetická podobnosť medzi chráneným označením a sporným označením nie sú ničím iným ako indíciami, ktoré sa majú zohľadniť na účely posúdenia toho, či u spotrebiteľa to, že vidí tradičný výrobok, vyvoláva v ňom uvedenú myšlienkovú asociáciu.(37) Inak povedané, podľa Súdneho dvora možno zistiť existenciu vyvolávania mylnej predstavy aj iba na základe „koncepčnej blízkosti“ medzi sporným označením a chráneným označením, ak sa prostredníctvom takejto blízkosti v mysli verejnosti môžu vybaviť výrobky, na ktoré sa vzťahuje uvedené označenie.
25. Ak však existencia vizuálnej a predovšetkým fonetickej podobnosti nepredstavuje „nevyhnutnú podmienku“(38) na zistenie existencie vyvolávania mylnej predstavy, znamená to, že myšlienková asociácia medzi tradičným výrobkom a výrobkom, na ktorý sa vzťahuje uvedené označenie, vyžadovaná na účely takého zistenia nevyhnutne nepredpokladá používanie slovného prejavu. Obraz, symbol a ešte všeobecnejšie obrazové označenie môžu rovnako ako názov šíriť význam, teda môžu u spotrebiteľa vyvolať myšlienkovú asociáciu s chráneným označením, ktorá v tomto prípade bude „vyvolávaná“ nie vizuálne alebo foneticky, ale v súvislosti s jeho pojmovým obsahom.
26. Okrem toho, ako uviedla Komisia na pojednávaní, takmer vo všetkých bodoch odôvodnenia rozsudku Scotch Whisky Association, ako aj navyše vo všetkej predchádzajúcej vyššie uvedenej judikatúre otázka vyvolávania mylnej predstavy sa týka „názvu“ tradičného výrobku.(39)
27. V rozpore s tvrdením Komisie si však nemyslím, že je možné z tohto údaja vyvodiť to, že úmyslom Súdneho dvora je vymedziť prípad vyvolávania mylnej predstavy iba na prípady, v ktorých myšlienková asociácia s výrobkom, na ktorý sa vzťahuje názov zapísaný v registri, vyplýva z používania slovných prvkov. Odhliadnuc od toho, že dva body odôvodnenia a druhý odsek bodu 2 výroku rozsudku odkazujú všeobecnejšie na „spornú zložku“ predmetného označenia, terminológiu, ktorú použil Súdny dvor, treba chápať v rámci kontextu v spore vo veci samej, z ktorej vychádza rozsudok Scotch Whisky Association, v ktorom sa rozhodovalo o evokačnom rozsahu výrazu, ktorý bol zahrnutý do názvu tradičného výrobku.(40)
28. Okrem toho, ak by sa mali vyvodiť výkladové závery iba z terminológie použitej v uvedenom rozsudku, tak by sa z nej musel tiež vyvodiť zámer Súdneho dvora obmedziť pojem „vyvolávanie mylnej predstavy“ iba na prípady, v ktorých sa vyžaduje, aby súvislosť vytvorená asociáciou bola vyvolávaná výrazmi uvedenými v predajnom názve tradičného výrobku s vylúčením každého iného slovného prvku (akými sú všeobecné, opisné výrazy a výrazy, ktoré vyzdvihujú kvalitu výrobku, atď.) uvedeného na etikete alebo na obale výrobku. Podľa môjho názoru znenie článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006 takýto výklad vylučuje, keďže výslovne vysvetľuje slovné výrazy (ako „štýl“, „typ“, „metóda“, „ako sa vyrába v“, „napodobenina“), ktoré vo všeobecnosti nie sú súčasťou predajného názvu výrobku, ale sú uvedené v spojení s ním.
29. Z vyššie uvedenej judikatúry Súdneho dvora podstatnejšie vyplýva, najmä z rozsudkov Bureau National Interprofessionnel du Cognac(41) a Viiniverla(42), že pri posudzovaní existencie vyvolávania mylnej predstavy treba zohľadniť každý implicitný alebo výslovný odkaz na chránené označenie, či ide o slovné, resp. obrazové prvky uvedené na etikete tradičného výrobku alebo na jeho obale, alebo o prvky týkajúce sa podoby alebo prezentovania tohto výrobku verejnosti. Toto posudzovanie musí takisto zohľadniť zhodu alebo stupeň porovnateľnosti medzi predmetnými výrobkami a spôsoby ich uvádzania na trh aj v súvislosti s predajnými kanálmi, ako i prvky umožňujúce overiť, či pripodobenie výrobku, na ktorý sa vzťahuje chránené označenie, je úmyselné, alebo naopak, či je náhodné. Vnútroštátny súd je teda povinný posúdiť všetky indície bez toho, aby existencia, resp. neexistencia jednej z týchto indícií, napríklad vizuálna, fonetická alebo pojmová podobnosť medzi predmetnými označeniami sama osebe umožnila preukázať alebo vylúčiť existenciu vyvolávania mylnej predstavy.
