ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 2. decembra 2010 (*)
„Voľný pohyb tovaru – Verejné zdravie – Uvádzanie kontaktných šošoviek na trh prostredníctvom internetu – Vnútroštátna právna úprava povoľujúca predaj kontaktných šošoviek len v predajniach so zdravotníckym materiálom – Smernica 2000/31/ES – Informačná spoločnosť – Elektronický obchod“
Vo veci C‑108/09,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Baranya megyei bíróság (Maďarsko) z 10. februára 2009 a doručený Súdnemu dvoru 23. marca 2009, ktorý súvisí s konaním:
Ker‑Optika bt
proti
ÀNTSZ Dél‑dunántúli Regionális Intézete,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predseda tretej komory K. Lenaerts, sudcovia D. Šváby, R. Silva de Lapuerta, E. Juhász a J. Malenovský (spravodajca),
generálny advokát: P. Mengozzi,
tajomník: B. Fülöp, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 15. apríla 2010,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– maďarská vláda, v zastúpení: R. Somssich, K. Szíjjártó, K. Veres a M. Fehér, splnomocnení zástupcovia,
– česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, splnomocnený zástupca,
– grécka vláda, v zastúpení: E. Skandalou, splnomocnená zástupkyňa,
– španielska vláda, v zastúpení: J. M. Rodríguez Cárcamo, splnomocnený zástupca,
– holandská vláda, v zastúpení: C. Wissels, M. de Grave a Y. de Vries, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: H. Krämer a A. Sipos, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 15. júna 2010,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, s. 1; Mim. vyd. 13/025, s. 399), ako aj článkov 34 ZFEÚ a 36 ZFEÚ.
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Ker‑Optika bt (ďalej len „Ker‑Optika“) a ÀNTSZ Dél‑dunántúli Regionális Intézete (Regionálny úrad verejného zdravotníctva pre Južné Zadunajsko, ďalej len „ÀNTSZ“), týkajúceho sa správneho rozhodnutia, na základe ktorého tento orgán zakázal spoločnosti Ker‑Optika uvádzanie kontaktných šošoviek na trh prostredníctvom internetu.
Právny rámec
Právna úprava Únie
3 Podľa článku 1 bodu 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 204, s. 37; Mim. vyd. 13/020, s. 337), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998 (Ú. v. ES L 217, s. 18; Mim. vyd. 13/021, s. 8, ďalej len „smernica 98/34“):
„‚Služba‘ je každá služba poskytovaná informačnou spoločnosťou, to jest každá služba, ktorá sa bežne poskytuje za odmenu, na diaľku, elektronickým spôsobom a na základe individuálnej žiadosti príjemcu služieb.
Na účely tejto definície:
– ,na diaľku‘ znamená, že služba sa poskytuje bez toho, aby pri tom boli obe strany súčasne prítomné,
– ,služba poskytovaná elektronicky‘ znamená, že služba sa z miesta pôvodu odošle a na mieste určenia prijíma prostredníctvom elektronického zariadenia, určeného na spracovávanie (vrátane digitálneho komprimovania) a uskladňovanie údajov a je úplne vysielaná, prenášaná a prijímaná po drôte, prostredníctvom rádiových vĺn, optickým spôsobom, alebo inými elektromagnetickými prostriedkami,
– ,na základe individuálnej žiadosti príjemcu služieb‘ znamená, že služba sa prostredníctvom prenosu údajov poskytuje na individuálnu žiadosť.
…“
4 V odôvodneniach č. 18, 21 a 34 smernice 2000/31 sa uvádza:
„(18) Služby informačnej spoločnosti zahŕňajú celú škálu ekonomických činností, ku ktorým dochádza on‑line; tieto služby môžu pozostávať najmä z predaja tovaru on‑line; nepatria sem činnosti ako je dodávka tovaru alebo poskytovanie služieb off‑line;… činnosti, ktoré kvôli svojej povahe nemôžu byť vykonávané na diaľku a elektronicky, ako napríklad zákonný audit účtov spoločnosti alebo lekárske poradenstvo, ktoré si vyžaduje fyzické vyšetrenie pacienta, nie sú službami informačnej spoločnosti.
…
(21) … koordinovaná oblasť zahŕňa len požiadavky týkajúce sa on‑line činností, ako sú on‑line informácie, on‑line reklama, on-line nakupovanie, on‑line uzatváranie zmlúv a netýka sa právnych požiadaviek členských štátov, ktoré sa týkajú priamo tovaru, ako sú bezpečnostné normy, povinnosti označovať tovar alebo zodpovednosti za tovar, alebo požiadaviek členských štátov týkajúcich sa dodávky alebo prepravy tovaru, vrátane distribúcie zdravotníckych výrobkov [liekov – neoficiálny preklad];…
…
(34) Každý členský štát má zmeniť alebo doplniť svoje právne predpisy obsahujúce požiadavky a najmä požiadavky čo sa týka formy, ktoré by pravdepodobne mohli obmedzovať využívanie zmlúv v elektronickej podobe [brániť využívaniu zmlúv uzavretých elektronickou formou – neoficiálny preklad]; preskúmanie právnych predpisov, ktorá si vyžaduje takúto úpravu, by malo byť systematické a malo by sa vzťahovať na všetky potrebné štádiá a akty zmluvného procesu, vrátane zaregistrovania [archivácie – neoficiálny preklad] zmluvy; výsledkom takejto zmeny a doplnenia by malo byť to, aby boli elektronicky uzatvorené zmluvy aj funkčné [by mala byť možnosť uzatvárať zmluvy elektronickou cestou – neoficiálny preklad];…“
5 Článok 1 ods. 1 až 3 a 5 smernice 2000/31 stanovuje:
„1. Táto smernica sa snaží prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu zabezpečením voľného pohybu služieb informačnej spoločnosti medzi členskými štátmi.
