ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 19. novembra 2014 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Kvalita ovzdušia – Smernica 2008/50/ES – Limitné hodnoty oxidu dusičitého – Povinnosť požiadať o predĺženie lehoty predložením plánu kvality ovzdušia – Sankcie“
Vo veci C‑404/13,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Supreme Court of the United Kingdom (Spojené kráľovstvo) zo 16. júla 2013 a doručený Súdnemu dvoru 19. júla 2013, ktorý súvisí s konaním:
The Queen, na žiadosť:
ClientEarth,
proti
The Secretary of State for the Environment, Food and Rural Affairs,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predsedníčka druhej komory R. Silva de Lapuerta, podpredseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia J.‑C. Bonichot (spravodajca), A. Arabadžiev a J. L. da Cruz Vilaça,
generálny advokát: N. Jääskinen,
tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. júla 2014,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– ClientEarth, v zastúpení: P. Kirch, avocat, D. Rose, QC, E. Dixon a B. Jaffey, barristers,
– vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: M. Holt a J. Beeko, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci K. Smith, QC,
– Európska komisia, v zastúpení: K. Mifsud‑Bonnici a S. Petrova, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 4 ZEÚ, 19 ZEÚ a článkov 13, 22, 23 a 30 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, s. 1).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi ClientEarth, mimovládnou organizáciou na ochranu životného prostredia, a Secretary of State for the Environment, Food and Rural Affairs vo veci žiadosti tejto organizácie, aby boli preskúmané plány kvality ovzdušia vypracované Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska v súlade so smernicou 2008/50 pre niektoré z jeho zón a aglomerácií.
Právny rámec
Smernica 2008/50
3 Odôvodnenie 16 smernice 2008/50 upravuje:
„V zónach a aglomeráciách s obzvlášť náročnými podmienkami by malo byť možné predĺžiť lehotu na dosiahnutie súladu s limitnými hodnotami kvality ovzdušia v prípadoch, keď bez ohľadu na vykonávanie primeraných opatrení na obmedzenie znečistenia existujú výrazné problémy s dosiahnutím súladu v osobitných zónach a aglomeráciách. Každé predĺženie lehoty pre danú zónu alebo aglomeráciu by mal sprevádzať komplexný plán, ktorý zhodnotí Komisia s cieľom zabezpečiť súlad v rámci novej lehoty. S cieľom účinne znižovať emisie v časovom rámci ustanovenom touto smernicou pre dosiahnutie súladu s limitnými hodnotami bude nevyhnutné, aby boli k dispozícii potrebné opatrenia Spoločenstva zohľadňujúce zvolenú úroveň cieľa znížiť emisie zo zdroja v rámci tematickej stratégie týkajúcej sa znečistenia ovzdušia, ktoré by sa mali zohľadniť pri posudzovaní žiadostí o predĺženie lehoty na dosiahnutie súladu.“
4 Podľa článku 1 smernice 2008/50 nazvaného „Predmet úpravy“:
„Táto smernica ustanovuje opatrenia zamerané na:
1. vymedzenie a stanovenie cieľov pre kvalitu okolitého ovzdušia určených na zabránenie, prevenciu alebo zníženie škodlivých vplyvov na zdravie ľudí a životné prostredie ako celok;
…“
5 Podľa článku 2 smernice 2008/50 nazvaného „Vymedzenie pojmov“:
„Na účely tejto smernice:
…
5. ‚limitná hodnota‘ je úroveň stanovená na základe vedeckých poznatkov na účely zabránenia, prevencie alebo zníženia škodlivých vplyvov na zdravie ľudí a/alebo životné prostredie ako celok, ktorá sa má dosiahnuť v danom období a po dosiahnutí sa už nemá prekročiť;
…
7. ‚medza tolerancie‘ je percento limitnej hodnoty, o ktoré môže byť táto hodnota prekročená za podmienok ustanovených v tejto smernici;
8. ‚plány kvality ovzdušia‘ sú plány, ktoré stanovujú opatrenia s cieľom dosiahnuť limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty.
…“
6 Podľa článku 13 smernice 2008/50 nazvaného „Limitné hodnoty a výstražné prahy na ochranu zdravia ľudí“:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby úrovne oxidu siričitého, PM10, olova a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší neprekročili na území ich zón a aglomerácií limitné hodnoty stanovené v prílohe XI.