30. Chcem rovnako pripomenúť, že Súdny dvor v rozsudku Scotch Whisky Association spresnil, že o pripodobenie môže ísť iba vtedy, keď sporné označenie vyvoláva vo vnímaní verejnosti dostatočne „priamu“ a „jednoznačnú“ súvislosť medzi uvedeným označením a názvom zapísaným v registri(43), čím stanovil limit rozsahu pôsobnosti pojmu „pripodobenie“ z hľadiska bezprostrednosti a intenzity reakcie spotrebiteľa v zmysle vysvetlenom v bode 19 týchto návrhov a nie podľa typológie vnemového podnetu.
31. Podľa môjho názoru uvedený limit a v dôsledku toho obmedzenie slobody výrobcov tradičných výrobkov pri výbere spôsobu prezentovania svojich výrobkov verejnosti sám osebe môže obmedziť rozsah protiprávneho vyvolávania mylnej predstavy v rámci hraníc nepresahujúcich to, čo je potrebné na účinnú ochranu názvov zapísaných v registri, a môže splniť požiadavky právnej istoty dotknutých hospodárskych subjektov.(44)
32. Navrhujem Súdnemu dvoru, aby prijal výklad, podľa ktorého môže ísť o vyvolávanie mylnej predstavy v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006 aj prostredníctvom používania obrazových označení a pri neexistencii vizuálnej, fonetickej alebo pojmovej podobnosti medzi CHOP alebo CHZO a predajným názvom tradičného výrobku, ktorý okrem toho, že má stabilnú oporu v judikatúre Súdneho dvora, je podľa môjho názoru v súlade s vôľou zákonodarcu Únie poskytnúť širokú ochranu týmto označeniam a s významom cieľov sledovaných priznaním takejto ochrany, ktoré sú uvedené v bode 21 týchto návrhov.
33. Nakoniec zdôrazňujem, že navrhovaný výklad nespôsobí zasahovanie písmena b) článku 13 ods. 1 nariadenia č. 510/2006 do rozsahu pôsobnosti ďalších písmen c) a d) tohto odseku, ktoré sa vzťahujú na „označenia“ alebo „prax“, ktoré sú zakázané nie preto, že vyvolávajú predstavu o názve zapísanom v registri(45), ale z dôvodu, že poskytujú klamlivé alebo zavádzajúce informácie o mieste pôvodu, pôvode, povahe, alebo základných vlastnostiach výrobku alebo môžu viesť k zavádzaniu spotrebiteľa.
34. S ohľadom na vyššie uvedené úvahy je podľa môjho názoru potrebné odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku tak, že vyvolávanie mylnej predstavy v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006 môže nastať aj prostredníctvom používania obrazových označení a bez toho, aby existovala vizuálna, fonetická alebo pojmová podobnosť medzi názvom zapísaným v registri a predajným názvom predmetného výrobku za predpokladu, že spotrebiteľovi, keď vidí sporné zložky, sa vybaví priamo v mysli obraz výrobku, na ktorý sa vzťahuje uvedený názov.
O druhej prejudiciálnej otázke
35. Druhú prejudiciálnu otázku možno rozdeliť na dve časti. Vnútroštátny súd sa v prvej časti otázky v podstate pýta Súdneho dvora, či používanie označení, ktoré vyvolávajú predstavu o regióne, na ktorý sa určité CHOP viaže podľa článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 510/2006, pri výrobkoch, ktoré sú zhodné alebo porovnateľné s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje CHOP, predstavuje protiprávne vyvolávanie mylnej predstavy podľa článku 13 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia. Tribunal Supremo (Najvyšší súd) sa v druhej časti otázky pýta, či ide o protiprávne vyvolávanie mylnej predstavy, aj keď tieto označenia používa výrobca so sídlom v uvedenom regióne, ale pri výrobkoch, ktoré nespĺňajú špecifikácie CHOP.