2. Táto smernica harmonizuje, v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľa uvedeného v odseku 1, určité vnútroštátne ustanovenia o službách [uplatniteľné na služby – neoficiálny preklad] informačnej spoločnosti týkajúce sa vnútorného trhu, sídla poskytovateľov služieb, komerčných oznámení, elektronických zmlúv, zodpovednosti sprostredkovateľov, spravovacích poriadkov [kódexov správania – neoficiálny preklad], mimosúdneho riešenia sporov a spolupráce medzi členskými štátmi.
3. Táto smernica dopĺňa právo spoločenstva uplatniteľné na služby informačnej spoločnosti bez toho, aby bola dotknutá najmä úroveň ochrany zdravia obyvateľstva a záujmov spotrebiteľa, ktoré sú ustanovené v aktoch spoločenstva a vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorá ich vykonáva [ktoré ich vykonávajú – neoficiálny preklad], pokiaľ to neobmedzuje slobodu poskytovania služieb informačnej spoločnosti.
…
5. Dohovor [Táto smernica – neoficiálny preklad] sa nevzťahuje na:
a) daňovú oblasť;
b) otázky týkajúce sa služieb informačnej spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú smernice 95/46/ES a 97/66/ES;
c) otázky týkajúce sa dohôd alebo praxe, ktorú upravuje právo proti obmedzovaniu hospodárskej súťaže;
d) nasledujúce činnosti služieb informačnej spoločnosti:
– činnosť notárov alebo rovnocenných profesií v takom rozsahu, v akom zahŕňajú priamu a špecifickú súvislosť s vykonávaním verejných právomocí,
– zastupovanie klienta a obhajoba jeho záujmov pred súdmi,
– hráčske činnosti, ktoré zahŕňajú stávky v peňažnej hodnote [činnosti týkajúce sa hazardných hier, ktoré zahŕňajú uzatváranie peňažných stávok – neoficiálny preklad] pri hazardných hrách, vrátane lotérií a sazkových transakcií.“
6 Článok 2 smernice 2000/31 znie:
„Na účely tejto smernice majú nasledujúce výrazy uvedený význam:
a) ‚služby informačnej spoločnosti‘: služby v zmysle článku 1 odst. 2 smernice 98/34/ES…;
…
h) ‚koordinovaná oblasť‘: požiadavky ustanovené v právnych systémoch členských štátov uplatniteľné na poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti alebo na služby informačnej spoločnosti, bez ohľadu na to, či sú všeobecnej povahy alebo či sú pre ne špeciálne navrhnuté.
i) Koordinovaná oblasť sa týka požiadaviek, ktoré musí poskytovateľ služieb spĺňať pokiaľ ide o:
– začatie činnosti súvisiacej so službou informačnej spoločnosti, ako napríklad požiadavky týkajúce sa kvalifikácie, udeľovania oprávnení alebo oznamovania,
– vykonávanie činnosti služby informačnej spoločnosti, ako napríklad požiadavky týkajúce sa správania sa poskytovateľa služieb, požiadavky týkajúce sa kvality alebo obsahu služby, vrátane tých, ktoré sa uplatňujú na reklamu a zmluvy alebo požiadavky týkajúce sa zodpovednosti poskytovateľa služieb.
ii) [Koordinovaná] oblasť sa nevzťahuje na požiadavky ako napríklad:
– požiadavky, ktoré sa uplatňujú na tovar ako taký,
– požiadavky, ktoré sa uplatňujú na dodávku tovaru,
– požiadavky, ktoré sa uplatňujú na služby, ktoré sa neposkytujú elektronicky.“
7 Článok 3 smernice 2000/31 stanovuje:
„1. Každý členský štát zabezpečí, aby služby informačnej spoločnosti poskytované poskytovateľom služieb, ktorý má sídlo na jeho území, boli v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktoré sa uplatňujú v príslušnom členskom štáte a ktoré spadajú do koordinovanej oblasti.
2. Členské štáty nemôžu z dôvodov spadajúcich do koordinovanej oblasti obmedziť slobodu poskytovania služieb informačnej spoločnosti z iného členského štátu.
