ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
zo 7. júna 2018 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Smernica 2001/42/ES – Článok 2 písm. a) – Pojem ‚plány a programy‘ – Článok 3 – Posudzovanie účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie – Regionálne urbanistické nariadenie týkajúce sa Európskej štvrte v Bruseli (Belgicko)“
Vo veci C‑671/16,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko) zo 14. decembra 2016 a doručený Súdnemu dvoru 29. decembra 2016, ktorý súvisí s konaním:
Inter‑Environnement Bruxelles ASBL
Groupe d’animation du quartier européen de la ville de Bruxelles ASBL,
Association du quartier Léopold ASBL,
Brusselse Raad voor het Leefmilieu ASBL,
Pierre Picard,
David Weytsman
proti
Région de Bruxelles‑Capitale,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predseda druhej komory M. Ilešič, sudcovia A. Rosas, C. Toader (spravodajkyňa), A. Prechal a E. Jarašiūnas,
generálna advokátka: J. Kokott,
tajomník: V. Giacobbo‑Peyronnel, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 30. novembra 2017,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Inter‑Environnement Bruxelles ASBL, Groupe d’animation du quartier européen de la ville de Bruxelles ASBL, Association du quartier Léopold ASBL, Brusselse Raad voor het Leefmilieu ASBL a P. Picard a D. Weytsman, v zastúpení: J. Sambon, avocat,
– belgická vláda, v zastúpení: M. Jacobs, L. Van den Broeck a J. Van Holm, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci P. Coenraets a L. Thommès, avocats,
– česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil a L. Dvořáková, splnomocnení zástupcovia,
– dánska vláda, v zastúpení: J. Nymann Lindegren, splnomocnený zástupca,
– Európska komisia, v zastúpení: F. Thiran a C. Zadra, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 25. januára 2018,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 písm. a) smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 2001, s. 30; Mim. vyd. 15/006, s. 157, ďalej len „smernica o SEP“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci konania, ktorého účastníkmi sú Inter‑Environnement Bruxelles ASBL, Groupe d’animation du quartier européen de la ville de Bruxelles ASBL, Association du quartier Léopold ASBL, Brusselse Raad voor het Leefmilieu ASBL, združení v „Coordination Bruxelles‑Europe“, ako aj Pierre Picard a David Weytsman na jednej strane a Région de Bruxelles‑Capitale (Región Brusel‑hlavné mesto, Belgicko) na druhej strane, a ktorý sa týka platnosti vyhlášky vlády tohto regiónu z 12. decembra 2013 o schválení regionálneho urbanistického nariadenia zóny, ako aj obsahových náležitostí spisu týkajúceho sa žiadosti o urbanistické osvedčenia a povolenia pre oblasť Rue de la Loi a okolie (Moniteur belge z 30. januára 2014, s. 8390, ďalej len „napadnutá vyhláška“).
Právny rámec
Právo Únie
3 Podľa odôvodnenia 4 smernice o SEP:
„Environmentálne posudzovanie je dôležitý nástroj na začlenenie environmentálnych hľadísk do prípravy a schvaľovania určitých plánov a programov, ktoré majú pravdepodobne významný účinok na životné prostredie členských štátov, pretože zabezpečí, aby sa tieto účinky prijatých plánov a programov zohľadnili počas ich prípravy a pred schválením.“
4 Článok 1 tejto smernice, nazvaný „Ciele“, stanovuje:
„Cieľom tejto smernice je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych úvah do prípravy a schvaľovania plánov a programov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja tým, že sa zabezpečí, v súlade s touto smernicou, vykonanie environmentálneho posudzovania určitých plánov a programov, ktoré majú pravdepodobne významné účinky na životné prostredie.“
5 Článok 2 uvedenej smernice znie:
„Na účely tejto smernice:
a) ‚plány a programy‘ sú plány a programy vrátane tých, na ktorých financovaní sa podieľa Európsk[a] [únia], ako aj ich akékoľvek modifikácie:
– ktoré sú predmetom prípravy a/alebo schvaľovania úradom na štátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni alebo ktoré úrad pripravuje na schválenie prostredníctvom parlamentného alebo vládneho legislatívneho postupu a
– ktoré vyžadujú legislatívne, regulatívne alebo správne predpisy;
b) ‚environmentálne posudzovanie‘ je príprava environmentálnej správy, uskutočnenie porád, zohľadnenie environmentálnej správy a výsledkov porád pri rozhodovaní a poskytnutie informácií o rozhodnutí v súlade s článkami 4 až 9;
…“
6 Podľa článku 3 smernice o SEP, nazvaného „Rozsah“:
„1. Environmentálne posudzovanie sa vykonáva v súlade s článkami 4 až 9 pre plány a programy uvedené v odsekoch 2 až 4, ktoré majú pravdepodobne významné environmentálne účinky.
