Žaloba podaná 8. novembra 2019 – Európska komisia/Maďarsko

(vec C-821/19)

Jazyk konania: maďarčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: M. Condou-Durande, J. Tomkin, a A. Tokár, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Maďarsko

Návrhy žalobkyne

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

rozhodol, že:

Maďarsko tým, že zaviedlo nový dôvod neprípustnosti žiadosti o azyl popri dôvodom neprípustnosti výslovne stanovených v smernici 2013/32/EÚ, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 33 ods. 2 uvedenej smernice;

Maďarsko tým, že prijalo opatrenia na označenie organizačnej činnosti vyvíjanej na účely umožnenia začatia azylového konania osobám, ktoré nespĺňajú požiadavky stanovené vnútroštátnym právom v oblasti azylu, za skutkovú podstatu trestného činu a ktoré stanovujú povinnosť prijať obmedzujúce opatrenia voči osobám obvineným z takéhoto trestného činu alebo odsúdeným z takéhoto trestného činu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 8 ods. 2, článku 12 ods. 1 písm. c) a článku 22 ods. 1 smernice 2013/32/EÚ, ako aj článku 10 ods. 4 smernice 2013/33/EÚ;

uložil Maďarsku povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Maďarsko od obdobia, keď sa v roku 2015 náhle zvýšil počet žiadostí o azyl, niekoľkokrát zmenilo svoj azylový systém. V roku 2018 došlo k podstatným zmenám maďarskej právnej úpravy v oblasti azylového práva. Dňa 20. júna 2018 schválil maďarský parlament az egyes törvényeknek a jogellenes bevándorlás elleni intézkedésekkel kapcsolatos módosításáról szóló 2018. évi VI. törvény (zákon v. VI z roku 2018 o zmene niektorých zákonov v súvislosti s opatreniami proti nezákonnému prisťahovalectvu) a siedmu zmenu maďarskej Ústavy. Tento súbor legislatívnych opatrení je známy aj ako zákon „Stop Soros“. V dôsledku týchto zmien sa ešte viac zúžil okruh osôb, ktoré môžu mať právo na azyl, keďže na základe zmeny zákona o práve na azyl sa žiadosť považuje za neprípustnú, keď žiadať pricestoval na územie Maďarska cez krajinu, v ktorej nebol prenasledovaný, ani mu priamo nehrozilo, že bude prenasledovaný. V rovnakom smere bol zmenený aj Büntető Törvénykönyv (Trestný zákon). V tomto zákone bola za skutkovú podstatu trestného činu označená organizačná činnosť, ktorej účelom je umožniť začatie azylových konaní osobám, ktoré v krajine svojho pôvodu, v krajine svojho obvyklého bydliska alebo v inej krajine, cez ktorú pricestovali [do Maďarska] nie sú z dôvodu rasových, národnostných, príslušnosti k určitým spoločenským vrstvám, náboženských alebo zastávania určitých politických názorov prenasledované alebo nemajú odôvodnený strach z priameho prenasledovania.

Komisia sa domnievala, že právna úprava prijatá v roku 2018 je v rozpore s právom Únie, a tak proti Maďarsku začala konanie o nesplnení povinnosti. Vzhľadom na to, že tvrdenia prednesené Maďarskom počas postupu pred začatím súdneho konania nerozptýlili pochybnosti Komisie, Komisia sa rozhodla predložiť vec Súdnemu dvoru.

____________