…
4. Členské štáty môžu prijať opatrenia na výnimku z odseku 2 v súvislosti s určitou danou službou informačnej spoločnosti [Členské štáty môžu pre určitú službu informačnej spoločnosti prijať opatrenia odchyľujúce sa od odseku 2 – neoficiálny preklad], ak sú splnené tieto podmienky:
a) opatrenia sú:
i) nevyhnutné pre jeden z týchto dôvodov:
– verejného záujmu [verejného poriadku – neoficiálny preklad], najmä z dôvodu prevencie, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov, vrátane [a stíhania v trestnej oblasti, najmä – neoficiálny preklad] ochrany neplnoletých osôb a boja proti všetkým formám podnecovania nenávisti z dôvodu rasy, pohlavia, náboženstva alebo štátnej príslušnosti a hanobenia ľudskej dôstojnosti jednotlivých osôb,
– ochrany zdravia obyvateľstva,
– verejnej bezpečnosti, vrátane zabezpečenia bezpečnosti a obrany štátu,
– ochrany spotrebiteľov, vrátane investorov;
ii) prijaté proti určitej službe informačnej spoločnosti, ktorá škodí cieľom uvedeným v bode i) alebo, ktorá predstavuje skutočné a závažné riziko poškodenia týchto cieľov;
iii) primerane týmto cieľom;
b) pred prijatím predmetných opatrení a bez dopadu na súdne konania, vrátane predbežných konaní a aktov vykonávaných v rámci vyšetrovania trestných činov, členský štát [členský štát predbežne a bez toho, aby bolo dotknuté súdne konanie vrátane prejudiciálneho konania a akty uskutočnené v rámci trestného vyšetrovania – neoficiálny preklad]:
– požiadal členský štát uvedený v odseku 1, aby prijal opatrenia a tento takéto opatrenia neprijal, alebo boli neprimerané,
– oznámi Komisii a členskému štátu uvedenému v odseku 1 svoj úmysel prijať také opatrenia.
5. Členské štáty môžu v naliehavom prípade prijať výnimku z podmienok [sa môžu v naliehavom prípade odchýliť od podmienok – neoficiálny preklad] ustanovených v odseku 4 písm. b). Ak ide o takýto prípad, opatrenia musia byť čo najskôr oznámené Komisii a členskému štátu uvedenému v odseku 1, s uvedením dôvodov, prečo členský štát považuje prípad za naliehavý.
…“
8 Článok 4 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:
„Členské štáty zabezpečia, aby začatie a vykonávanie činnosti poskytovateľa služby informačnej spoločnosti nepodliehali predchádzajúcemu oprávneniu ani žiadnej inej požiadavke, ktorá má rovnaký účinok.“
9 Článok 9 ods. 1 smernice 2000/31 stanovuje:
„Členské štáty zabezpečia, aby ich právne systémy umožňovali uzatváranie zmlúv elektronicky. Členské štáty zabezpečia hlavne, aby právne požiadavky uplatniteľné [právny režim uplatniteľný – neoficiálny preklad] na proces uzatvárania zmlúv nevytvárali [nevytváral – neoficiálny preklad] prekážky pre využívanie elektronických zmlúv a ani nemali [nemal – neoficiálny preklad] za následok, aby takéto zmluvy boli zbavené právnej účinnosti a platnosti len z toho dôvodu, že boli uzatvorené elektronickou cestou.“
Vnútroštátna právna úprava
10 Článok 3 ods. 1 zákona CVIII. z roku 2001 o elektronickom obchode a o určitých službách súvisiacich s informačnou spoločnosťou (Az elektronikus kereskedelmi szolgáltatások, valamint az információs társadalommal összefùggő szolgáltatásokról szóló 2001. évi CVIII. Törvény, ďalej len „zákon o elektronickom obchode“) stanovuje:
„Na začatie poskytovania služieb informačnej spoločnosti alebo na pokračovanie v ich poskytovaní nie je potrebné predchádzajúce povolenie ani iné rozhodnutie štátnych orgánov s podobnými právnymi účinkami.“
11 Článok 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva 7/2004 (XI. 23.) o odborných požiadavkách pri uvádzaní na trh, opravách a požičiavaní zdravotníckych pomôcok [A gyógyászati segédeszközök forgalmazásának, javításának, kölcsönzésének szakmai követelményeiről szóló 7/2004 (XI. 23.) Egészségügyi Minisztériumi rendelet] stanovuje:
„Zdravotnícke pomôcky možno uvádzať na trh, opravovať a požičiavať… v špecializovanej predajni zdravotníckych pomôcok, pokiaľ má povolenie na prevádzku činnosti v súlade s osobitným právnym predpisom a spĺňa podmienky uvedené v bodoch I. 1 a I. 2 prílohy 2 tejto vyhlášky.“
12 V prílohe 1 tejto vyhlášky sa stanovuje:
„Z pôsobnosti vyhlášky sú vyňaté tieto zdravotnícke pomôcky:
…
– sériovo vyrábané optické výrobky s výnimkou kontaktných šošoviek;
…“
13 Z bodu I. 1 písm. d) prílohy 2 uvedenej vyhlášky vyplýva, že na uvádzanie kontaktných šošoviek a okuliarov vyrábaných na mieru na trh je potrebná predajňa s plochou najmenej 18 m2 alebo miestnosť oddelená od výrobnej miestnosti. Medzi podmienkami týkajúcimi sa personálu je v bode I. 2, písm. c) tejto prílohy uvedená požiadavka, podľa ktorej sa musia využívať služby optometristu alebo očného lekára, ktorý je kvalifikovaný v oblasti kontaktných šošoviek.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
14 Spoločnosť Ker‑Optika uvádza na trh kontaktné šošovky prostredníctvom svojej internetovej stránky. Rozhodnutím z 29. augusta 2008 jej ÀNTSZ Pécsi, Sellyei, Siklósi Kistérségi Intézete (Miestny úrad ÀNTSZ pre územnosprávne jednotky Pécs, Sellye a Siklós) túto činnosť zakázal.
