Odvolanie podané 24. septembra 2018: Cyperská republika proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá komora) z 13. júla 2018 vo veci T-825/16, Cyperská republika/EUIPO

(vec C-608/18 P)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Cyperská republika (v zastúpení: S. Malynicz QC, Barrister, V. Marsland, solicitor)

Ďalší účastníci konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo, Papouis Dairies Ltd.

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

vyhlásil, že odvolanie proti rozsudku Všeobecného súdu vo veci T-825/16, Cyperská republika/EUIPO, je prípustné, a vyhovel návrhu na zrušenie,

rozhodol, že Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo a vedľajší účastník konania znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania vynaložené odvolateľkou.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Po prvé, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď konštatoval, že odvolací senát postupoval správne, keď na posudzovanú vec uplatnil závery, ktoré Všeobecný súd vykonal skorších rozsudkoch v spojených veciach T-292/14 a T-293/14 (XAΛΛOYMI a HALLOUMI) a vo veci T-534/10 (HELLIM). Tieto veci sa netýkali certifikačných ochranných známok, ale iných druhov ochranných známok, a to síce bežných ochranných známok EÚ, resp. kolektívnych ochranných známok. Hlavnou funkciou takýchto ochranných známok je slúžiť ako ukazovateľ obchodného pôvodu určitého tovaru (v prípade kolektívnej ochrannej známky ide o viacero obchodníkov prepojených na základe členstva v určitom združení). Hlavnou funkciou certifikačných známok oproti tomu nie je slúžiť ako ukazovateľ pôvodu, ale odlíšiť určitú triedu výrobkov, konkrétne výrobkov, ktoré sú certifikované v tom zmysle, že zodpovedajú predpisom týkajúcim sa povoleného užívania certifikačnej ochrannej známky HALLOUMI a že bolo povolené, aby boli vyrábané v súlade s týmito predpismi. V týchto skorších rozsudkoch Všeobecný súd sa okrem toho relevantná verejnosť líšila od relevantnej verejnosti v posudzovanom prípade.

Po druhé, Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že staršia národná ochranná známka – v tomto prípade národná certifikačná ochranná známka – vôbec nemá rozlišovaciu spôsobilosť, ktorá by umožňovala odlíšiť výrobky, ktoré sú certifikované, od výrobkov, ktoré certifikované nie sú; nesprávne rozhodol, že ochranná známka je opisná a druhová; zasiahol do vnútroštátnej ochrany národnej ochrannej známky a nesprávne spochybnil platnosť uvedenej ochrannej známky v rámci námietkového konania na EUIPO.

Po tretie, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia pri porovnaní ochranných známok a pri posúdení nebezpečenstva zámeny. K týmto otázkam pristupoval nesprávne, a to tak, ako keby bola staršia ochranná známka skôr certifikačnou ochrannou známkou než ochrannou známkou, ktorá je ukazovateľom pôvodu. Staršej ochrannej známke, ako certifikačnej ochrannej známke, t. j. známke, ktorá odlišuje tovar, ktorý zodpovedá štandardom certifikačnej známky a ktorý naozaj vyrobili výrobcovia, ktorí získali povolenie od držiteľa certifikačnej ochrannej známky, nepriznal žiadnu rozlišovaciu spôsobilosť. Všeobecný súd takisto neposúdil, ako sa certifikačné ochranné známky obvykle využívajú (t. j. vždy spoločne s rozlišujúcim menom, ochrannou známkou alebo logom). Nezaoberal sa zmyslom a významom spornej ochrannej známky EÚ, najmä neposúdil, či má prvok „HALLOUMI“ samostatnú rozlišovaciu spôsobilosť v rámci neskoršej ochrannej známky ako označenia, z ktorého v rozpore so skutočnosťou vyplýva, že výrobky, na ktoré sa vzťahuje sporná ochranná známka EÚ, sú certifikované.

Po štvrté, Všeobecný súd sa nezaoberal vnútroštátnymi ustanoveniami a judikatúrou týkajúcou sa rozsahu a účinkov národných certifikačných ochranných známok. Podmienky a podrobnosti uvedené v právnych predpisoch členských štátov týkajúcich sa certifikačných známok neboli harmonizované na základe smerníc o ochranných známkach 89/1041 alebo 2008/952 ; nariadenie o ochrannej známke EÚ napriek tomu stanovuje, že také národné ochranné známky môžu byť základom pre staršie práva, ktoré bránia zápisu ochranných známok EÚ. Takéto práva by mali byť posudzované vo svetle vnútroštátnej judikatúry a vnútroštátnych ustanovení analogicky s rôznymi vnútroštátnymi právami podľa článku 8 ods. 4 nariadenia o ochrannej známke EÚ (ktoré tiež nie sú harmonizované a čo do povahy, rozsahu a účinkov, sa v jednotlivých členských štátoch veľmi líšia).

____________

1 Prvá smernica Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92).

2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ, L 299, 2008, s. 25).