2. S výhradou odseku 3 sa environmentálne posudzovanie vykonáva pre všetky plány a programy,
a) ktoré sa pripravujú pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo, energetiku, priemysel, dopravu, odpadové hospodárstvo, vodné hospodárstvo, telekomunikácie, turistiku, plánovanie miest a vidieka alebo využívanie územia a ktoré stanovujú rámec pre súhlas budúceho rozvoja projektov uvedených v prílohách I a II k [smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 2012, s. 1)]…
…“
7 Článok 5 smernice o SEP, nazvaný „Environmentálna správa“, vo svojom odseku 3 stanovuje:
„Dostupné relevantné informácie o environmentálnych účinkoch plánov a programov získané na inej úrovni rozhodovania alebo prostredníctvom iných právnych predpisov spoločenstva môžu byť použité na poskytovanie informácií uvedených v prílohe I.“
8 Článok 6 uvedenej smernice, nazvaný „Porady“, stanovuje:
„1. Návrh plánu alebo programu a environmentálna správa vypracovaná v súlade s článkom 5 sa sprístupní orgánom uvedeným v odseku 3 tohto článku a verejnosti.
2. Orgány uvedené v odseku 3 a verejnosť uvedená v odseku 4 dostanú včasnú a účinnú príležitosť vyjadriť svoje stanovisko k návrhu plánu alebo programu a k sprievodnej environmentálnej správe vo vhodnom čase pred schválením plánu alebo programu alebo ich postúpeniu na legislatívne konanie [Orgánom uvedeným v odseku 3 a verejnosti uvedenej v odseku 4 sa včas poskytne skutočná príležitosť, aby v primeraných lehotách vyjadrili svoje stanovisko k návrhu plánu alebo programu a k sprievodnej správe o vplyvoch na životné prostredie pred prijatím plánu alebo programu alebo jeho postúpením na legislatívne konanie – neoficiálny preklad].
3. Členské štáty určia orgány pre porady, ktoré sú z dôvodu svojej špecifickej environmentálnej zodpovednosti pravdepodobne zainteresované v environmentálnych účinkoch vykonávania plánov a programov [Členské štáty určia orgány, s ktorými treba konzultovať a ktorých sa z dôvodu ich osobitnej zodpovednosti v oblasti životného prostredia môžu týkať vplyvy na životné prostredie vyplývajúce z vykonávania plánov a programov – neoficiálny preklad].
4. Členské štáty identifikujú verejnosť na účely odseku 2, vrátane zainteresovanej verejnosti, alebo pravdepodobne zainteresovanej verejnosti [dotknutej alebo potenciálne dotknutej verejnosti – neoficiálny preklad] alebo verejnosti majúcej záujem na veci rozhodovanej podľa tejto smernice, vrátane relevantných mimovládnych organizácií, akými sú organizácie podporujúce ochranu životného prostredia a ďalšie zainteresované [dotknuté – neoficiálny preklad] organizácie.
5. O podrobnostiach zabezpečenia informovanosti úradov a verejnosti a porád s nimi rozhodnú členské štáty [Podrobnosti týkajúce sa informovanosti a konzultácií s orgánmi a verejnosťou stanovia členské štáty – neoficiálny preklad].“
9 Článok 11 smernice o SEP, nazvaný „Vzťah k iným právnym predpisom spoločenstva“, vo svojom odseku 1 stanovuje:
„Environmentálnym posudzovaním uskutočneným podľa tejto smernice nebudú dotknuté žiadne požiadavky smernice [2011/92] a ani požiadavky iného práva spoločenstva [iného ustanovenia práva Spoločenstva – neoficiálny preklad].“
10 Podľa článku 4 ods. 2 smernice 2011/92 (ďalej len „smernica o PVŽP“) členské štáty určia, či projekty uvedené v prílohe II tejto smernice budú podliehať posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10 uvedenej smernice. Medzi projektmi, ktoré patria do bodu 10 tejto prílohy nazvanej „Infraštruktúrne projekty“, sa v písm. b) uvádzajú „projekty na rozvoj miest vrátane výstavby obchodných centier a parkovacích plôch“.