15 Spoločnosť Ker‑Optika podala proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na ÀNTSZ, ktorý rozhodnutím zo 14. novembra 2008 tento zákaz potvrdil.
16 ÀNTSZ sa opieral najmä o ustanovenia vyhlášky Ministerstva zdravotníctva 7/2004 (XI. 23.), podľa ktorých možno kontaktné šošovky uvádzať na trh len v špecializovanej predajni zdravotníckych pomôcok alebo prostredníctvom dodávania do miesta bydliska na účely konečnej spotreby. Tento naposledy uvedený pojem pritom s ohľadom na svoj názov a predmet nezahrnuje uvádzanie na trh prostredníctvom internetu.
17 Spoločnosť Ker‑Optika podala proti uvedenému rozhodnutiu žalobu, pričom najmä tvrdila, že uvádzanie kontaktných šošoviek na trh prostredníctvom internetu nemožno obmedziť s ohľadom na článok 3 ods. 1 zákona o elektronickom obchode, ktorý zaručuje voľný výkon činnosti poskytovateľa služby informačnej spoločnosti.
18 ÀNTSZ v tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie č. 18 smernice 2000/31, z ktorého vyplýva, že uvádzanie kontaktných šošoviek na trh prostredníctvom internetu nemôže spadať do pôsobnosti zákona o elektronickom obchode. Podľa tohto odôvodnenia totiž činnosti, ktoré pre svoju povahu nemožno vykonávať na diaľku alebo elektronickou cestou, ako je lekárske poradenstvo, ktoré si vyžaduje fyzické vyšetrenie pacienta, nie sú službami informačnej spoločnosti. Uvádzanie kontaktných šošoviek na trh tiež takého vyšetrenie vyžaduje.
19 Za týchto podmienok Baranya megyei bíróság rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Je uvádzanie kontaktných šošoviek na trh lekárskym poradenstvom, ktoré si vyžaduje fyzické vyšetrenie pacienta, a teda nepatrí do pôsobnosti smernice [2000/31]?
2. Ak uvádzanie kontaktných šošoviek na trh nie je lekárskym poradenstvom, ktoré si vyžaduje fyzické vyšetrenie pacienta, má sa potom článok 30 ES vykladať v tom zmysle, že je s ním v rozpore vnútroštátna právna úprava členského štátu, podľa ktorej možno uvádzať kontaktné šošovky na trh výlučne v špecializovanej predajni zdravotníckych pomôcok?
3. Je maďarská právna úprava, ktorá umožňuje uvádzať kontaktné šošovky na trh výlučne v špecializovanej predajni zdravotníckych pomôcok, v rozpore so zásadou voľného pohybu tovaru podľa článku 28 ES?“
O prejudiciálnych otázkach
20 Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či právu Únie odporuje taká vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorá povoľuje uvádzanie kontaktných šošoviek na trh len v špecializovanej predajni zdravotníckych pomôcok a ktorá v dôsledku toho zakazuje ich uvádzanie na trh prostredníctvom internetu.
21 Aby bolo možné odpovedať na položené otázky, treba zistiť, ktoré ustanovenia práva Únie sa uplatnia na uvádzanie kontaktných šošoviek na trh prostredníctvom internetu, a následne určiť, či týmto ustanoveniam odporujú také vnútroštátne pravidlá, o aké ide vo veci samej.
22 Najprv treba uviesť, že v rámci uvádzania na trh prostredníctvom internetu možno rozlišovať najmä nasledujúce skutočnosti. Takéto uvádzanie na trh zahŕňa v prvom rade predaj vo vlastnom zmysle slova, ktorý sa vyznačuje ponukou uzavretia zmluvy on‑line, ako aj uzavretím zmluvy elektronickou cestou. V druhom rade v rámci takéhoto uvádzania na trh dochádza k dodaniu predaného výrobku, ktoré sa vo všeobecnosti uskutočňuje do miesta bydliska zákazníka. Pred predajom alebo dodaním sa okrem toho zákazník v niektorých osobitných prípadoch radí s lekárom.
O smernici 2000/31
23 Pokiaľ ide po prvé o predaj, treba najskôr pripomenúť, že v súlade s článkom 1 ods. 2 a článkom 2 písm. a) smernice 2000/31 sa touto smernicou zbližujú niektoré vnútroštátne ustanovenia uplatňované na služby informačnej spoločnosti, teda na služby poskytované najmä za odmenu, na diaľku, elektronicky a na základe individuálnej žiadosti príjemcu služieb.
24 Ako vyplýva z odôvodnenia č. 18 smernice 2000/31, takéto služby informačnej spoločnosti zahŕňajú najmä predaj tovaru on‑line.
25 Túto skutočnosť potvrdzuje dôvodová správa k návrhu smernice predloženého Komisiou 18. novembra 1998 [KOM(1998) 586 v konečnom znení], ktorá upresňuje, že služby informačnej spoločnosti zahŕňajú predaj tovaru a služby umožňujúce vykonávať elektronické transakcie on‑line na účely kúpy tovaru, ako sú interaktívny telenákup a elektronické obchodné centrá.
