Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 1. júla 2014 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Förvaltningsrätten i Linköping – Švédsko) – Ålands Vindkraft AB/Energimyndigheten

(vec C-573/12)1

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Vnútroštátny systém podpory, podľa ktorého sa obchodovateľné zelené certifikáty vydávajú zariadeniam vyrábajúcim elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov energie – Povinnosť dodávateľov elektrickej energie a niektorých spotrebiteľov každoročne predložiť príslušnému orgánu určitý počet zelených certifikátov – Odmietnutie vydávať zelené certifikáty výrobným zariadeniam nachádzajúcim sa mimo dotknutého členského štátu – Smernica 2009/28/ES – Článok 2 druhý odsek písm. k) a článok 3 ods. 3 – Voľný pohyb tovaru – Článok 34 ZFEÚ)

Jazyk konania: švédčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Förvaltningsrätten i Linköping

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Ålands Vindkraft AB

Žalovaný: Energimyndigheten

Výrok rozsudku

Článok 2 druhý odsek písm. k) a článok 3 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES sa majú vykladať v tom zmysle, že členskému štátu umožňujú, aby zaviedol systém pomoci, o aký ide vo veci samej, podľa ktorého sa výrobcom zelenej elektrickej energie vydávajú obchodovateľné certifikáty len za zelenú elektrickú energiu vyrobenú na území tohto štátu a podľa ktorého majú dodávatelia a niektorí spotrebitelia elektrickej energie povinnosť každoročne predložiť príslušnému orgánu určitý počet takýchto certifikátov zodpovedajúci určitému podielu na celkovom množstve ich dodávky alebo spotreby elektrickej energie.Článok 34 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje, že obchodovateľné certifikáty sa vydávajú výrobcom zelenej elektrickej energie len za zelenú elektrickú energiu vyrobenú na území tohto štátu, a podľa ktorej majú dodávatelia a niektorí spotrebitelia elektrickej energie povinnosť každoročne predložiť príslušnému orgánu určitý počet takýchto certifikátov zodpovedajúci určitému podielu na celkovom množstve ich dodávky alebo spotreby elektrickej energie, pokiaľ nechcú platiť zvláštny poplatok.Vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť, či právna úprava dotknutá vo veci samej spĺňa z hľadiska svojej územnej pôsobnosti požiadavky vyplývajúce zo zásady právnej istoty, pričom zohľadní všetky rel

evantné skutočnosti, medzi ktoré môže patriť aj normatívny rámec práva Únie, v rámci ktorého bola uvedená právna úprava prijatá.