36. Odpoveď na prvú časť tejto otázky vyplýva z vyššie uvedených úvah.
37. Vzhľadom na spojitosť existujúcu medzi výrobkami s CHOP a regiónom, v ktorom majú pôvod(46), používanie obrazových a/alebo slovných označení, ktoré vyvolávajú predstavu o regióne pri výrobkoch, ktoré sú zhodné alebo porovnateľné s výrobkami, na ktoré sa vzťahujú CHOP, môže viesť k tomu, že sa v mysli verejnosti vybaví obraz týchto výrobkov a v dôsledku toho môže predstavovať vyvolávanie mylnej predstavy podľa článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006. Na základe vyššie uvedených spresnení však k tomu môže dôjsť, iba ak myšlienková asociácia so zemepisnou oblasťou CHOP vyvolaná používaním evokujúcich označení umožní, že spotrebiteľ si priamo v mysli vybaví obraz výrobkov, na ktoré sa vzťahujú CHOP.
38. Ako Súdny dvor opakovane potvrdil, vnútroštátny súd musí posúdiť v súvislosti so skutkovými okolnosťami prípadu, o ktorom rozhoduje, či sú splnené predpoklady protiprávneho vyvolávania mylnej predstavy.(47) Cieľom nasledujúcich úvah je iba poskytnúť niektoré prvky, ktoré majú vnútroštátny súd (alebo prípadne súd rozhodujúci vo veci samej) viesť pri tomto posudzovaní.
39. Hoci sú prejudiciálne otázky v spore vo veci samej zamerané hlavne na obrazové označenia uvedené na sporných etiketách, existujú viaceré prvky, z ktorých niektoré sú slovné (výrazy „Rocinante“ a „adarga de oro“) a iné sú obrazové (obrázky, na ktorých sú vyobrazené fyzické vlastnosti určitých postáv zo slávneho románu Cervantesa, ako i prvky, ktoré sa považujú za typické pre prírodnú scenériu regiónu la Mancha), o ktorých sa vnútroštátny súd domnieva, že vyvolávajú predstavu o regióne, na ktoré sa viaže CHOP „Queso Manchego“. Slová „manchego“ alebo „Mancha“ nie sú dokonca ani čiastočne uvedené v sporných slovných označeniach(48), ani medzi týmito označeniami a predmetným CHOP nie je žiadna vizuálna alebo fonetická podobnosť. Z toho vyplýva, ako uviedol vnútroštátny súd, že ak by sa za okolností sporu vo veci samej preukázala existencia vyvolávania mylnej predstavy, vyvolávanie by malo čisto pojmovú povahu.
40. Ak sa sporné obrazové označenia posúdia samostatne alebo aj spoločne, na prvý pohľad sa zdá, že v zmysle výkladu Súdneho dvora v rozsudku Scotch Whisky Association nespĺňajú predpoklady protiprávneho vyvolávania mylnej predstavy podľa článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006. Ako totiž Komisia a nemecká vláda poznamenali, niektoré z týchto označení sa zdajú byť príliš všeobecné na to, aby v mysli spotrebiteľa vyvolali „jednoznačnú“ súvislosť s oblasťou la Mancha(49), pričom sa nezdá, že vyobrazenia, ktoré odkazujú na postavy románu „Don Quijote de la Mancha“ alebo na miesta či slávne scény tohto románu, môžu vytvoriť dostatočne „priamu“ súvislosť s predmetnou zemepisnou oblasťou, ktorá sa v mysli vybaví iba „sprostredkovane“ prostredníctvom sledu myšlienkových asociácií.
41. Zároveň však nevylučujem, že za okolností, aké sú vo veci samej, sa môže preukázať vyvolávanie mylnej predstavy, ak predpoklady stanovené pre tento prípad sa preukážu na základe celkového posúdenia, v ktorom sa zohľadnia všetky prvky majúce evokujúcu schopnosť, či ide o slovné, alebo obrazové prvky, ktoré sú na sporných etiketách, zhoda alebo porovnateľnosť medzi predmetnými výrobkami, ako i spôsob prezentovania, propagovania a uvádzania týchto výrobkov na trh.(50)
42. Druhá časť prejudiciálnej otázky sa týka prípadného vplyvu okolnosti, že označenia vyvolávajúce predstavu o regióne, na ktoré sa viaže určité CHOP, sa používajú pri výrobkoch, na ktoré sa nevzťahuje toto označenie, ktorých výroba, príprava a spracovanie sa uskutočňuje v tomto regióne.(51)