Belgická právna úprava
11 Ako vyplýva z jeho článku 1 druhého odseku, Code bruxellois de l’aménagement du territoire (Bruselský zákonník o územnom plánovaní) z 9. apríla 2004 (Moniteur belge z 26. mája 2004, s. 40738, ďalej len „CoBAT“), sa týka najmä prebratia smernice o SEP do belgického práva.
12 CoBAT rozlišuje na jednej strane nástroje územného plánovania a na druhej strane urbanistické nástroje. Prvé z nich patria do hlavy II tohto zákonníka s názvom „O plánovaní“, zatiaľ čo druhé z nich sú predmetom hlavy III uvedeného zákonníka s názvom „O urbanistických nariadeniach“.
13 Pokiaľ ide o nástroje územného plánovania, článok 13 CoBAT stanovuje:
„Rozvoj Regiónu Brusel‑hlavné mesto je určený, a územné plánovanie stanovujú tieto plány:
1. regionálny plán rozvoja;
2. regionálny plán využívania územia;
3. komunálne plány rozvoja;
4. osobitný plán využívania územia. …“
14 Pokiaľ ide o urbanistické nástroje, článok 87 tohto zákonníka spresňuje:
„Urbanistika Regiónu Brusel‑hlavné mesto je stanovená týmito nariadeniami:
1. regionálne urbanistické nariadenia;
2. komunálne urbanistické nariadenia.“
15 Postup vypracovania plánov uvedených v článku 13 CoBaT zahŕňa vypracovanie správy o účinkoch na životné prostredie, ako to vyplýva z článku 18 ods. 1, článku 25 ods. 1, článku 33 prvého pododseku a článku 43 ods. 1 tohto zákonníka.
16 Naopak, článok 88 a nasl. CoBAT, ktoré opisujú postup vypracovania nariadení uvedených v článku 87 tohto zákonníka, nestanovujú pre tieto nariadenia postup podobný posudzovaniu účinkov na životné prostredie.
17 Článok 88 uvedeného zákonníka stanovuje:
„Vláda môže stanoviť regionálne urbanistické nariadenia, ktoré obsahujú ustanovenia s cieľom zabezpečiť najmä:
1° zdravotnú nezávadnosť, udržiavanie, odolnosť a estetiku stavieb, zariadení a ich okolia, najmä ich ochranu proti požiaru a povodni;
2° termickú a akustickú kvalitu konštrukcií, šetrenie energie a rekuperáciu energií;
3° udržiavanie, zdravotnú nezávadnosť, zjazdnosť a estetiku komunikácií, prístup k nim a ich okolia;
4° napojenie nehnuteľností na zariadenia všeobecného záujmu a najmä na dodávky vody, plynu, elektrickej energie, kúrenie, telekomunikácie a odvoz odpadu;
5° minimálne normy obývateľnosti bývania;
6° kvalitu bývania a pohodlie miestnej dopravy, najmä zabránením hluku, prašnosti a emisiám, ktoré sprevádzajú vykonávanie prác a ich zákazom počas určitých hodín a určitých dní;
7° prístup k nehnuteľnostiam, postaveným alebo nie, alebo k častiam týchto nehnuteľností prístupným verejnosti, zariadeniam a komunikáciám pre osoby so zníženou mobilitou;
8° bezpečnosť užívania majetku prístupného verejnosti.
Tieto nariadenia sa môžu týkať najmä stavieb a zariadení nad a pod zemou, tabúľ, reklamných a informačných zariadení, antén, kanalizácií, oplotenia, skládok, nezastavaných pozemkov, porastov, zmien reliéfu pozemku a zriadenia miest určených na premávku a parkovanie vozidiel mimo verejnej komunikácie.
Tieto urbanistické nariadenia sa nemôžu odchyľovať od predpisov v oblasti cestných komunikácií.
Uplatňujú sa na celom území regiónu, alebo na časti tohto územia, hranice ktorej vymedzujú.“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
18 Dňa 24. apríla 2008 vláda Regiónu Brusel‑hlavné mesto definitívne schválila riadiacu koncepciu pre európsku štvrť mesta Brusel (ďalej len „európska štvrť“), s cieľom premeniť túto štvrť na husto obývanú štvrť so zmiešanou zónou s medzinárodnými pracovnými miestami, bývaním, ako aj kultúrnou a rekreačnou zónou prístupnou pre všetkých.
