ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 9. decembra 2010

Vec F‑87/08

Gisela Schuerings

proti

Európskej nadácii pre odborné vzdelávanie (ETF)

„Verejná služba – Zamestnanci Európskej nadácie pre odborné vzdelávanie – Dočasný zamestnanec – Zmluva na dobu neurčitú – Prepustenie – Požiadavka platného dôvodu – Zrušenie pracovného miesta – Povinnosť starostlivosti – Preradenie“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou G. Schuerings navrhuje v podstate zrušiť rozhodnutie ETF z 23. októbra 2007, ktorým sa končí jej pracovná zmluva 31. augusta 2008, ako aj zaviazať’ ETF na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy

Rozhodnutie: Rozhodnutie o prepustení žalobkyne z 23. októbra 2007 sa zrušuje. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. ETF je povinná nahradiť trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Dôvody

2.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Výpoveď zmluvy na dobu neurčitú – Zníženie rozsahu činností agentúry Únie – Povinnosť preskúmať možnosť preradenia dotknutého úradníka

3.      Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Ujma spôsobená nezákonným prepustením – Náhrada nemajetkovej ujmy – Podmienky

1.      Okolnosť, že zásada riadnej správy vecí verejných nepriznáva jednotlivcom nijaké právo s výnimkou prípadu, keď je vyjadrením osobitného práva, nespôsobuje neprípustnosť žalobného dôvodu alebo jeho časti, založeného na jeho porušení, čo by malo za následok nepreskúmanie tvrdení predložených na podporu žalobného dôvodu alebo jeho časti. Totiž iba pri vecnom preskúmaní týchto tvrdení možno určiť, či administratíva prípadne porušila osobitné právo, ktoré je vyjadrením zásady riadnej správy vecí verejných.

(pozri bod 39)

2.      Zníženie rozsahu činností agentúry Únie možno považovať za platný dôvod na prepustenie zamestnanca zamestnaného na základe zmluvy na dobu neurčitú za predpokladu, že uvedená agentúra nemá k dispozícii nijaké pracovné miesto, na ktoré by mohol byť dotknutý zamestnanec preradený. Iba v tokom prípade by bolo prepustenie v dôsledku zníženia rozsahu činností agentúry odôvodnené.

V tejto súvislosti nie je relevantné, že vnútorné predpisy stanovujú osobitné výberové konanie v prípade voľného pracovného miesta na účely interného preloženia zamestnancov. Pred zverejnením oznamu o voľnom pracovnom mieste na účely jeho obsadenia na základe interného preloženia môže administratíva vždy bez návrhu uskutočniť preradenie v záujme služby a bez porušenia zásady rovnosti zaobchádzania, pretože zamestnanci preradení z podnetu administratívy nie sú v rovnakej situácii ako zamestnanci, ktorí požiadali o preloženie. Rovnako nie je relevantná okolnosť, že boli prijaté sprievodné opatrenia. Napriek tomu, že ich zavedenie nesporne prispieva k dodržaniu povinnosti starostlivosti, ktorá prislúcha agentúre, nemôže táto okolnosť zbaviť príslušný orgán povinnosti, aby svoje rozhodnutia o prepustení založil na platných dôvodoch.

Z toho vyplýva, že predtým, ako agentúra Únie pristúpi k prepusteniu zamestnanca so zmluvou na dobu neurčitú z dôvodu, že úlohy, na ktorých plnenie bol tento zamestnanec pridelený, boli zrušené alebo prevedené na iný subjekt, má táto agentúra povinnosť preskúmať, či dotknutý zamestnanec nemôže byť preradený na iné už existujúce pracovné miesto, či miesto, ktoré sa čoskoro vytvorí v dôsledku pridelenia nových právomoci dotknutej agentúre.

Pri tomto preskúmaní musí administratíva zvážiť záujem služby, ktorý vyžaduje, aby existujúce či vytvárané pracovné miesto bolo obsadené najvhodnejším uchádzačom, a záujem zamestnanca, ktorý má byť prepustený. Na tento účel musí v rámci svojej voľnej úvahy zohľadniť rôzne kritériá, medzi nimi aj požiadavky na pracovné miesto z hľadiska kvalifikácie a schopností zamestnanca, okolnosť, či pracovná zmluva dotknutého zamestnanca stanovuje, že bol prijatý do zamestnania, aby obsadil konkrétne pracovné miesto, jeho hodnotiace správy, ako aj vek, počet odpracovaných rokov a počet rokov, počas ktorých ešte musí platiť príspevky na uplatnenie nároku na starobný dôchodok.

(pozri body 59 – 63)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 25. januára 2007, de Albuquerque/Komisia, F‑55/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑35 a II‑A‑1‑183, body 93 a 94; 24. apríla 2008, Longinidis/Cedefop, F‑74/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑125 a II‑A‑1‑655, bod 138

3.      Aj keď každé prepustenie je svojou povahou spôsobilé vyvolať u prepusteného úradníka alebo zamestnanca pocity odmietnutia, frustrácie a neistoty do budúcnosti, nemožno zo skutočnosti, že súd Únie konštatoval protiprávnosť prepustenia, automaticky vyvodzovať nárok na vyplatenie náhrady škody za nemajetkovú ujmu. Iba za osobitných okolností možno konštatovať, že konanie zamestnávateľa morálne poškodilo zamestnanca nad rámec toho, čo zvyčajne pociťuje prepustená osoba a to najmä v prípade, keď uvedený zamestnávateľ vychádzal z dôvodov obsahujúcich posúdenie schopností alebo správania uvedeného zamestnanca, ktoré ho mohli raniť.

(pozri bod 73)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 12. decembra 2000, Dejaiffe/ÚHVT, T‑223/99, Zb. VS s. I‑A‑277 a II‑1267, bod 91