43. V tejto súvislosti rovnako ako žalobkyňa v spore vo veci samej, francúzska, nemecká, a španielska vláda a Komisia poukazujem na to, že článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006 nestanovuje žiadnu výluku z rozsahu svojej pôsobnosti v prípadoch, keď sa zemepisný pôvod výrobkov vyvolávajúcich mylnú predstavu zhoduje so zemepisným pôvodom CHOP alebo CHZO výrobkov. Na druhej strane je to v súlade tak s povahou ochrany pred vyvolávaním mylnej predstavy, ktoré – ako bolo uvedené, napriek tomu, že sa vzťahuje aj na prípady zámeny, nezávisí od existencie omylu u spotrebiteľa vrátane omylu o zemepisnom pôvode výrobkov vyvolávajúcich mylnú predstavu, – a zároveň je v súlade i s cieľmi, ktoré sleduje nariadenie č. 510/2006. Povolenie výrobcom, ktorí pôsobia v zemepisnej oblasti, na ktorú sa viaže CHOP, aby používali označenia vyvolávajúce predstavy o uvedenej zemepisnej oblasti, ale bez splnenia príslušných špecifikácií pri výrobkoch, ktoré sú rovnaké alebo porovnateľné s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje CHOP, totiž oslabí záruku kvality, ktorú poskytuje takéto označenie(52), záruku, ktorá napriek tomu, že je predovšetkým viazaná na zemepisný pôvod CHOP výrobkov, predpokladá dodržiavanie všetkých požiadaviek uvedených v špecifikáciách. Okrem toho nerozšírenie ochrany pred vyvolávaním mylnej predstavy na konania miestnych výrobcov, ktorí nedodržiavajú špecifikácie, by narušilo práva vyhradené výrobcom, ktorí vynaložili úsilie na dosiahnutie skutočnej kvality s cieľom používať označenie pôvodu zapísané podľa nariadenia č. 510/2006, čím budú vystavení, ako to zdôraznila francúzska vláda, následkom nekalého súťažného konania, ktoré práve z dôvodu, že ich spôsobili výrobcovia so sídlom v rovnakej zemepisnej oblasti, môžu byť škodlivejšie.(53)
44. Na základe vyššie uvedených úvah je podľa môjho názoru potrebné odpovedať na druhú prejudiciálnu otázku, ktorú položil Tribunal Supremo (Najvyšší súd), tak, že používanie pri výrobkoch, ktoré sú zhodné alebo porovnateľné s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje CHOP podľa článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 510/2006, označení, ktoré vyvolávajú predstavu o regióne, na ktoré sa viaže takéto označenie, sa môže považovať za vyvolávanie mylnej predstavy v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia aj v prípade, ak uvedené označenia používa výrobca so sídlom v tomto regióne pre výrobky, na ktoré sa nevzťahuje CHOP.
O tretej prejudiciálnej otázke
45. Treťou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora, či pojem „riadne informovaný, primerane pozorný a obozretný priemerný spotrebiteľ“, z ktorého musí vychádzať vnútroštátny súd pri posudzovaní toho, či ide o „vyvolávanie mylnej predstavy“ v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006, sa zhoduje s európskym spotrebiteľom, alebo sa môže obmedziť na spotrebiteľa z členského štátu, v ktorom sa vyrába a prevažne spotrebúva výrobok vyvolávajúci mylnú predstavu.
46. Ako už bolo uvedené vyššie a ako to uviedli všetky dotknuté subjekty, ktoré predložili pripomienky Súdnemu dvoru, odpoveď na túto otázku vyplýva z rozsudku z 21. januára 2016, Viiniverla (C‑75/15, EU:C:2016:35). Súdny dvor v tomto rozsudku týkajúcom sa výkladu článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 spresnil, že vzhľadom na nevyhnutnosť zaručiť účinnú a jednotnú ochranu zemepisných označení v celej Únii pojem „spotrebiteľ“, z ktorého vnímania treba vychádzať pri posudzovaní toho, či ide o „vyvolávanie mylnej predstavy“ podľa tohto ustanovenia, označuje „európskeho spotrebiteľa, a nielen spotrebiteľa z členského štátu, v ktorom sa vyrába výrobok, ktorý vedie k napodobeniu chráneného zemepisného označenia“(54). Podľa môjho názoru je potrebné prijať rovnaký výklad v oblasti ochrany pred vyvolávaním mylnej predstavy stanovenej v nariadení č. 510/2006.
47. Okolnosti v spore vo veci samej sú však odlišné od okolností veci, ktorá viedla k rozsudku Viiniverla(55). Vychádzať iba z miestneho fínskeho spotrebiteľa, ktorý dokáže rozpoznať v názve „Verlados“ miesto výroby výrobku vyvolávajúceho mylnú predstavu, a nie z európskeho spotrebiteľa by v tom prípade mohlo znamenať vylúčenie existencie vyvolávania mylnej predstavy.(56) Naopak, pokiaľ by sa prihliadalo v spore vo veci samej iba na vnímanie španielskeho spotrebiteľa, preukázanie prípadného vyvolávania mylnej predstavy je jednoduchšie, kým by hrozilo jeho vylúčenie, ak by sa prihliadalo na európskeho spotrebiteľa (pri vylúčení španielskeho spotrebiteľa), pretože súvislosť medzi regiónom la Mancha a obrazovými a slovnými označeniami uvedenými na sporných etiketách je pre tohto spotrebiteľa rozhodne slabšia.