Pokiaľ ide o oxid dusičitý a benzén, limitné hodnoty určené v prílohe XI sa nesmú od dátumov v nej stanovených prekročiť.
Dodržiavanie týchto požiadaviek sa vyhodnotí v súlade s prílohou III.
Medze tolerancie stanovené v prílohe XI sa uplatňujú v súlade s článkom 22 ods. 3 a článkom 23 ods. 1.
…“
7 Podľa článku 22 smernice 2008/50 nazvaného „Predĺženie lehôt na dosiahnutie hodnôt a výnimka z povinnosti uplatňovať určité limitné hodnoty“:
„1. Ak v danej zóne alebo aglomerácii nie je možné dosiahnuť súlad s limitnými hodnotami pre oxid dusičitý alebo benzén v lehotách určených v prílohe XI, členský štát môže tieto lehoty pre danú zónu alebo aglomeráciu predĺžiť maximálne o päť rokov za podmienky, že pre zónu alebo aglomeráciu, na ktorú by sa malo predĺženie vzťahovať, sa v súlade s článkom 23 vypracuje plán kvality ovzdušia; takýto plán kvality ovzdušia sa doplní o informácie uvedené v oddiele B prílohy XV, ktoré sa týkajú príslušných znečisťujúcich látok, a preukáže, ako sa dosiahne súlad s limitnými hodnotami v rámci novej lehoty.
…
3. Ak členský štát uplatňuje odseky 1 alebo 2, zabezpečí, aby sa limitná hodnota pre každú znečisťujúcu látku neprekročila o viac ako o maximálnu medzu tolerancie stanovenú v prílohe XI pre každú dotknutú znečisťujúcu látku.
4. Členské štáty oznámia [Európskej] komisii prípady, v ktorých sa podľa ich názoru môžu uplatňovať odseky 1 alebo 2, a oznámia plán kvality ovzdušia uvedený v odseku 1 vrátane všetkých príslušných informácií, ktoré potrebuje Komisia na zhodnotenie toho, či sú alebo nie sú splnené príslušné podmienky. Komisia pri hodnotení zohľadní odhadované účinky opatrení, ktoré prijali členské štáty na kvalitu okolitého ovzdušia v členských štátoch v súčasnosti a v budúcnosti, ako aj odhadované účinky súčasných opatrení Spoločenstva na kvalitu okolitého ovzdušia a plánované opatrenia Spoločenstva, ktoré Komisia navrhne.
Ak Komisia nevznesie žiadne námietky do deviatich mesiacov od doručenia uvedeného oznámenia, príslušné podmienky na uplatňovanie odsekov 1 alebo 2 sa považujú za splnené.
Ak sú vznesené námietky, Komisia môže od členských štátov vyžadovať úpravu alebo poskytnutie nových plánov kvality ovzdušia.“
8 Podľa článku 23 smernice 2008/50 nazvaného „Plány kvality ovzdušia“:
„1. Ak v daných zónach alebo aglomeráciách prekročia úrovne znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší akúkoľvek limitnú hodnotu alebo cieľovú hodnotu vrátane akejkoľvek príslušnej medze tolerancie, zabezpečia členské štáty vypracovanie plánov kvality ovzdušia pre tieto zóny a aglomerácie s cieľom dosiahnuť príslušnú limitnú hodnotu alebo cieľovú hodnotu určenú v prílohách XI a XIV.
V prípade prekročenia týchto limitných hodnôt, pre ktoré už lehota na ich dosiahnutie uplynula, stanovia plány kvality ovzdušia vhodné opatrenia na to, aby sa obdobie, keď sú hodnoty prekročené, čo najviac skrátilo. Plány kvality ovzdušia môžu dodatočne zahrnúť osobitné opatrenia zamerané na ochranu citlivých skupín obyvateľstva vrátane detí.
Uvedené plány kvality ovzdušia obsahujú minimálne informácie uvedené v oddiele A prílohy XV a môžu zahrnúť opatrenia podľa článku 24. Tieto plány sa bezodkladne oznámia Komisii, najneskôr však dva roky po skončení roku, v ktorom sa zistilo prvé prekročenie.
Ak sa plány kvality ovzdušia musia pripraviť alebo vykonávať pre niekoľko znečisťujúcich látok, členské štáty podľa potreby pripravia a vykonávajú integrované plány kvality ovzdušia týkajúce sa všetkých dotknutých znečisťujúcich látok.