26 Ďalej treba poukázať na to, že v súlade s odôvodnením č. 34 a článkom 9 ods. 1 smernice 2000/31 musí každý členský štát systematicky prispôsobovať svoje právne predpisy obsahujúce požiadavky, ktoré by mohli brániť používaniu zmlúv uzavretých elektronickou formou, a zahŕňajúce všetky potrebné štádiá a akty zmluvného procesu týkajúceho sa predaja tovaru on‑line, ako sú ponuka uzavretia zmluvy, zmluvné vyjednávanie a uzavretie zmluvy elektronickou cestou.
27 Nakoniec treba zdôrazniť, že predaj takých zdravotníckych pomôcok, ako sú kontaktné šošovky, nepatrí medzi činnosti, na ktoré sa podľa článku 1 ods. 5 smernice 2000/31 táto smernica nevzťahuje.
28 Koordinovaná oblasť podľa smernice 2000/31 teda zahŕňa vnútroštátne ustanovenia, ktoré zakazujú úkony súvisiace s predajom kontaktných šošoviek, a to najmä on‑line ponuku a uzavretie zmluvy elektronickou cestou.
29 Po druhé, pokiaľ ide o dodávanie, treba uviesť, že podľa samotného znenia článku 2 písm. h) bodu ii) smernice 2000/31 sa koordinovaná oblasť nevzťahuje na požiadavky uplatňujúce sa na dodávku tovaru, v súvislosti s ktorým bola zmluva uzavretá elektronickou cestou.
30 Z tohto dôvodu vnútroštátne pravidlá týkajúce sa podmienok, za ktorých možno tovar predaný cez internet doručovať na území členského štátu, nepatria do pôsobnosti uvedenej smernice.
31 Z toho vyplýva, že podmienky dodávania kontaktných šošoviek nepatria do pôsobnosti smernice 2000/31.
32 Po tretie treba preskúmať, či na vyššie uvedené zistenia má vplyv skutočnosť, že predaj alebo dodávanie kontaktných šošoviek môžu byť podmienené tým, aby sa zákazník najskôr poradil s lekárom.
33 Ako sa v tejto súvislosti uvádza v odôvodnení č. 18 smernice 2000/31, také činnosti, ktoré pre svoju povahu nemožno vykonávať na diaľku alebo elektronickou cestou, ako je lekárske poradenstvo, ktoré si vyžaduje fyzické vyšetrenie pacienta, nie sú službami informačnej spoločnosti, a táto smernica sa teda na ne nevzťahuje.
34 V prípade, že by za týchto okolností bolo lekárke poradenstvo, ktoré si vyžaduje fyzické vyšetrenie zákazníka, neoddeliteľnou súčasťou predaja kontaktných šošoviek, požiadavka na takúto konzultáciu by mala za následok, že by tento predaj v konečnom dôsledku nepatril do pôsobnosti uvedenej smernice.
35 V tomto ohľade treba poukázať na to, že šošovky prichádzajú do priameho kontaktu s očami a sú zdravotníckymi pomôckami, ktorých používanie môže v osobitných prípadoch vyvolať zápal oka, či dokonca trvalé poškodenie zraku, pričom tieto postihnutia môžu byť spôsobené samotným nosením uvedených šošoviek. Požiadavka na predchádzajúce lekárske poradenstvo sa teda môže ukázať ako odôvodnená.
36 V tejto súvislosti je každý, kto si želá nosiť kontaktné šošovky, povinný podrobiť sa preventívnemu oftalmologickému vyšetreniu, pri ktorom sa overí, či noseniu kontaktných šošoviek nebránia zdravotné dôvody, a ďalej sa určia presné hodnoty dioptrií na potrebnú korekciu zraku.
37 Toto vyšetrenie však nie je neoddeliteľnou súčasťou predaja kontaktných šošoviek. Možno ho totiž uskutočniť nezávisle od predaja, keďže predaj sa môže uskutočniť aj na diaľku na základe predpisu očného lekára, ktorý predtým zákazníka vyšetril.
38 Z tohto dôvodu treba vyvodiť záver, že lekárke poradenstvo vyžadujúce fyzické vyšetrenie pacienta, ktorému môže podliehať predaj kontaktných šošoviek, je od ich predaja oddeliteľné.
39 Hoci je pravda, že zdravotné dôvody môžu okrem toho vyžadovať, aby sa zákazník podrobil aj lekárskemu poradenstvu na účely fyzického overenia vloženia šošoviek, ako aj pravidelným oftalmologickým kontrolám na účely určenia dôsledkov nosenia šošoviek, tieto overenia a kontroly sa vykonávajú pri používaní šošoviek, teda po ich dodaní. Toto lekárske poradenstvo však nemožno spájať s predajom šošoviek.
40 Z toho vyplýva, že vnútroštátne ustanovenie, ktoré by zakazovalo predaj takýchto šošoviek prostredníctvom internetu, by v zásade patrilo do pôsobnosti smernice 2000/31.
O primárnom práve
41 Keďže pravidlá týkajúce sa podmienok dodávania kontaktných šošoviek nepatria do pôsobnosti smernice 2000/31, musia sa posúdiť z hľadiska primárneho práva, a síce z hľadiska Zmluvy o FEÚ.
42 Na úvod treba preskúmať, či sa uvedené pravidlá majú posudzovať z hľadiska voľného pohybu služieb, ako tvrdí maďarská vláda, alebo z hľadiska voľného pohybu tovaru, ako navrhuje vnútroštátny súd.
