Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 19. novembra 2014 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Supreme Court of United Kingdom – Spojené kráľovstvo) – The Queen, na žiadosť ClientEarth/The Secretary of State for the Environment, Food and Rural Affairs

(vec C-404/13)1

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Kvalita ovzdušia – Smernica 2008/50/ES – Limitné hodnoty oxidu dusičitého – Povinnosť požiadať o predĺženie lehoty predložením plánu kvality ovzdušia – Sankcie)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Supreme Court of United Kingdom

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: The Queen, na žiadosť: ClientEarth

Žalovaný: The Secretary of State for the Environment, Food and Rural Affairs

Výrok rozsudku

Článok 22 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe sa má vykladať v tom zmysle, že na to, aby bolo možné maximálne o päť rokov predĺžiť lehotu stanovenú v tejto smernici na dosiahnutie limitných hodnôt oxidu dusičitého, uvedených v jej prílohe XI, toto ustanovenie ukladá členskému štátu povinnosť o to požiadať a vypracovať plán kvality ovzdušia, ak sa vzhľadom na existujúce informácie a napriek tomu, že tento štát uplatňuje primerané opatrenia na znižovanie znečistenia životného prostredia, objektívne ukazuje, že v uvedenej lehote nebude možné v danej zóne alebo aglomerácii dosiahnuť súlad s limitnými hodnotami. Smernica 2008/50 neobsahuje žiadnu výnimku z povinnosti vyplývajúcej z uvedeného článku 22 ods. 1.V prípade ak sa ukazuje, že v danej zóne alebo aglomerácii členského štátu nebude možné dosiahnuť limitné hodnoty oxidu dusičitého stanovené v prílohe XI smernice 2008/50 po termíne určenom v tejto prílohe na 1. január 2010 a tento členský štát nepožiadal o predĺženie tejto lehoty v súlade s článkom 22 ods. 1 smernice 2008/50, vypracovanie plánu kvality ovzdušia podľa článku 23 ods. 1 druhého pododseku tejto smernice neumožňuje samo osebe prísť k záveru, že tento členský štát si predsa len splnil povinnosti, ktoré sú mu uložené podľa článku 13 uvedenej smernice.V prípade, ak si členský štát nesplnil požiadavky vyplývajúce mu z článku 13 ods. 1 druhého pododseku smernice 2008/50 a zároveň nepožiadal o predĺženie lehoty za podmienok stanovených v článku 22 te

jto smernice, prislúcha príslušnému vnútroštátnemu súdu, ktorý bude prípadne takú vec prejednávať, aby prijal voči vnútroštátnym orgánom potrebné opatrenie, akým je uloženie povinnosti, aby daný orgán vypracoval plán vyžadovaný touto smernicou za podmienok v nej stanovených.