2. Členské štáty v najväčšom možnom rozsahu zabezpečia súlad s ostatnými plánmi vyžadovanými podľa smerníc 2001/80/ES, 2001/81/ES alebo 2002/49/ES, aby dosiahli príslušné environmentálne ciele.“
9 Podľa článku 30 smernice 2008/50 nazvaného „Sankcie“:
„Členské štáty stanovia pravidlá pre sankcie uplatniteľné za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.“
10 Príloha XI smernice 2008/50 nazvaná „Limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí“ stanovila vo svojom bode B za dátum, ku ktorému sa limitné hodnoty oxidu dusičitého nemajú prekročiť 1. január 2010.
11 Príloha XV smernice 2008/50 nazvaná „Informácie, ktoré sa zahrnú do miestnych, regionálnych alebo národných plánov kvality ovzdušia na zlepšenie kvality okolitého ovzdušia“ spresňuje vo svojom bode A informácie, ktoré sa majú poskytnúť podľa článku 23 tejto smernice a vo svojom bode B tie, ktoré sa majú poskytnúť podľa jej článku 22 ods. 1.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
12 Oxid dusičitý je plyn, ktorý vzniká spaľovaním pri vysokých teplotách. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že jeho hlavnými zdrojmi sú vo väčšine mestských oblastí v Spojenom kráľovstve cestná premávka a vykurovanie domácností.
13 Na účely posudzovania a riadenia kvality ovzdušia v súlade s podmienkami stanovenými v smernici 2008/50 bolo Spojené kráľovstvo rozdelené na 43 zón a aglomerácií podľa tejto smernice.
14 40 z týchto zón a aglomerácií nedodržalo v priebehu roka 2010 jednu alebo viacero limitných hodnôt oxidu dusičitého stanovených v tejto smernici.
15 V návrhoch plánov kvality ovzdušia zverejnených 9. júna 2011 na účely verejnej konzultácie bolo uvedené, že v 17 zónach a aglomeráciách, vrátane regiónu „Veľký Londýn“, by sa mal súlad s limitnými hodnotami dosiahnuť po roku 2015.
16 Konečné plány boli Komisii predložené 22. septembra 2011 spolu so žiadosťami o predĺženie lehôt pre 24 zo 40 daných zón a aglomerácií podľa článku 22 smernice 2008/50. Tieto plány spresnili podmienky, na základe ktorých by sa mal súlad s limitnými hodnotami dosiahnuť najneskôr do 1. januára 2015.
17 V rozhodnutí z 25. júna 2012 Komisia schválila 9 žiadostí o predĺženie lehôt bez uloženia podmienok, pri 3 podmienila svoj súhlas určitými podmienkami a vzniesla námietky proti 12 zónam.
18 V 16 zónach a aglomeráciách s plánmi kvality ovzdušia, podľa ktorých sa mal súlad s limitnými hodnotami dosiahnuť medzi rokom 2015 a rokom 2025, Veľká Británia nepredložila žiadnu žiadosť o predĺženie lehôt podľa článku 22 smernice 2008/50 a Komisia k nim nevypracovala pripomienky.
19 ClientEarth sa na High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court) domáhala, aby sa Secretary of State for the Environment, Food and Rural Affairs uložila povinnosť upraviť plány s cieľom uviesť v nich podmienky, za ktorých sa čo najskôr, ale najneskôr do 1. januára 2015, dosiahnu limitné hodnoty pre oxid dusičitý v súlade s článkom 22 smernice 2008/50.
20 Tento súd zamietol uvedený návrh z dôvodu, že aj keď si členský štát nesplnil povinnosti vyplývajúce z článku 13 smernice 2008/50, nie je povinný požiadať o predĺženie lehoty stanovej v tejto smernici na dosiahnutie súladu s limitnými hodnotami podľa jej článku 22. Ďalej uviedol, že v každom prípade by takéto uloženie povinnosti mohlo viesť k vzniku závažných politických a ekonomických problémov, čo by vyžadovalo prijatie politických rozhodnutí, ktoré nepatria do jeho právomoci.
21 Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) zamietol 30. mája 2012 odvolanie podané proti tomuto rozhodnutiu, avšak rozhodol, že je prípustné dovolanie organizácie ClientEarth na Supreme Court of the United Kingdom.