43 Z judikatúry Súdneho dvora v tejto súvislosti vyplýva, že pokiaľ vnútroštátne opatrenie spadá tak pod voľný pohyb tovaru, ako aj pod inú základnú slobodu, Súdny dvor ho preskúma v zásade len s ohľadom na jednu z týchto dvoch základných slobôd, ak sa ukáže, že jedna z uvedených zásad je celkom druhotná vo vzťahu k druhej a možno ju do nej zahrnúť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. marca 1994, Schindler, C‑275/92, Zb. s. I‑1039, bod 22, ako aj z 26. mája 2005, Burmanjer a i., C‑20/03, Zb. s. I‑4133, bod 35).
44 Ďalej z rozsudku z 11. decembra 2003, Deutscher Apothekerverband (C‑322/01, Zb. s. I‑14887, body 65, 76 a 124), vyplýva, že vnútroštátne opatrenie týkajúce sa postupu vyznačujúceho sa predajom tovaru prostredníctvom internetu a jeho dodaním do miesta bydliska spotrebiteľa sa skúma len z hľadiska pravidiel v oblasti voľného pohybu tovaru, a teda z hľadiska článkov 34 ZFEÚ a 36 ZFEÚ.
45 Vnútroštátna právna úprava zakazujúca uvádzanie kontaktných šošoviek na trh sa v prejednávanej veci týka spôsobu predaja vyznačujúceho sa dodávaním takýchto kontaktných šošoviek do miesta bydliska spotrebiteľa.
46 Túto právnu úpravu preto treba skúmať z hľadiska článkov 34 ZFEÚ a 36 ZFEÚ.
O existencii prekážky voľného pohybu tovaru
47 Podľa ustálenej judikatúry každá obchodno‑právna úprava členských štátov, ktorá môže priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne brániť obchodu v rámci Únie, sa má považovať za opatrenie s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenia v zmysle článku 34 ZFEÚ (pozri najmä rozsudky z 11. júla 1974, Dassonville, 8/74, Zb. s. 837, bod 5, a z 10. februára 2009, Komisia/Taliansko, C‑110/05, Zb. s. I‑519, bod 33).
48 Z ustálenej judikatúry rovnako vyplýva, že článok 34 ZFEÚ odzrkadľuje povinnosť dodržiavať zásady zákazu diskriminácie a vzájomného uznávania výrobkov legálne vyrobených a uvádzaných na trh v iných členských štátoch, ako aj povinnosť zaručiť výrobkom Únie voľný prístup na vnútroštátne trhy (pozri rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 34 a citovanú judikatúru).
49 Za opatrenia s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenia sa teda musia považovať opatrenia prijaté členským štátom, ktorých cieľom alebo účinkom je menej priaznivé zaobchádzanie s výrobkami pochádzajúcimi z iných členských štátov, ako aj pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré musí tento tovar spĺňať aj v prípade, že sa tieto pravidlá bez rozdielu uplatňujú na všetky výrobky (pozri rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný, body 35 a 37).
50 Pod ten istý pojem spadá aj akékoľvek iné opatrenie, ktoré bráni výrobkom pochádzajúcim z iných členských štátov prístupu na trh určitého členského štátu (rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 37).
51 Z tohto dôvodu môže byť obchod medzi členskými štátmi priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne narušený v zmysle judikatúry vyplývajúcej z už citovaného rozsudku, ak sa na výrobky pochádzajúce z iných členských štátov uplatnia vnútroštátne ustanovenia obmedzujúce alebo zakazujúce určité spôsoby predaja, ibaže by sa uplatňovali na všetky dotknuté subjekty vykonávajúce svoju činnosť na vnútroštátnom území a ovplyvňovali rovnakým spôsobom tak z právneho, ako aj z faktického hľadiska uvádzanie domácich výrobkov, ako aj výrobkov pochádzajúcich z iných členských štátov. Uplatnenie právnych predpisov tohto druhu na predaj výrobkov pochádzajúcich z iného členského štátu a splňujúcich pravidlá stanovené týmto štátom totiž môže brániť ich prístupu na trh alebo ho sťažiť viac, ako je to v prípade domácich výrobkov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. novembra 1993, Keck a Mithouard, C‑267/91 a C‑268/91, Zb. s. I‑6097, body 16 a 17, ako aj Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 36).
52 Treba teda preskúmať, či vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, spĺňa obe podmienky zmienené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, a síce či sa vzťahuje na všetky dotknuté subjekty vykonávajúce svoju činnosť na vnútroštátnom území a či ovplyvňuje rovnakým spôsobom tak z právneho, ako aj z faktického hľadiska uvádzanie domácich výrobkov, ako aj výrobkov pochádzajúcich z iných členských štátov na trh.
53 Pokiaľ ide o prvú podmienku, treba poukázať na to, že uvedená právna úprava sa vzťahuje na všetky subjekty, ktorých sa týka predaj kontaktných šošoviek, takže táto podmienka je splnená.
54 Pokiaľ ide o druhú podmienku, nebolo spochybnené, že zákaz predaja kontaktných šošoviek prostredníctvom internetu sa vzťahuje na kontaktné šošovky pochádzajúce z iných členských štátov, ktoré sú predmetom zásielkového predaja a dodávané spotrebiteľom bývajúcim v Maďarsku do miesta bydliska. Treba však konštatovať, že zákaz zásielkového predaja kontaktných šošoviek pripravuje subjekty pochádzajúce z iných členských štátov o osobitne účinný spôsob uvádzania týchto výrobkov na trh a podstatným spôsobom tak sťažuje ich prístup na trh dotknutého členského štátu (pozri analogicky, pokiaľ ide o lieky, rozsudok Deutscher Apothekerverband, už citovaný, bod 74).