19 Dňa 16. decembra 2010 táto vláda prijala zároveň usmernenia nazvané „Projet urbain Loi“ (urbanistický projekt Rue de la Loi), ktoré predstavovali usmerňovací plán bez sily normatívneho aktu, ako aj vyhlášku týkajúcu sa vykonania, prostredníctvom osobitného plánu využívania územia, ktorý mala schváliť Conseil communal de la ville de Bruxelles (komunálna rada mesta Brusel), projektu definovania urbanistickej formy pre Rue de la Loi a jej okolia v európskej štvrti.
20 Dňa 15. decembra 2011 vláda Regiónu Brusel‑hlavné mesto schválila prvý projekt zónového regionálneho urbanistického nariadenia (ďalej len „ZRUN“), ktoré sa týkalo obvodu uvedeného v predchádzajúcom bode. Prieskum verejnej mienky organizovaný medzi 19. marcom a 18. aprílom 2012 viedol k sťažnostiam a pripomienkam, ktoré pochádzali najmä od Coordination Bruxelles‑Europe a ktoré okrem iného poukazovali na absenciu posudzovania účinkov na životné prostredie. Dňa 19. júla 2012 táto vláda prijala oznámenie s cieľom začať so štúdiou dopadu tohto projektu ZRUN.
21 V nadväznosti na túto štúdiu uvedená vláda 28. februára 2013 schválila druhý projekt ZRUN, ktorý bol tiež predmetom konzultácie, ktorá zase viedla k sťažnostiam a pripomienkam, vrátané tých, ktoré pochádzali od Coordination Bruxelles‑Europe.
22 Dňa 12. decembra 2013 vláda Regiónu Brusel‑hlavné mesto napadnutou vyhláškou schválila predmetné ZRUN.
23 Návrhom z 31. marca 2014 podali žalobcovia vo veci samej na Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko) žalobu o zrušenie tejto vyhlášky. Vláde Regiónu Brusel‑hlavné mesto vyčítali najmä to, že nevykonaním posúdenia účinkov na životné prostredie v súlade so smernicou o SEP porušila postupy stanovené touto smernicou. Najmä štúdia o účinkoch nezodpovedala požiadavkám uvedenej smernice.
24 Vo svojich žalobách žalobcovia vo veci samej v podstate tvrdia, že belgické právo rozlišuje medzi opatreniami, ktoré patria do územného plánovania, a opatreniami, ktoré patria do urbanizmu, pričom vykonanie posúdenia účinkov na životné prostredie stanovuje len pre prvé z nich. Smernica o SEP sa ale týka „plánov a programov“ bez takého rozlišovania.
25 Vo svojej obrane vláda Regiónu Brusel‑hlavné mesto uvádza, že napadnutá vyhláška nepredstavuje ani plán ani program v zmysle tejto smernice a že v dôsledku toho procesné povinnosti, ktoré stanovuje, nie sú pri prijatí takej vyhlášky uplatniteľné.
26 Vnútroštátny súd uvádza, že prípadná dôvodnosť žaloby, ktorá je mu predložená, záleží od hľadiska, či uvedená vyhláška patrí pod pojem „plány a programy“ v zmysle smernice o SEP.
27 Za týchto podmienok Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 2 [písm.] a) smernice [o SEP] vykladať v tom zmysle, že pod pojem ‚plány a programy‘ zahŕňa aj urbanistické nariadenie vydané regionálnym orgánom, ktoré:
– obsahuje kartografiu stanovujúcu rozsah svojej pôsobnosti, obmedzený na jedinú štvrť a vymedzujúci v rámci tohto rozsahu rozličné bloky, na ktoré sa uplatnia rozličné pravidlá, pokiaľ ide o umiestnenie a výšku stavieb,
– stanovuje tiež osobitné ustanovenia pre usporiadanie zón v okolí budov, ako aj presné indikácie o územnej pôsobnosti niektorých pravidiel, zohľadňujúcich ulice, kolmé línie na tieto ulice a vzdialenosti vzhľadom na stavebnú čiaru týchto ulíc,
– sleduje cieľ prestavby dotknutej mestskej štvrte a
– určuje pravidlá týkajúce sa obsahových náležitostí spisu týkajúceho sa žiadostí o urbanistické povolenia, ktoré podliehajú posúdeniu účinkov na životné prostredie v tejto štvrti?“
O prejudiciálnej otázke
28 Na úvod treba poznamenať, že hoci sa prejudiciálna otázka týka výlučne článku 2 smernice o SEP, ako to uvádzajú viacerí účastníci konania pred Súdnym dvorom, návrh na začatie prejudiciálneho konania má za cieľ určiť, či ZRUN, o aké ide v konaní vo veci samej, patrí pod pojem ‚plány a programy‘ v zmysle tohto ustanovenia, ako aj určiť, či takéto nariadenie patrí medzi nariadenia, ktoré musia podliehať posudzovaniu účinkov na životné prostredie v zmysle článku 3 tejto smernice.
