UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)

z 11. júna 2009

Vec F‑72/08

Michalis Ketselidis

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Predbežná odpoveď – Ospravedlniteľný omyl – Neexistencia – Implicitné rozhodnutie o zamietnutí – Oneskorená sťažnosť – Neprípustnosť – Rozsudok súdu Spoločenstva – Nová podstatná skutočnosť – Neexistencia“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou M. Ketselidis navrhuje zrušenie implicitného rozhodnutia menovacieho orgánu, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o nový výpočet odpracovaných rokov na účely dôchodku vyplývajúcich z prevodu poistno‑matematického ekvivalentu dôchodkových práv, ktoré nadobudol v Grécku, do systému Spoločenstva

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. Žalobca je povinný nahradiť všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Lehoty – Preskúmanie administratívneho rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Predbežná odpoveď administratívy na žiadosť úradníka – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty – Preklúzia – Ospravedlniteľný omyl

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

1.      Existencia novej a podstatnej skutočnosti môže odôvodniť podanie žiadosti o preskúmanie rozhodnutia, ktoré už nadobudlo právoplatnosť po uplynutí lehôt na podanie žaloby. Daná skutočnosť musí byť spôsobilá zmeniť podstatným spôsobom situáciu osoby, ktorá sa domáha preskúmania takého rozhodnutia. Dotknutá osoba je navyše povinná podať svoju administratívnu žiadosť v primeranej lehote. Záujem, ktorý má táto osoba na tom, aby sa jej administratívne postavenie prispôsobilo novej právnej úprave, treba totiž uviesť do rovnováhy s požiadavkou právnej istoty.

(pozri body 32 – 36)

Odkaz:

Súdny dvor: 26. septembra 1985, Valentini/Komisia, 231/84, Zb. s. 3027, bod 14; 13. novembra 1986, Becker/Komisia, 232/85, Zb. s. 3401, bod 10

Súd prvého stupňa: 25. marca 1998, Koopman/Komisia, T‑202/97, Zb. VS s. I‑A‑163, II‑511, bod 24; 7. februára 2001, Inpesca/Komisia, T‑186/98, Zb. s. II‑557, bod 51

Súd pre verejnú službu: 16. januára 2007, Genette/Komisia, F‑92/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑1, II‑A‑1‑1, bod 62

2.      Oznámenie upozorňujúce, že žiadosť podaná podľa článku 90 ods. 1 služobného poriadku je predmetom posudzovania a že služby dotknutej inštitúcie ešte nedospeli k definitívnemu záveru, nemá žiadne právne účinky, a predovšetkým nemôže predĺžiť lehoty stanovené v článkoch 90 a 91 služobného poriadku. Neprináleží účastníkom sporu, aby si predlžovali lehoty stanovené v článku 91 služobného poriadku tak, ako sa im to hodí, keďže tieto lehoty sú kogentné a ich dôsledné dodržiavanie môže zabezpečiť jasnosť a istotu právnych situácií.

(pozri bod 52)

Odkaz:

Súdny dvor: 17. júna 1965, Müller/Rada, 43/64, Zb. s. 499; 17. februára 1972, Richez‑Parise/Komisia, 40/71, Zb. s. 73, body 8 a 9

3.      Nerešpektovanie pravidiel v oblasti lehôt na podanie sťažnosti a žaloby nemusí viesť k zamietnutiu žaloby pre neprípustnosť v prípadoch, keď je spôsobené ospravedlniteľným omylom úradníka. Pojem ospravedlniteľného omylu sa však napriek tomu môže vzťahovať iba na mimoriadne okolnosti, najmä okolnosti, za ktorých je správanie inštitúcie, samo osebe alebo v rozhodujúcej miere, spôsobilé vyvolať pochopiteľné pochybnosti u osoby podliehajúcej súdnej právomoci, ktorá koná v dobrej viere a ktorá preukázala všetku starostlivosť požadovanú od bežne informovanej osoby.

Ak by v situácii, keď administratíva zašle predbežnú odpoveď krátko pred uplynutím lehoty stanovenej v článku 90 ods. 1 služobného poriadku, bol omyl úradníka považovaný za ospravedlniteľný, zbavovalo by to významu ustálenú judikatúru, podľa ktorej oznámenie upozorňujúce, že žiadosť je predmetom posudzovania, nemá žiadne právne účinky a predovšetkým nemôže predĺžiť lehoty stanovené v článkoch 90 a 91 služobného poriadku, a bolo by to v rozpore s tým, že pojem ospravedlniteľný omyl sa má vykladať reštriktívne.

(pozri body 55, 57 a 58)

Odkaz:

Súdny dvor: 15. mája 2003, Pitsiorlas/Rada a ECB, C‑193/01 P, Zb. s. I‑4837, bod 22

Súd prvého stupňa: 10. apríla 2003, Robert/Parlament, T‑186/01, Zb. VS s. I‑A‑131, II‑631, bod 54; 2. marca 2004, Di Marzio/Komisia, T‑14/03, Zb. VS s. I‑A‑43, II‑167, bod 40