55 Za týchto podmienok uvedená právna úprava neovplyvňuje rovnakým spôsobom uvádzanie kontaktných šošoviek na trh maďarskými subjektmi a subjektmi z iných členských štátov.
56 Z toho vyplýva, že uvedená právna úprava je opatrením s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenie, ktoré je zakázané článkom 34 ZFEÚ, ibaže by bolo možné ho objektívne odôvodniť.
O odôvodnení prekážky voľného pohybu tovaru
57 Podľa ustálenej judikatúry platí, že prekážka voľného pohybu tovaru môže byť odôvodnená dôvodmi všeobecného záujmu vymenovanými v článku 36 ZFEÚ alebo naliehavými požiadavkami. V oboch prípadoch musí byť vnútroštátne opatrenie schopné zaručiť uskutočnenie sledovaného cieľa a nesmie ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie (pozri najmä rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 59 a citovanú judikatúru).
58 V tejto súvislosti treba uviesť, že ak uvedené opatrenie patrí do oblasti verejného zdravia, musí sa zohľadniť skutočnosť, že zdravie a život osôb zaujímajú prvé miesto medzi Zmluvou chránenými hodnotami a záujmami a že členským štátom prináleží rozhodnúť o úrovni, na ktorej chcú zaistiť ochranu verejného zdravia, ako aj o spôsobe, akým sa má táto úroveň dosiahnuť. Vzhľadom na to, že sa táto úroveň môže v jednotlivých členských štátoch líšiť, treba členským štátom priznať určitú mieru voľnej úvahy (pozri rozsudok z 1. júna 2010, Blanco Pérez a Chao Gómez, C‑570/07 a C‑571/07, Zb. s. I‑4629, bod 44 a citovanú judikatúru).
59 Odôvodnenie, ktoré v prejednávanej veci uvádza maďarská vláda, sa týka nevyhnutnosti zabezpečiť ochranu zdravia používateľov kontaktných šošoviek. Toto odôvodnenie teda zodpovedá záujmom verejného zdravia, ktoré pripúšťa článok 36 ZFEÚ a ktoré môžu odôvodňovať prekážku voľného pohybu tovaru.
60 Treba teda preskúmať, či právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, je schopná zaručiť takto sledovaný cieľ.
61 Maďarská a španielska vláda v tejto súvislosti tvrdia, že je nevyhnutné uložiť zákazníkom povinnosť preberať kontaktné šošovky v špecializovaných predajniach, keďže musia mať prístup k optikovi, ktorý vykonáva nevyhnutné fyzické vyšetrenia a overenia a dáva týmto zákazníkom pokyny, ako nosiť tieto šošovky.
62 V súvislosti s tým treba pripomenúť, ako bolo uvedené v bode 35 tohto rozsudku, že samotné nosenie kontaktných šošoviek môže v osobitných prípadoch spôsobiť poranenie oka, či dokonca trvalé poškodenie zraku.
63 Vzhľadom na prítomnosť uvedených rizík pre verejné zdravie môže členský štát požadovať, aby kontaktné šošovky boli vydávané kvalifikovanými osobami, ktoré zákazníka na tieto riziká upozornia, vyšetria ho a nosenie šošoviek mu odporučia alebo neodporučia s tým, že zákazníka prípadne vyzvú, aby sa obrátil na očného lekára. Z dôvodu týchto rizík členský štát môže rovnako požadovať, aby v prípade, ak sa nosenie kontaktných šošoviek neodporúča, kvalifikované osoby určili najvhodnejší druh šošoviek, overili ich vloženie na očnú rohovku zákazníka a poskytli mu informácie o ich správnom používaní a údržbe (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. mája 1993, LPO, C‑271/92, Zb. s. I‑2899, bod 11).
64 Kontakt s kvalifikovaným optikom a ním poskytované služby totiž nemôžu úplne odstrániť riziká, ktorým sú používatelia šošoviek vystavení, ale môžu ich obmedziť. Právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, vyhradzujúca vydávanie kontaktných šošoviek očným optikám ponúkajúcim služby takéhoto optika je teda schopná zaručiť dosiahnutie cieľa, ktorým je zabezpečenie ochrany zdravia ich používateľov.
65 Je však ešte potrebné, aby táto právna úprava nešla nad rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné, a síce, že nesmú existovať opatrenia, ktoré by pri dosahovaní tohto cieľa obmedzovali voľný pohybu tovaru v menšej miere.
66 Pokiaľ ide po prvé o požiadavku, podľa ktorej sa vyžaduje fyzická prítomnosť zákazníka na účely vyšetrenia jeho očí optikom v predajni, treba jednak poukázať na to, že informatívne preventívne vyšetrenia môžu mimo očnej optiky vykonávať oční lekári.
67 Spis predložený Súdnemu dvoru ďalej neobsahuje nič, čo by umožnilo konštatovať, že právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, ukladá optikovi, aby každý výdaj šošoviek podmienil vykonaním preventívneho vyšetrenia alebo predchádzajúcim poradenstvom s lekárom, alebo že táto právna úprava podmieňuje výdaj týmito požiadavkami, osobitne pri opakovanom dodávaní šošoviek tomu istému zákazníkovi.
