ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 27. októbra 2010

Vec F‑60/09

Gerhard Birkhoff

proti

Európskej komisii

„Úradníci – Odmena – Rodinné prídavky – Príspevok na nezaopatrené dieťa – Dieťa trpiace vážnou chorobou alebo invaliditou, ktoré mu bránia zarábať si na živobytie – Žiadosť o predĺženie vyplácania príspevku – Článok 2 ods. 5 prílohy VII služobného poriadku – Maximálny príjem dieťaťa ako podmienka na predĺženie vyplácania príspevku – Náklady odpočítateľné z uvedeného príjmu“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou G. Birkhoff navrhuje v podstate zrušenie rozhodnutia Komisie zo 14. novembra 2008, ktorým mu bolo zamietnuté predĺženie vyplácania príspevku na nezaopatrené dieťa po 31. decembri 2008, ktorý poberal od roku 1978 na základe článku 2 ods. 5 prílohy VII Služobného poriadku úradníkov Európskej únie na svoju invalidnú dcéru

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca je povinný nahradiť všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Odmena – Rodinné prídavky – Príspevok na nezaopatrené dieťa –Právo na predĺženie vyplácania bez ohľadu na vek v prípade, keď si dieťa nemôže zarábať na živobytie

(Služobný poriadok úradníkov, príloha VII článok 2 ods. 5)

2.      Úradníci – Odmena – Rodinné prídavky – Príspevok na nezaopatrené dieťa –Zamietnutie inštitúcie predĺžiť vyplácanie uvedeného príspevku – Lekársky posudok

3.      Úradníci – Odmena – Rodinné prídavky – Príspevok na nezaopatrené dieťa –Predĺženie vyplácania bez ohľadu na vek v prípade, keď si dieťa nemôže zarábať na živobytie

(Služobný poriadok úradníkov, príloha VII článok 2 ods. 5)

1.      Príspevok na nezaopatrené dieťa zodpovedá cieľu sociálnej povahy odôvodnený nákladmi vyplývajúcimi z aktuálnej a istej nevyhnutnosti spojenej s existenciou dieťaťa a jeho skutočným vyživovaním. Pritom je potrebné preveriť v každom jednotlivom prípade a so zreteľom na situáciu v akej sa nachádzajú dotknuté osoby, či sa dosahuje sociálny cieľ sledovaný vyplácaním predmetného príspevku, ktorého predĺženie je možné získať podľa článku 2 ods. 5 prílohy VII služobného poriadku. Z toho vyplýva, že na uplatnenie uvedeného článku má dotknutá inštitúcia v každom jednotlivom prípade a so zohľadnením všetkých okolností daného prípadu určiť, či vážna choroba alebo invalidita, ktorými trpí dotknuté dieťa, mu bránia zarábať si na živobytie.

Na tento účel môžu inštitúcie Únie vypracovať spoločný výklad vágneho výrazu služobného poriadku, akým je výraz „bráni zarábať si na živobytie“ podľa článku 2 ods. 5 prílohy VII služobného poriadku. V tejto súvislosti môže záver prijatý vedúcimi administratívy v rámci Komisie slúžiť vzhľadom na uplatnenie článku 2 ods. 5 prílohy VII služobného poriadku len ako „východisko“ pre posúdenie každého jednotlivého prípadu a objektívne kritérium 40 % základného platu úradníka v platovej triede 1 prvom platovom stupni, ktoré formulovala Komisia, nezbavuje povinnosti preskúmať osobitné okolnosti prejednávaného prípadu.

Náklady priamo spojené s invaliditou sa z dôvodu „osobitných okolností“ musia odpočítať z hrubého alebo zdaniteľného príjmu nezaopatreného dieťaťa, čo môže viesť k tomu, že pri overení jeho schopnosti zarobiť si na živobytie bude zohľadnená len časť tohto príjmu. Z toho vyplýva, že administratíva musí pristúpiť k podrobnému preskúmaniu každého výdavku vynaloženého invalidnou osobou na overenie, či tento výdavok je priamo spojený s dotknutou invaliditou a pokiaľ áno, odpočítať ho a prípadne poskytnúť predmetný príspevok.