48. Preto vnútroštátny súd žiada Súdny dvor, aby objasnil, či za takých okolností, akými sú okolnosti v spore vo veci samej, sa má prihliadať na európskeho spotrebiteľa, alebo iba na španielskeho spotrebiteľa.
49. Je zrejmé, že pojem „európsky spotrebiteľ“ má inherentné obmedzenia, keďže vždy ide len o právnu fikciu, ktorá redukuje veľmi rozmanitú a nie celkom homogénnu množinu do spoločného menovateľa. V oblasti ochrany názvov zapísaných v registri pred protiprávnym vyvolávaním mylnej predstavy, v rámci ktorého na účely zistenia nie rizika zámeny, ale obyčajnej myšlienkovej asociácie sa kladie dôraz na predpokladané vnímanie spotrebiteľa, je potrebné uplatniť tento pojem rovnako ako pojem „riadne informovaný, primerane pozorný a obozretný priemerný spotrebiteľ“ mimoriadne starostlivo.
50. Z toho vyplýva, ako to uviedol Súdny dvor v rozsudku Viiniverla(57), že použitie pojmu „európsky spotrebiteľ“ zodpovedá požiadavke záruky účinnej a jednotnej ochrany názvom zapísaným v registroch v celej Únii.
51. Ak takáto potreba vyžaduje, aby sa aj pri výrobkoch určených na miestny predaj nezohľadnili okolnosti, ktoré môžu viesť k vylúčeniu existencie protiprávneho vyvolávania mylnej predstavy iba pre spotrebiteľov jedného členského štátu, tak na druhej strane nepredpokladá, že protiprávne vyvolávanie mylnej predstavy preukázané v súvislosti so spotrebiteľom iba jedného členského štátu je nedostatočné na aktivovanie ochrany stanovenej v nariadení č. 510/2006.
52. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je podľa môjho názoru potrebné odpovedať na tretiu prejudiciálnu otázku, ktorú položil Tribunal Supremo (Najvyšší súd), v tom zmysle, že pri posudzovaní toho, či ide o „vyvolávanie mylnej predstavy“ o názve zapísaného v registri na účely článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006, musí vnútroštátny súd vychádzať z konceptu vnímania európskeho riadne informovaného, primerane pozorného a obozretného priemerného spotrebiteľa, pričom pod týmto pojmom treba chápať aj spotrebiteľa z členského štátu, v ktorom sa vyrába výrobok, ktorý vyvoláva mylnú predstavu alebo na ktorý sa zo zemepisného hľadiska viaže názov zapísaný v registri.
Návrh
53. S ohľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky, ktoré položil Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko), odpovedal takto:
Článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín sa má vykladať v tom zmysle, že vyvolávanie mylnej predstavy na účely tohto ustanovenia môže nastať aj používaním obrazových označení a bez existencie vizuálnej, fonetickej alebo pojmovej podobnosti medzi názvom zapísaným v registri a predajným názvom predmetného výrobku za predpokladu, že spotrebiteľovi, keď vidí sporné označenia, sa vybaví priamo v mysli obraz výrobku, na ktorý sa vzťahuje uvedený názov.
Používanie pri výrobkoch, ktoré sú zhodné alebo porovnateľné s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje chránené označenie pôvodu podľa článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 510/2006, označení, ktoré vyvolávajú predstavu o regióne, na ktorý sa toto označenie viaže, môže predstavovať vyvolávanie mylnej predstavy podľa článku 13 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia aj v prípade, ak tieto označenia používa výrobca so sídlom v tomto regióne pre výrobky, na ktoré sa nevzťahuje chránené označenie pôvodu.
Pri posudzovaní toho, či ide o „vyvolávanie mylnej predstavy“ o názve zapísanom v registri na účely článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006, musí vnútroštátny súd vychádzať z konceptu vnímania európskeho riadne informovaného, primerane pozorného a obozretného priemerného spotrebiteľa, pričom pod týmto pojmom treba chápať aj spotrebiteľa z členského štátu, v ktorom sa vyrába výrobok, ktorý vyvoláva mylnú predstavu alebo na ktorý sa zo zemepisného hľadiska viaže názov zapísaný v registri.