29 Okolnosť, že vnútroštátny súd po formálnej stránke podal návrh na začatie prejudiciálneho konania s odkazom na určité ustanovenia práva Únie, však nebráni tomu, aby Súdny dvor tomuto súdu poskytol všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, či už na ne tento vnútroštátny súd v texte svojich otázok odkázal alebo nie. V tejto súvislosti prináleží Súdnemu dvoru získať zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania, prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu (rozsudok z 22. júna 2017, E.ON Biofor Sverige, C‑549/15, EU:C:2017:490, bod 72, a citovaná judikatúra).
30 V tejto súvislosti z článku 3 smernice o SEP vyplýva, že toto ustanovenie sa má vykladať v tom zmysle, že podmienkou povinnosti zabezpečiť environmentálne posudzovanie plánu alebo programu je skutočnosť, že plán alebo program, ktorého sa toto ustanovenie týka, môže mať významné účinky na životné prostredie.
31 Otázku vnútroštátneho súdu teda treba chápať tak, že sa v podstate pýta, či sa článok 2 písm. a) a článok 3 smernice o SEP majú vykladať v tom zmysle, že ZRUN, o aké ide v konaní vo veci samej, ktoré stanovuje určité predpisy na realizáciu stavebných projektov, patrí pod pojem „plány a programy“, ktoré by mohli mať významné účinky na životné prostredie v zmysle tejto smernice a v dôsledku toho musí podliehať posudzovaniu účinkov na životné prostredie.
32 Na úvod treba pripomenúť, že ako vyplýva z odôvodnenia 4 smernice o SEP, environmentálne posudzovanie je dôležitý nástroj na začlenenie environmentálnych hľadísk do prípravy a schvaľovania určitých plánov a programov.
33 V nadväznosti na to, podľa znenia jej článku 1, táto smernica má za cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych úvah do prípravy a schvaľovania plánov a programov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja tým, že sa zabezpečí, v súlade s uvedenou smernicou, vykonanie environmentálneho posudzovania určitých plánov a programov, ktoré majú pravdepodobne významné účinky na životné prostredie (rozsudok z 21. decembra 2016, Associazione Italia Nostra Onlus, C‑444/15, EU:C:2016:978, bod 47).
34 Nakoniec so zreteľom na účel tej istej smernice, ktorý spočíva v zabezpečení vysokého stupňa ochrany životného prostredia, ustanovenia vymedzujúce rozsah pôsobnosti tejto smernice a najmä ustanovenia definujúce akty, na ktoré je smernica zameraná, treba vykladať extenzívne (rozsudok z 27. októbra 2016, D’Oultremont a i., C‑290/15, EU:C:2016:816, bod 40, ako aj citovaná judikatúra).
35 Na prejudiciálnu otázku preto treba odpovedať s prihliadnutím na predchádzajúce úvahy.
O článku 2 písm. a) smernice o SEP
36 Článok 2 písm. a) smernice o SEP definuje „plány a programy“, ktoré uvádza, ako plány a programy, ktoré spĺňajú dve kumulatívne podmienky, a to na jednej strane, že sú predmetom prípravy a/alebo schvaľovania úradom na štátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni alebo pripravené úradom na schválenie prostredníctvom parlamentného alebo vládneho legislatívneho postupu, a na druhej strane, že vyžadujú legislatívne, regulatívne alebo správne predpisy.
37 Súdny dvor vykladal toto ustanovenie tak, že v zmysle a na účely uplatnenia smernice o SEP sa za „vyžadované“ plány a programy, čiže také, ktoré podliehajú posudzovaniu ich vplyvov na životné prostredie na základe podmienok stanovených touto smernicou, majú považovať tie plány a programy, ktorých prijímanie upravujú vnútroštátne legislatívne a regulatívne predpisy, ktoré určia orgány príslušné na ich prijatie, ako aj postup ich vypracovania (rozsudok z 22. marca 2012, Inter‑Environnement Bruxelles a i., C‑567/10, EU:C:2012:159, bod 31).