22 Tento posledný súd konštatoval, že Spojené kráľovstvo si nesplnilo povinnosť dosiahnuť súlad s limitnými hodnotami pre oxid dusičitý, stanovenú v článku 13 smernice 2008/50 pre 16 zón a aglomerácií vo veci samej. Ďalej konštatoval, že v prejednávanej veci vyplynuli otázky výkladu smernice 2008/50, ktoré neboli riešené v judikatúre Súdneho dvora.
23 Za týchto podmienok Supreme Court of the United Kingdom rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
„1. Ak podľa smernice [2008/50] v danej zóne alebo aglomerácii nebol dosiahnutý súlad s limitnými hodnotami pre oxid dusičitý do termínu 1. januára 2010 uvedeného v prílohe XI [tejto] smernice, je členský štát podľa [uvedenej] smernice a/alebo článku 4 ZEÚ povinný požiadať o predĺženie lehoty v súlade s článkom 22 smernice [2008/50]?
2. Ak áno, za akých okolností (prípadne) môže byť členský štát oslobodený od tejto povinnosti?
3. Do akej miery (prípadne) má na povinnosti členského štátu, ktorý nedodržal článok 13 [smernice 2008/50], vplyv článok 23 (najmä jeho odsek 2)?
4. V prípade nedodržania [jedného z článkov 13 a 22], aké prostriedky nápravy (prípadne) musí vnútroštátny súd prijať vzhľadom na európske právo s cieľom dodržať článok 30 smernice [2008/50] a/alebo článok 4 ZEÚ alebo článok 19 ZEÚ?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej a druhej otázke
24 Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 22 smernice 2008/50 vykladať v tom zmysle, že v prípade ak sa nemôže dosiahnuť súlad s limitnými hodnotami oxidu dusičitého stanovenými v prílohe XI tejto smernice v danej zóne alebo aglomerácii členského štátu po termíne stanovenom v tejto prílohe na 1. január 2010, má tento štát na to, aby mal možnosť predĺžiť lehotu maximálne o päť rokov, povinnosť o to požiadať podľa článku 22 ods. 1 smernice 2008/50 a či napriek tomu môže byť v prípade potreby za určitých okolností oslobodený od tejto povinnosti.
25 Povinnosť dosiahnuť súlad s limitnými hodnotami oxidu dusičitého stanovenými v prílohe XI smernice 2008/50 v termíne určenom v tejto prílohe na 1. január 2010 vyplýva z článku 13 ods. 1 druhého pododseku tejto smernice.
26 Článok 22 ods. 1 smernice 2008/50 však stanovuje možnosť predĺžiť pôvodne stanovenú lehotu, ak nemožno dosiahnuť súlad s limitnými hodnotami v danej lehote, pod podmienkou, že dotknutý členský štát vypracuje plán kvality ovzdušia pre zónu alebo aglomeráciu, na ktorú sa predĺženie lehoty má uplatniť, zodpovedajúci určitým požiadavkám. Tento plán musí byť vypracovaný najmä v súlade s článkom 23 smernice 2008/50. Takisto musí obsahovať informácie uvedené v oddiele B prílohy XV týkajúce sa dotknutých znečisťujúcich látok a musí ukázať, ako sa dosiahne súlad s limitnými hodnotami pred uplynutím novej lehoty. Tieto zóny, aglomerácie a plány musia byť predložené Komisii na schválenie podľa odseku 4 tohto článku 22.
27 Pokiaľ ide o otázku, či je dotknutý členský štát na účely predĺženia lehoty maximálne o päť rokov uvedenej v prílohe XI smernice 2008/50 povinný o to požiadať a vypracovať na tento účel plán, ak sú splnené podmienky uvedené v článku 22 ods. 1 tejto smernice, je potrebné poznamenať, že aj keď znenie tohto ustanovenia nie je v tomto ohľade dostatočne jasné, z kontextu tohto ustanovenia vyplýva, že cieľom sledovaným normotvorcom Únie je to, aby uvedený článok 22 ods. 1 bol vykladaný v tomto zmysle.
28 Článok 22 ods. 4 smernice 2008/50 ukladá dotknutému členskému štátu povinnosť oznámiť Komisii zóny a aglomerácie, v ktorých sa domnieva, že je odsek 1 tohto článku uplatniteľný, a povinnosť oznámiť plán kvality ovzdušia uvedený v poslednom ustanovení.