68 Takéto vyšetrenie a takéto poradenstvo treba považovať za fakultatívne, takže je v zásade zodpovednosťou každého používateľa kontaktných šošoviek, aby sa im podrobil, pričom úloha optika v tejto súvislosti spočíva v poskytnutí poradenstva používateľom.
69 Zákazníci však môžu získať rovnocenné poradenstvo pred dodaním kontaktných šošoviek v rámci ich uvádzania na trh prostredníctvom internetu, a to pomocou interaktívnych prostriedkov existujúcich na dotknutej internetovej stránke, ktoré musí zákazník povinne využiť predtým, než môže uskutočniť nákup uvedených šošoviek (pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o uvádzanie liekov na trh prostredníctvom internetu, rozsudok Deutscher Apothekerverband, už citovaný, bod 114).
70 Po druhé členský štát nepochybne môže požadovať – ako bolo uvedené v bode 63 tohto rozsudku –, aby najvhodnejší druh kontaktných šošoviek určil optik, ktorý je pri tejto príležitosti povinný overiť vloženie šošoviek na očnú rohovku zákazníka a poskytnúť mu rady o ich správnom používaní a údržbe.
71 Treba však poukázať na to, že tieto služby sa v zásade vyžadujú len pri prvom dodaní kontaktných šošoviek. Pri ďalšom dodávaní totiž nie je vo všeobecnosti nevyhnutné zákazníkovi takéto služby poskytovať. Postačuje, že zákazník oznámi predajcovi druh šošoviek, ktoré mu boli predané počas prvého dodania, pričom charakteristiky týchto šošoviek môžu byť prípadne upravené očným lekárom na základe nového predpisu zohľadňujúceho zmeny zákazníkovho zraku.
72 Po tretie, pokiaľ sa k dlhodobejšiemu používaniu kontaktných šošoviek musia poskytnúť dodatočné informácie a rady, možno ich poskytnúť pomocou interaktívnych prostriedkov nachádzajúcich sa na internetovej stránke dodávateľa.
73 Členský štát okrem toho môže uložiť zainteresovaným hospodárskym subjektom povinnosť zaistiť zákazníkovi kvalifikovaného optika, ktorý mu na diaľku poskytne individuálne informácie a rady o používaní a údržbe kontaktných šošoviek. Poskytovanie takýchto informácii a rád na diaľku navyše môže prinášať výhody, pretože používateľovi šošoviek umožňuje, aby svoje otázky formuloval premyslene, cielene a bez toho, aby sa musel premiestňovať (pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o uvádzanie liekov na trh prostredníctvom internetu, rozsudok Deutscher Apothekerverband, už citovaný, bod 113).
74 Z predchádzajúceho vyplýva, že cieľ, ktorým je zabezpečiť ochranu zdravia používateľov kontaktných šošoviek, možno dosiahnuť menej obmedzujúcimi opatreniami, než sú tie, ktoré vyplývajú z právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, a to opatreniami spočívajúcimi v stanovení určitých obmedzení len pri prvom dodaní šošoviek, ktoré by zainteresovaným hospodárskym subjektom ukladali povinnosť zaistiť zákazníkovi kvalifikovaného optika.
75 Z tohto dôvodu, pokiaľ členský štát prijíma takú právnu úpravu, o akú ide vo veci samej, prekračuje medze voľnej úvahy pripomenutej v bode 58 tohto rozsudku, a preto treba túto právnu úpravu považovať za právnu úpravu, ktorá ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného cieľa.
76 Z tých istých dôvodov uvedenú právnu úpravu nemožno v rozsahu, v akom zahŕňa zákaz predaja kontaktných šošoviek prostredníctvom internetu, považovať za primeranú cieľu, ktorým je ochrana verejného zdravia v zmysle článku 3 ods. 4 smernice 2000/31.
77 Vzhľadom na vyššie uvedené treba na otázky položené vnútroštátnym súdom odpovedať tak, že vnútroštátne pravidlá týkajúce sa uvádzania kontaktných šošoviek na trh patria do pôsobnosti smernice 2000/31 v rozsahu, v akom sa týkajú predaja takýchto šošoviek prostredníctvom internetu. Naopak, vnútroštátne pravidlá týkajúce sa dodávania týchto šošoviek do pôsobnosti tejto smernice nepatria.
78 Články 34 ZFEÚ a 36 ZFEÚ, ako aj smernica 2000/31 sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá povoľuje uvádzanie kontaktných šošoviek na trh len v špecializovaných predajniach zdravotníckych pomôcok.
O trovách
79 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
Vnútroštátne pravidlá týkajúce sa uvádzania kontaktných šošoviek na trh patria do pôsobnosti smernice 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) v rozsahu, v akom sa týkajú predaja takýchto šošoviek prostredníctvom internetu. Naopak, vnútroštátne pravidlá týkajúce sa dodávania týchto šošoviek do pôsobnosti tejto smernice nepatria.
Články 34 ZFEÚ a 36 ZFEÚ, ako aj smernica 2000/31 sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá povoľuje uvádzanie kontaktných šošoviek na trh len v špecializovaných predajniach zdravotníckych pomôcok.
Podpisy