38 Vylúčenie plánov a programov, ktorých prijatie nemá záväznú povahu, z pôsobnosti smernice o SEP by totiž ohrozovalo potrebný účinok uvedenej smernice v súvislosti s jej cieľom, ktorý spočíva v zabezpečení vysokého stupňa ochrany životného prostredia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. marca 2012, Inter‑Environnement Bruxelles a i., C‑567/10, EU:C:2012:159, body 28 a 30).
39 V prejednávanej veci zo zistení vnútroštátneho súdu vyplýva, že napadnutú vyhlášku vydal regionálny orgán na základe článkov 88 a nasl. CoBAT.
40 Z toho vyplýva, že podmienky uvedené v bode 36 tohto rozsudku sú splnené.
O článku 3 smernice o SEP
41 Treba uviesť, že podľa článku 3 ods. 2 písm. a) smernice o SEP posudzovaniu vplyvu na životné prostredie systematicky podliehajú plány a programy, ktoré sa jednak pripravujú pre určité odvetvia, a ktoré na druhej strane stanovujú rámec pre budúce povoľovanie projektov uvedených v prílohách I a II smernice o PVŽP (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júna 2010, Terre wallonne a Inter‑Environnement Wallonie, C‑105/09 a C‑110/09, EU:C:2010:355, bod 43).
42 Pokiaľ ide o prvú z týchto podmienok, zo znenia článku 3 ods. 2 písm. a) smernice o SEP vyplýva, že toto ustanovenie sa týka najmä odvetvia „plánovanie miest a vidieka alebo využívanie územia“.
43 Ako to uvádza Európska komisia, okolnosť, že toto ustanovenie odkazuje na „územné plánovanie“, ako aj „využívanie územia“ jasne naznačuje, že uvedené odvetvie sa neobmedzuje na využívanie územia v užšom zmysle, teda na rozdelenie územia na zóny a definíciu činností povolených vo vnútri týchto zón, ale že toto odvetvie nevyhnutne pokrýva širšiu oblasť.
44 Z článku 88 CoBAT vyplýva, že regionálne urbanistické nariadenie sa týka najmä stavieb a ich okolia, medzi iným z hľadiska komunikácií, údržby, bezpečnosti, zdravotnej nezávadnosti, energetiky, akustiky, nakladania s odpadmi a estetiky.
45 Preto taký akt patrí do odvetvia „plánovanie miest a vidieka alebo využívanie územia“ v zmysle článku 3 ods. 2 písm. a) smernice o SEP.
46 Pokiaľ ide o druhú z týchto podmienok, na určenie, či regionálne urbanistické nariadenie, ako je nariadenie vo veci samej, stanovuje rámec pre budúce povoľovanie projektov uvedených v prílohách I a II smernice o PVŽP, treba posúdiť obsah a účel tohto nariadenia so zreteľom na rozsah environmentálneho posudzovania projektov tak, ako je stanovený uvedenou smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júna 2010, Terre wallonne a Inter‑Environnement Wallonie, C‑105/09 a C‑110/09, EU:C:2010:355, bod 45).
47 Pokiaľ ide po prvé o projekty vymenované v prílohách I a II smernice o PVŽP, treba pripomenúť, že v bode 10 poslednej uvádzanej prílohy sa uvádzajú infraštruktúrne projekty, ktoré v písmene b) tohto bodu zahŕňajú projekty na rozvoj miest.
48 Treba poznamenať, že napadnutý akt obsahuje pravidlá uplatniteľné na všetky stavby, teda nehnuteľnosti, bez ohľadu na ich povahu a všetko ich okolie, vrátane „zón otvoreného priestoru“ a „komunikačných zón“, či už sú súkromné alebo prístupné verejnosti.
49 V tejto súvislosti tento akt obsahuje kartografiu, ktorá sa neobmedzuje na to, že stanovuje obvod jej pôsobnosti, ale ktorá vymedzuje rozličné bloky, na ktoré sa uplatňujú rozličné pravidlá, pokiaľ ide o umiestnenie a výšku stavieb.
50 Konkrétnejšie uvedený akt obsahuje ustanovenia týkajúce sa najmä počtu, umiestnenia a veľkosti budov, ako aj zastavania územia nimi; otvorených priestorov, vrátane porastov v týchto oblastiach; zberu dažďovej vody, vrátane výstavby nádrží a rekuperačných cisterien, projektovania budov v súvislosti s ich možným účelom, ich životnosti a ich demontáže; koeficientu biotopu, t. j. pomeru medzi ekologicky usporiadateľnými plochami a plochou pozemku; úpravy striech, najmä z hľadiska krajinnej integrácie a vegetácie.