29 Takýto výklad najlepšie zodpovedá cieľu sledovanému normotvorcom Únie na zabezpečenie lepšej kvality okolitého ovzdušia, keďže dotknutému členskému štátu ukladá povinnosť predvídať nedodržanie limitných hodnôt v stanovenej lehote a vypracovať plán kvality ovzdušia stanovujúci opatrenia na nápravu znečistenia v dodatočnej lehote.
30 Je potrebné zdôrazniť, že napriek tomu, pokiaľ ide o oxid siričitý, PM10, olovo a oxid uhoľnatý, článok 13 ods. 1 prvý pododsek smernice 2008/50 stanovuje, že členské štáty „zabezpečia“, aby úrovne limitných hodnôt neboli prekročené, ďalej podľa druhého pododseku tohto ustanovenia, čo sa týka oxidu dusičitého a benzénu, „sa nesmú prekročiť“ limitné hodnoty po stanovenej lehote, čo zodpovedá povinnosti dosiahnuť výsledok.
31 V dôsledku toho musia členské štáty podniknúť všetky potrebné opatrenia na jej splnenie a nemôžu považovať možnosť predĺženia lehoty uvedenej v článku 22 ods. 1 smernice 2008/50 za umožnenie svojvoľného odloženia jej vykonania.
32 Ako je uvedené v odôvodnení 16 tejto smernice, toto ustanovenie umožňuje predĺženie lehoty pôvodne stanovenej v smernici v prípadoch, keď napriek vykonávaniu primeraných opatrení na obmedzenie znečistenia existujú „výrazné problémy“ s dosiahnutím súladu v osobitných zónach a aglomeráciách.
33 Za týchto okolností sa článok 22 ods. 1 smernice 2008/50 má vykladať v tom zmysle, že na to, aby bolo možné maximálne o päť rokov predĺžiť lehotu stanovenú v tejto smernici na dosiahnutie limitných hodnôt oxidu dusičitého, uvedených v jej prílohe XI, toto ustanovenie ukladá členskému štátu povinnosť o to požiadať v prípade, ak sa vzhľadom na existujúce informácie a napriek tomu, že tento štát uplatňuje primerané opatrenia na znižovanie znečistenia životného prostredia, objektívne ukazuje, že v uvedenej lehote nebude možné v danej zóne alebo aglomerácii dosiahnuť súlad s limitnými hodnotami.
34 Pokiaľ ide o otázku, či sú niektoré okolnosti predsa len takej povahy, aby odôvodňovali nedodržanie tejto povinnosti, stačí uviesť, že smernica 2008/50 neobsahuje žiadnu výnimku z povinnosti vyplývajúcej z jej článku 22 ods. 1.
35 Na prvú a druhú otázku treba preto odpovedať tak, že článok 22 ods. 1 smernice 2008/50 sa má vykladať v tom zmysle, že na to, aby bolo možné maximálne o päť rokov predĺžiť lehotu stanovenú v tejto smernici na dosiahnutie limitných hodnôt oxidu dusičitého, uvedených v jej prílohe XI, toto ustanovenie ukladá členskému štátu povinnosť o to požiadať a vypracovať plán kvality ovzdušia, ak sa vzhľadom na existujúce informácie a napriek tomu, že tento štát uplatňuje primerané opatrenia na znižovanie znečistenia životného prostredia, objektívne ukazuje, že v uvedenej lehote nebude možné v danej zóne alebo aglomerácii dosiahnuť súlad s limitnými hodnotami. Smernica 2008/50 neobsahuje žiadnu výnimku z povinnosti vyplývajúcej z uvedeného článku 22 ods. 1.
O tretej otázke
36 Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či v prípade ak sa ukazuje, že v danej zóne alebo aglomerácii členského štátu nebude možné dosiahnuť limitné hodnoty oxidu dusičitého stanovené v prílohe XI smernice 2008/50 po termíne určenom v tejto prílohe na 1. január 2010, a tento členský štát nepožiadal o predĺženie tejto lehoty v súlade s článkom 22 ods. 1 smernice 2008/50, umožňuje vypracovanie plánu kvality ovzdušia podľa článku 23 ods. 1 druhého pododseku tejto smernice prísť k záveru, že tento členský štát si predsa len splnil povinnosti, ktoré sú mu uložené podľa článku 13 tejto smernice.