(pozri body 29 – 31, 36, 40, 42 a 43)

Odkaz:

Súdny dvor: 7. mája 1992, Rada/Brems, C‑70/91 P, Zb. s. I‑2973, bod 9

Súd prvého stupňa: 30. novembra 1994, Dornonville de la Cour/Komisia, T‑498/93, Zb. VS s. I‑A‑257 a II‑813, bod 38; 21. októbra 2003, Birkhoff/Komisia, T‑302/01, Zb. VS s. I‑A‑245 a II‑1185, body 40, 41, 43, 44, 47 a 48

2.      Aj keď súd Únie môže iba s ťažkosťami preskúmať dôvodnosť lekárskych posudkov poverených lekárov úradu pre plnenie nárokov, nepovažuje tieto posudky napriek tomu, že boli vyhotovené za riadnych podmienok, za definitívne a vyňaté z rozsahu jeho kontroly podobne ako lekárske posudky vyhotovené lekárskymi a posudkovými komisiami alebo nezávislým lekárom, s ktorým sa podľa článku 59 ods. 1 piateho pododseku služobného poriadku uskutoční konzultácia v prípade žiadosti o nezávislé posúdenie. Dôvodom je, že lekárske posudky vyhotovené jednostranne lekárom pôsobiacim v inštitúcii, akým je lekár úradu pre plnenie nárokov, totiž neposkytujú rovnaké záruky rovnosti medzi účastníkmi konania a objektivity, aké vzhľadom na svoje zloženie poskytujú lekárske a posudkové komisie.

Z tohto dôvodu vykonáva Súd pre verejnú službu preskúmanie zamietnutia inštitúcie predĺžiť vyplácanie príspevku na nezaopatrené dieťa, ako aj stanovisko povereného lekára úradu pre plnenie nárokov, na ktorom je prípadne zamietnutie založené, pričom je toto preskúmanie síce obmedzené, ale zahŕňa preskúmanie nesprávneho posúdenia skutkových okolností, nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia.

(pozri body 48 a 49)

Odkaz:

Súdny dvor: 21. mája 1981, Morbelli/Komisia, 156/80, Zb. s. 1357, body 15 až 20

Súd prvého stupňa: 11. mája 2000, Pipeaux/Parlament, T‑34/99, Zb. VS s. I‑A‑79 a II‑337, body 29 a 30; 12. mája 2004, Hecq/Komisia, T‑191/01, Zb. VS s. I‑A‑147 a II‑659, body 64 až 78; 23. novembra 2004, O/Komisia, T‑376/02, Zb. VS s. I‑A‑349 a II‑1595, bod 29

Súd pre verejnú službu: 22. mája 2007, López Teruel/ÚHVT, F‑99/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑147 a II‑A‑1‑797, body 74 až 76; 18. septembra 2007, Botos/Komisia, F‑10/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑243 a II‑A‑1‑1345, body 40 až 50

3.      Boj proti diskriminácii z dôvodu zdravotného postihnutia má za cieľ vykonať zásadu rovnosti zaobchádzania zdravotne postihnutej osoby so zdravou osobou v porovnateľnej situácii, aby sa umožnilo aj zdravotne postihnutej osobe zúčastniť sa spoločenského a/alebo profesijného života. Z toho vyplýva, že žaloba v prospech zdravotne postihnutej osoby nie ja samoúčelná, ale predstavuje prostriedok na zabezpečenie rovnosti zaobchádzania. Žaloba v prospech zdravotne postihnutej osoby je však povolená len vtedy, keď smeruje na dosiahnutie rovnosti zaobchádzania so zdravou osobou v porovnateľnej situácii. Aj keď je úsilie zdravotne postihnutej osoby snažiacej sa vykonávať neobvyklé a dynamické povolanie hodné obdivu, právny rámec sociálnych dávok umožňuje za súčasného stavu služobného poriadku tejto osobe získať iba prostriedky, ktoré majú napraviť finančné nevýhody vyplývajúce priamo z jej invalidity. Pripustiť, že účel článku 2 ods. 5 prílohy VII služobného poriadku sa má vzťahovať aj na opatrenia na rozvinutie zdravotne postihnutej osoby v jej spoločenskom a profesijnom živote by presahovalo cieľ sledovaný týmto článkom. Také opatrenia v prospech zdravotne postihnutých osôb by prekračovali rámec príspevku na nezaopatrené dieťa, ako ho vymedzuje oddiel 1 s názvom „Rodinné prídavky“ prílohy VII služobného poriadku.

(pozri bod 51)

Odkaz:

Súdny dvor: 17. júla 2008, Coleman, C‑303/06, Zb. s. I‑5603, bod 47

Súd prvého stupňa: Birkhoff/Komisia, už citovaný, bod 48