51 Pokiaľ ide o cieľ napadnutého aktu, tento akt sleduje účel transformácie štvrte na štvrť „urbanizovanú, s hustým osídlením a zmiešanú“ a smeruje k „novému rozvoju celej európskej štvrte“. Konkrétnejšie uvedený akt obsahuje kapitolu nazvanú „Ustanovenia týkajúce sa obsahu spisu žiadosti o stavebné osvedčenie a povolenie“ upravujúcu nielen základné pravidlá, ktoré sa musia uplatňovať pri vydaní povolení, ale tiež procesné predpisy týkajúce sa obsahu žiadostí o stavebné osvedčenie a povolenie.
52 Z toho vyplýva, že vyhláška, o akú ide v konaní vo veci samej, svojím obsahom a účelom prispieva k vykonaniu projektov vymenovaných v uvedenej prílohe.
53 Po druhé, pokiaľ ide o to, či napadnutý akt definuje rámec, v ktorom v budúcnosti možno povoľovať vykonanie takých projektov, Súdny dvor už rozhodol, že pojem „plány a programy“ sa vzťahuje na každý akt, ktorý tým, že vymedzuje pravidlá a kontrolné postupy uplatniteľné v dotknutom odvetví, stanovuje významný súbor kritérií a pravidiel pre povoľovanie a vykonávanie jedného alebo viacerých projektov, ktoré by mohli mať významný vplyv na životné prostredie (rozsudok z 27. októbra 2016, D’Oultremont a i., C‑290/15, EU:C:2016:816, bod 49, ako aj citovaná judikatúra).
54 Tento výklad pojmu „plány a programy“ má, tak ako to poznamenala generálna advokátka v bode 23 svojich návrhov, zabezpečiť, že predpisy, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie, budú predmetom posudzovania účinkov na životné prostredie.
55 Preto, ako to poznamenala generálna advokátka v bodoch 25 a 26 svojich návrhov, pojem „významný súbor kritérií a pravidiel“ treba chápať kvalitatívne a nie kvantitatívne. Je totiž potrebné zamedziť prípadným stratégiám na obchádzanie povinností uvedených v smernici o SEP, ktoré by mohli mať podobu roztrieštených opatrení, čím by sa znížil potrebný účinok tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. októbra 2016, D’Oultremont a i., C‑290/15, EU:C:2016:816, bod 48, ako aj citovanú judikatúru).
56 Zo znenia napadnutého aktu vyplýva, že to sa týka najmä predpisov súvisiacich s územným usporiadaním zón nachádzajúcich sa v okolí nehnuteľností a ostatných otvorených priestorov, komunikačných zón, nákupných zón a záhrad, oplotení, pripojení stavieb na siete a kanalizácie, so zachytávaním dažďovej vody a s rôznymi charakteristikami stavieb, najmä ich meniteľnosťou a životnosťou, niektorými ich vonkajšími aspektmi alebo prístupom vozidiel k nim.
57 Vzhľadom na spôsob, ako sú definované, kritériá a pravidlá, ktoré taký akt stanovuje, môžu, ako to uviedla generálna advokátka v bode 30 svojich návrhov, mať významné účinky na mestské životné prostredie.
58 Takéto kritériá a pravidlá totiž, ako to zdôraznila Komisia, môžu mať vplyv na osvetlenie, vetry, mestské prostredie, kvalitu ovzdušia, biodiverzitu, hospodárenie s vodou, trvanlivosť bodov a, všeobecnejšie, emisie v príslušnej zóne. Konkrétnejšie, ako to uvádza preambula napadnutého aktu, veľkosť a usporiadanie budov vysokých rozmerov môžu vyvolať nežiaduce účinky tieňa a vetra.
59 Vzhľadom na tieto skutočnosti, ktorých existenciu a dosah vzhľadom na predmetný akt však prislúcha posúdiť vnútroštátnemu súdu, treba prijať záver, že akt, ako je akt, ktorého sa týka konanie vo veci samej, patrí pod pojem „plány a programy“ v zmysle článku 3 ods. 1 a článku 3 ods. 2 smernice o SEP a musí podliehať posudzovaniu účinkov na životné prostredie.
