ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 10. marca 2009

Vec F‑100/07

Kyriakos Tsirimiagos

proti

Výboru regiónov Európskej únie

„Verejná služba – Úradníci – Odmena – Prevod časti príjmov mimo krajiny zamestnania – Článok 17 ods. 2 písm. b) prílohy VII starého služobného poriadku – Účet stavebného sporenia – Náhrada neoprávnených platieb – Podmienky – Neoprávnenosť prevodov – Zjavná neoprávnenosť“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou pán Tsirimiagos v podstate navrhuje, na jednej strane, zrušiť rozhodnutie Výboru regiónov z 21. novembra 2006 smerujúce k vymáhaniu, podľa článku 85 služobného poriadku, finančných súm, ktoré mu boli vyplatené na základe opravného koeficientu na časť jeho príjmu, prevádzanú do Francúzska od apríla 2004 do mája 2005, v celkovej sume 2 120,16 eura, na druhej strane, zrušiť, pokiaľ je to potrebné, rozhodnutie z 21. júna 2007, ktorým sa zamieta jeho sťažnosť, pretože toto rozhodnutie potvrdzuje vymáhanie čiastky 2 038,61 eura, a napokon, zaviazať Výbor regiónov nahradiť mu sumu 2 038,61 eura zadržanú z jeho platu

Rozhodnutie: Rozhodnutie Výboru regiónov z 21. novembra 2006 v znení zmien a doplnení vykonaných rozhodnutím z 21. júna 2007 sa zrušuje v rozsahu, v akom nariaďuje vymáhanie finančných súm vyplývajúcich z uplatnenia opravného koeficientu na prevody, ktoré vykonal žalobca v prospech svojho účtu stavebného sporenia od apríla 2004 do mája 2005, v celkovej sume 15 300 eur. Výbor regiónov je povinný nahradiť v prospech žalobcu sumu zadržanú z jeho platu, zodpovedajúcu uplatneniu opravného koeficientu na prevody vykonané v prospech jeho účtu stavebného sporenia od apríla 2004 do mája 2005, v celkovej sume 15 300 eur, zvýšenú o úroky z omeškania; tieto úroky sa vyplatia od dátumu vymoženia až do dátumu skutočného vyplatenia, so sadzbou stanovenou Európskou centrálnou bankou pre hlavné operácie refinancovania a uplatniteľnou počas predmetného obdobia, zvýšenou o dva percentuálne body. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Výbor regiónov znáša svoje trovy konania a okrem toho je povinný nahradiť polovicu trov konania žalobcu. Žalobca znáša polovicu svojich vlastných trov konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Poznámka administratívy, ktorým informuje dotknutú osobu o svojom zámere požadovať náhradu neoprávnených platieb v prípade neexistencie uspokojivého vysvetlenia alebo doplňujúcich dokladov predložených touto osobou – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Náhrada neoprávnených platieb – Podmienky – Zjavná neoprávnenosť platby – Vedomosť dotknutej osoby – Prevod časti príjmov úradníka mimo krajinu zamestnania na účely financovania účtu stavebného sporenia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 85; príloha VII článok 17 ods. 2)

3.      Úradníci – Žaloba – Neobmedzená právomoc – Náhrada majetkovej ujmy vzniknutej úradníkovi z dôvodu protiprávneho vymáhania určitej čiastky – Vrátenie – Priznanie úrokov z omeškania

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 1)

1.      Poznámka administratívy, ktorým informuje úradníka o svojom zámere požadovať v prípade neexistencie uspokojivého vysvetlenia alebo doplňujúcich dokladov, ktoré by mohol predložiť, náhradu niektorých neoprávnených platieb, a ktoré neuvádza ani výšku prípadných súm, ani spôsob ich vymáhania, nemožno považovať za akt spôsobujúci úradníkovi ujmu, pretože neovplyvňuje priamo a bezprostredne jeho záujmy jednoznačnou zmenou jeho právneho postavenia, ani nepredstavuje zaujatie konečného stanoviska administratívy. Navyše, takáto poznámka nijakým spôsobom neumožňuje dotknutej osobe posúdiť, či je pre ňu vhodné spochybniť túto poznámku podaním sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku.

(pozri body 41 a 42)

2.      Z článku 85 služobného poriadku vyplýva, že náhrada neoprávnenej platby podlieha dvom kumulatívnym podmienkam, z ktorých prvá spočíva v neoprávnenosti platby, ktorú má administratíva v úmysle vymôcť, a druhá spočíva v skutočnosti, že úradník o tejto neoprávnenosti vedel, alebo v zistení, že dotknutá neoprávnenosť bola tak zjavná, že o nej úradník nemohol nevedieť.

Aj za predpokladu, že článok 17 ods. 2 prílohy VII služobného poriadku v znení pred nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 723/2004, ktorým sa mení a dopĺňa služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorý umožňoval úradníkovi vykonať prevod časti jeho príjmov mimo krajinu zamestnania na účely pokrytia výdavkov vznikajúcich najmä zo záväzkov, ktoré úradník preukázateľne pravidelne preberal mimo krajiny, kde má sídlo jeho inštitúcia, alebo mimo krajiny, kde vykonáva svoje povinnosti, by sa neuplatňoval v prípade, ak je prevod určený na financovanie účtu stavebného sporenia, ktorý je ako taký uznaný právnymi predpismi členského štátu, neoprávnenosť takej platby nie je natoľko zjavná, aby o nej musel úradník vedieť, najmä ak znenie uplatniteľných predpisov neumožňuje dať jasnú a jednoznačnú odpoveď na otázku uplatniteľnosti tohto ustanovenia na takýto prevod a správanie príslušných útvarov mohlo u dotknutej osoby odôvodnene vyvolať dojem, že sa prikláňajú v prospech takéhoto uplatnenia.

Naproti tomu, aj za predpokladu, že prevod na účet stavebného sporenia by spadal pod vecnú pôsobnosť článku 17 ods. 2 prílohy VII služobného poriadku vo vyššie uvedenom znení, takýto prevod sa môže vykonať iba do maximálnej výšky tohto účtu tak, ako je stanovená vnútroštátnou právnou úpravou. Prevod časti príjmov úradníka na účely financovania zmluvy o stavebnom sporení nad rámec tejto maximálnej výšky preto nemožno v žiadnom prípade považovať za oprávnený. Takáto neoprávnenosť sa musí považovať za zjavnú v prípade úradníka, ktorý má skúsenosti v oblasti práva verejnej služby Spoločenstva.

(pozri body 55, 60, 61, 64, 66, 70, 74 a 75)

3.      Súd Spoločenstva pre verejnú službu, ktorý má neobmedzenú právomoc v sporoch finančnej povahy, je oprávnený nariadiť z dôvodu náhrady majetkovej ujmy vrátenie sumy, ktorú administratíva neoprávnene vymáhala, zvýšenú o úroky z omeškania od dátumu vymoženia až do dátumu skutočného vyplatenia, žalobcovi.

(pozri body 79 a 80)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 18. septembra 2002, Puente Martín/Komisia, T‑29/01, Zb. VS s. I‑A‑157, II‑833, bod 88; 9. júla 2003, Efthymiou/Komisia, T‑22/01, Zb. VS s. I‑A‑177, II‑891, bod 45

Súd pre verejnú službu: 16. januára 2007, Borbély/Komisia, F‑126/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑17, II‑A‑1‑89, bod 73