37 Na úvod treba pripomenúť, že článok 23 ods. 1 druhý pododsek smernice 2008/50 spresňuje, že sa bude uplatňovať v prípade prekročenia limitných hodnôt znečisťujúcich látok, pre ktoré už lehota na ich dosiahnutie uplynula.
38 Okrem toho, čo sa týka oxidu dusičitého, toto ustanovenie nepodmieňuje svoje uplatnenie okolnosťou, že sa členský štát predtým pokúsil získať predĺženie tejto lehoty podľa článku 22 ods.1 smernice 2008/50.
39 V dôsledku toho sa bude článok 23 ods. 1 druhý pododsek smernice 2008/50 uplatňovať aj za okolností, aké sú v spore vo veci samej, keď v zónach a aglomeráciách členského štátu nebudú dosiahnuté limitné hodnoty oxidu dusičitého stanovené v prílohe XI tejto smernice v termíne určenom v tejto prílohe na 1. január 2010 a členský štát nepožiadal o predĺženie tejto lehoty v súlade s článkom 22 ods. 1 tejto smernice.
40 Z článku 23 ods. 1 druhého pododseku smernice 2008/50 ďalej vyplýva, že v prípade prekročenia limitných hodnôt oxidu dusičitého, pre ktoré už lehota na ich dosiahnutie uplynula, je dotknutý členský štát povinný vypracovať plán kvality ovzdušia, ktorý zodpovedá určitým požiadavkám.
41 Tento plán tak musí stanoviť vhodné opatrenia na to, aby sa obdobie, keď sú hodnoty prekročené, čo najviac skrátilo, a môže dodatočne zahrnúť osobitné opatrenia zamerané na ochranu citlivých skupín obyvateľstva vrátane detí. Navyše podľa článku 23 ods. 1 tretieho pododseku smernice 2008/50 tento plán obsahuje minimálne informácie uvedené v oddiele A prílohy XV tejto smernice, môže zahrnovať opatrenia podľa článku 24 smernice a tento plán sa musí bezodkladne oznámiť Komisii, najneskôr však dva roky po skončení roku, v ktorom sa zistilo prvé prekročenie.
42 Nemožno prijať analýzu, podľa ktorej si členský štát za okolností, aké sú vo veci samej, splnil v plnom rozsahu povinnosti vyplývajúce mu z článku 13 ods.1 druhého pododseku smernice 2008/50 na základe samotnej skutočnosti, že tento plán bol vypracovaný.
43 V prvom rade treba uviesť, že samotný článok 22 ods. 1 smernice 2008/50 výslovne stanovuje možnosť členského štátu predĺžiť lehotu uvedenú v prílohe XI tejto smernice na dosiahnutie limitných hodnôt oxidu dusičitého podľa tejto prílohy.
44 Následne by takáto analýza mohla ovplyvniť potrebný účinok článkov 13 a 22 smernice 2008/50, ak by členskému štátu umožnila zbaviť sa povinnosti dodržiavať lehotu uloženej článkom 13 za menej prísnych podmienok ako tých ustanovených v článku 22.
45 Článok 22 ods. 1 smernice 2008/50 ustanovuje, že plán kvality ovzdušia obsahuje nielen informácie, ktoré sa majú poskytovať podľa článku 23 tejto smernice vymenované v oddiele A prílohy XV, ale že bude doplnený aj o informácie vymenované v oddiele B tej istej prílohy, týkajúce sa informácií o stave vykonávania viacerých smerníc a o všetkých opatreniach na znižovanie znečistenia ovzdušia, ktorých vykonávanie sa zvažovalo na primeranej miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni na dosahovanie cieľov kvality ovzdušia. Okrem toho tento plán musí preukázať, ako sa dosiahne súlad s limitnými hodnotami v rámci novej lehoty.
46 Napokon tento výklad je tiež podporovaný tvrdením, podľa ktorého sa články 22 a 23 smernice 2008/50 majú v zásade uplatňovať na rozličné prípady a majú odlišnú pôsobnosť.
47 Článok 22 ods. 1 tejto smernice sa totiž uplatňuje v prípadoch, v ktorých „nemožno“ dosiahnuť limitné hodnoty určitých znečisťujúcich látok po uplynutí pôvodnej lehoty stanovenej smernicou 2008/50, pričom sa berie do úvahy, ako vyplýva aj z odôvodnenia 16 tejto smernice, nadmerné zvýšenie znečistenia životného prostredia. Okrem toho ustanovenie umožňuje predĺženie lehoty, len ak je členský štát schopný preukázať, že môže dosiahnuť limitné hodnoty v novej lehote maximálne piatich rokov. Toto ustanovenie má len obmedzenú časovú pôsobnosť.