60 Takúto úvahu nemožno spochybniť námietkou, ktorú uvádza belgická vláda, týkajúcou sa všeobecnej dimenzie nariadenia, ktorého sa týka konanie vo veci samej. Okrem toho, že zo samotného znenia článku 2 písm. a) prvej zarážky smernice o SEP vyplýva, že pojem ‚plány a programy‘ sa môže vzťahovať na normatívne akty prijaté legislatívnou alebo regulatívnou cestou, táto smernica neobsahuje práve osobitné ustanovenia týkajúce sa politík alebo všeobecných právnych úprav, ktoré je potrebné vymedziť vo vzťahu k plánom a programom v zmysle uvedenej smernice. Navyše skutočnosť, že ZRUN, o aké ide vo veci samej, obsahuje všeobecné pravidlá, vykazuje určitý stupeň abstrakcie a sleduje cieľ transformácie štvrte, je ukážkou jeho pragmatickej alebo plánovacej dimenzie a nie je prekážkou jeho zahrnutia pod pojem „plány a programy“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. októbra 2016, D’Oultremont a i., C‑290/15, EU:C:2016:816, body 52 a 53).
O prípadnej kumulácii posúdení účinkov na životné prostredie
61 Vnútroštátny súd uvádza, že neskoršie žiadosti o stavebného povolenie, ktorých pravidlá týkajúce sa obsahu dokumentácie sú stanovené ZRUN, o ktoré ide vo veci samej, budú podliehať posúdeniu účinkov na životné prostredie.
62 Treba pripomenúť, že hlavným cieľom smernice o SEP je predkladanie „plánov a programov“, ktoré môžu mať významné účinky na životné prostredie, na environmentálne posudzovanie počas ich vyhotovenia a pred ich schválením (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. februára 2012, Inter‑Environnement Wallonie a Terre wallonne, C‑41/11, EU:C:2012:103, bod 40 a citovanú judikatúru).
63 V tejto súvislosti z článku 6 ods. 2 tejto smernice vyplýva, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa má vykonať čo najskôr, aby jeho závery mohli ešte ovplyvniť prípadné rozhodnutia. Je to práve v tomto štádiu, keď možno analyzovať rôzne alternatívy a keď možno ovplyvniť strategické rozhodnutia.
64 Okrem toho, hoci článok 5 ods. 3 smernice o SEP stanovuje možnosť použiť relevantné informácie získané na inej úrovni rozhodovania alebo prostredníctvom iných právnych predpisov Únie, článok 11 ods. 1 tejto smernice spresňuje, že environmentálnym posudzovaním uskutočneným podľa tejto smernice nebudú dotknuté žiadne požiadavky smernice o PVŽP.
65 Navyše posudzovanie účinkov na životné prostredie vykonané podľa smernice o PVŽP nemôže zbavovať povinnosti vykonať posudzovanie účinkov na životné prostredie, ktoré si vyžaduje smernica o SEP na účely spĺňania environmentálnych aspektov, ktoré špecifikuje.
66 Skutočnosť, na ktorú poukázal vnútroštátny súd, že ďalšie žiadosti o stavebné povolenia budú podliehať postupu posudzovania účinkov v zmysle smernice o PVŽP, teda nemôže spochybniť potrebu uskutočniť posudzovanie environmentálnych účinkov plánu alebo programu, ktorý patrí do pôsobnosti článku 3 ods. 2 písm. a) smernice o SEP a ktorý stanovuje rámec, v ktorom budú neskôr tieto stavebné povolenia povoľované, pokiaľ posúdenie účinkov tohto plánu alebo tohto programu ešte nebolo vykonané v zmysle bodu 42 rozsudku z 22. marca 2012, Inter‑Environnement Bruxelles a i. (C‑567/10, EU:C:2012:159).
67 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať, že článok 2 písm. a), článok 3 ods. 1 a článok 3 ods. 2 písm. a) smernice o SEP sa majú vykladať v tom zmysle, že regionálne urbanistické nariadenie, ako je nariadenie v konaní vo veci samej, ktoré stanovuje určité predpisy na realizáciu stavebných projektov, patrí pod pojem „plány a programy“, ktoré môžu mať významné účinky na životné prostredie, v zmysle tejto smernice a v dôsledku toho musí podliehať posudzovaniu účinkov na životné prostredie.
O trovách
68 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
Článok 2 písm. a), článok 3 ods. 1 a článok 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie sa majú vykladať v tom zmysle, že regionálne urbanistické nariadenie, ako je nariadenie v konaní vo veci samej, ktoré stanovuje určité predpisy na realizáciu stavebných projektov, patrí pod pojem „plány a programy“, ktoré môžu mať významné účinky na životné prostredie, v zmysle tejto smernice a v dôsledku toho musí podliehať posudzovaniu účinkov na životné prostredie.
Podpisy