48 Na druhej strane článok 23 ods. 1 smernice 2008/50 má všeobecnejší rozsah pôsobnosti, keďže sa uplatňuje bez časového obmedzenia, pri prekročení všetkých limitných hodnôt znečisťujúcich látok stanovených v tejto smernici, pre ktoré už lehota na ich dosiahnutie stanovená smernicou 2008/50 alebo Komisiou podľa článku 22 tejto smernice uplynula.
49 Vzhľadom na vyššie uvedené treba preto na tretiu otázku odpovedať tak, že v prípade, ak sa ukazuje, že v danej zóne alebo aglomerácii členského štátu nebude možné dosiahnuť limitné hodnoty oxidu dusičitého stanovené v prílohe XI smernice 2008/50 po termíne určenom v tejto prílohe na 1. január 2010 a tento členský štát nepožiadal o predĺženie tejto lehoty v súlade s článkom 22 ods. 1 smernice 2008/50, vypracovanie plánu kvality ovzdušia podľa článku 23 ods. 1 druhého pododseku tejto smernice neumožňuje samo osebe prísť k záveru, že tento členský štát si predsa len splnil povinnosti, ktoré sú mu uložené podľa článku 13 tejto smernice.
O štvrtej otázke
50 Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú články 4 ZEÚ a 19 ZEÚ, ako aj článok 30 smernice 2008/50 vykladať v tom zmysle, že v prípade ak členský štát nesplnil požiadavky vyplývajúce mu z článku 13 ods. 1 druhého pododseku smernice 2008/50, a zároveň nepožiadal o predĺženie lehoty za podmienok stanovených v článku 22 tejto smernice, prislúcha príslušnému vnútroštátnemu súdu, ktorý bude prípadne takú vec prejednávať, aby prijal voči vnútroštátnym orgánom potrebné opatrenie, akým je uloženie povinnosti, aby daný orgán vypracoval plán vyžadovaný touto smernicou za podmienok v nej stanovených.
51 Na úvod je potrebné uviesť, že dôvody, pre ktoré bude výklad článku 30 smernice 2008/50 týkajúci sa sankcií, ktoré musia byť zabezpečené členskými štátmi, užitočný pre spor vo veci samej, nevyplývajú dostatočne jasne so spisu predloženému Súdnemu dvoru.
52 Pokiaľ ide o článok 4 ZEÚ, je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je úlohou vnútroštátnych súdov členských štátov v súlade so zásadou lojálnej spolupráce podľa odseku 3 tohto článku zabezpečiť súdnu ochranu práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Unibet, C‑432/05, EU:C:2007:163, bod 38). Článok 19 ods. 1 ZEÚ ukladá okrem iného členským štátom povinnosť ustanoviť v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany.
53 V prípade prekročenia limitných hodnôt oxidu dusičitého po 1. januári 2010 v členskom štáte, ktorý nepožiadal o predĺženie tejto lehoty v súlade s článkom 22 ods. 1 smernice 2008/50, článok 23 ods. 1 druhý pododsek tejto smernice ukladá členskému štátu jasnú povinnosť vypracovať plán kvality ovzdušia v súlade s určitými požiadavkami (pozri analogicky rozsudok Janecek, C‑237/07, EU:C:2008:447, bod 35).
54 Okrem toho podľa ustálenej judikatúry sa jednotlivci proti orgánom verejnej moci môžu dovolávať bezpodmienečných a dostatočne presných ustanovení smernice. Vnútroštátnym orgánom a súdom rovnako prináleží v rozsahu, v akom je to možné, vykladať ustanovenia vnútroštátneho práva v zmysle, ktorý je v súlade s cieľmi tejto smernice. V prípade, že takýto výklad nie je možný, prináleží im odchýliť sa od pravidiel vnútroštátneho práva, ktoré nie sú v súlade s uvedenou smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudok Janecek, EU:C:2008:447, bod 36 a citovanú judikatúru).
55 Napokon, ako to Súdny dvor niekoľkokrát pripomenul, zásadné vylúčenie toho, aby sa povinnosti, ktorú smernica stanovuje, mohli dovolávať dotknuté osoby, by nebolo v súlade s kogentným charakterom, ktorý článok 288 ZFEÚ smernici 2008/50 priznáva. Toto konštatovanie platí osobitne v súvislosti so smernicou, ktorej cieľom je kontrola, ako aj zníženie znečistenia vzduchu, a preto sa zameriava na ochranu verejného zdravia (pozri v tomto zmysle rozsudok Janecek, EU:C:2008:447, bod 37).
56 Z uvedeného vyplýva, že fyzické alebo právnické osoby, ktorých sa riziko prekročenia limitných hodnôt po 1. januári 2010 priamo týka, musia mať možnosť vymôcť od vnútroštátnych orgánov, a to prípadne aj prostredníctvom žaloby na príslušnom súde, aby bol vypracovaný plán kvality ovzdušia v súlade s článkom 23 ods. 1 druhým pododsekom smernice 2008/50, ak členský štát nezabezpečil splnenie požiadaviek vyplývajúcich z článku 13 ods. 1 druhého pododseku tejto smernice a zároveň nepožiadal o predĺženie lehoty za podmienok stanovených v jej článku 22 (pozri analogicky rozsudok Janecek, EU:C:2008:447, bod 39).
57 Pokiaľ ide o obsah tohto plánu, z článku 23 ods. 1 druhého pododseku smernice 2008/50 vyplýva, že ak členské štáty disponujú určitou mierou voľnej úvahy na určenie opatrení, ktoré je potrebné prijať, musia umožniť, aby sa v každom prípade obdobie, keď sú limitné hodnoty prekročené, čo najviac skrátilo.
58 Na štvrtú otázku treba preto odpovedať tak, že v prípade, ak členský štát nesplnil požiadavky vyplývajúce z článku 13 ods. 1 druhého pododseku smernice 2008/50 a zároveň nepožiadal o predĺženie lehoty za podmienok stanovených v článku 22 tejto smernice, prislúcha príslušnému vnútroštátnemu súdu, ktorý bude prípadne takú vec prejednávať, aby prijal voči vnútroštátnym orgánom potrebné opatrenie, akým je uloženie povinnosti, aby daný orgán vypracoval plán vyžadovaný touto smernicou za podmienok v nej stanovených.
O trovách
59 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
1. Článok 22 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe sa má vykladať v tom zmysle, že na to, aby bolo možné maximálne o päť rokov predĺžiť lehotu stanovenú v tejto smernici na dosiahnutie limitných hodnôt oxidu dusičitého, uvedených v jej prílohe XI, toto ustanovenie ukladá členskému štátu povinnosť o to požiadať a vypracovať plán kvality ovzdušia, ak sa vzhľadom na existujúce informácie a napriek tomu, že tento štát uplatňuje primerané opatrenia na znižovanie znečistenia životného prostredia, objektívne ukazuje, že v uvedenej lehote nebude možné v danej zóne alebo aglomerácii dosiahnuť súlad s limitnými hodnotami. Smernica 2008/50 neobsahuje žiadnu výnimku z povinnosti vyplývajúcej z uvedeného článku 22 ods. 1.
2. V prípade, ak sa ukazuje, že v danej zóne alebo aglomerácii členského štátu nebude možné dosiahnuť limitné hodnoty oxidu dusičitého stanovené v prílohe XI smernice 2008/50 po termíne určenom v tejto prílohe na 1. január 2010 a tento členský štát nepožiadal o predĺženie tejto lehoty v súlade s článkom 22 ods. 1 smernice 2008/50, vypracovanie plánu kvality ovzdušia podľa článku 23 ods. 1 druhého pododseku tejto smernice neumožňuje samo osebe dospieť k záveru, že tento členský štát si predsa len splnil povinnosti, ktoré sú mu uložené podľa článku 13 uvedenej smernice.
3. V prípade, ak členský štát nesplnil požiadavky vyplývajúce z článku 13 ods. 1 druhého pododseku smernice 2008/50 a zároveň nepožiadal o predĺženie lehoty za podmienok stanovených v článku 22 tejto smernice, prislúcha príslušnému vnútroštátnemu súdu, ktorý bude prípadne takú vec prejednávať, aby prijal voči vnútroštátnym orgánom potrebné opatrenie, akým je uloženie povinnosti, aby daný orgán vypracoval plán vyžadovaný touto smernicou za podmienok v nej stanovených.
Podpisy