ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)

zo 14. septembra 2011

Vec F‑12/09

A

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Choroba z povolania – Vzťah medzi konaniami podľa článkov 73 a 78 služobného poriadku – Dočasný príspevok – Náhrada nákladov liečenia – Prístup k osobnému spisu“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou A v podstate navrhuje zrušenie rozhodnutia z 28. apríla 2008, ktorým menovací orgán odmietol rozhodnúť o „uplatnení“ článku 73 ods. 2 písm. b) služobného poriadku na jeho osobu; zrušenie rozhodnutia z 29. mája 2008, ktorým mu menovací orgán odmietol poskytnúť určité dokumenty, ktoré boli alebo mali byť súčasťou jeho zdravotnej dokumentácie; zrušenie rozhodnutí z 29. mája 2008 a zo 14. júla 2008, ktorými mu bola zamietnutá náhrada určitých cestovných výdavkov; náhradu ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená všetkými pochybeniami, ktoré vytýka Komisii pri vedení konania o uznaní jeho choroby za chorobu z povolania

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Žalobca je povinný nahradiť všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Neplatnosť – Príspevok – Právo na vyplatenie – Podmienky – Ustálenie celkového zdravotného poškodenia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 73 ods. 2; Spoločné pravidlá poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania, článok 19 ods. 3 a 4)

2.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Sťažnosti založené na rovnakých dôvodoch, ktorých predmet je však právne odlišný – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Práceneschopnosť – 100 % trvalá invalidita – Odlišné pojmy

(Služobný poriadok úradníkov, články 73 a 78)

4.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Určenie pôvodu choroby v povolaní – Konanie – Prístup úradníka k dokumentom zdravotnej dokumentácie – Nepriamy prístup

(Služobný poriadok úradníkov, články 26 a 73; Spoločné pravidlá poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania, článok 17)

5.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Náhrada výdavkov

(Služobný poriadok úradníkov, článok 72 a článok 73 ods. 3; Spoločné pravidlá poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania, článok 9)

1.      Podľa článku 19 ods. 3 Spoločných pravidiel poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania sa rozhodnutie o stanovení stupňa invalidity prijme po ustálení zdravotného poškodenia poistenca. Právo na vyplatenie príspevkov stanovených pre úplnú trvalú invaliditu a čiastočnú trvalú invaliditu uvedených v článku 73 ods. 2 písm. b) a c) služobného poriadku teda môže vzniknúť až po ustálení zdravotného poškodenia poistenca.

Článok 19 ods. 4 pravidiel poistenia však uvádza, že v prípade uznanej choroby z povolania menovací orgán prizná dočasný príspevok zodpovedajúci nespornému podielu miery trvalej invalidity, pričom tento príspevok sa pripočíta ku konečným dávkam. Hoci to znenie článku 19 ods. 4 pravidiel poistenia výslovne nestanovuje, zo systematického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že toto ustanovenie treba považovať za také, ktoré sa uplatňuje v prípadoch, keď bola uznaná choroba z povolania, ale následky tejto choroby ešte nie sú ustálené. Ustanovenie článku 19 ods. 4 pravidiel poistenia totiž nasleduje hneď po ustanovení článku 19 ods. 3 týchto istých pravidiel, teda ustanovení, podľa ktorého sa rozhodnutie o stanovení stupňa invalidity prijme po ustálení poškodenia poistenca.

Z týchto ustanovení vyplýva, že pokiaľ administratíva uznala chorobu poistenca za chorobu z povolania, jej povinnosti sa odlišujú v závislosti od toho, či je táto choroba ustálená, alebo nie. V prvom prípade má administratíva povinnosť stanoviť telesné a duševné poškodenie poistenca. Táto povinnosť nepredurčuje rozhodnutie, ktoré musí v tejto súvislosti prijať, pretože je možné, že poistenec môže mať chorobu z povolania bez toho, aby trpel na také zdravotné poškodenie. V druhom prípade má administratíva povinnosť preskúmať, či je poistenec postihnutý nespornou mierou trvalej invalidity, ktorá mu zakladá právo na vyplatenie dočasného príspevku. Ani v tomto prípade povinnosť administratívy nepredurčuje rozhodnutie, ktoré musí v tejto súvislosti prijať, pretože nemožno vylúčiť, že takéto preskúmanie bude viesť k zisteniu, že neexistuje konečná miera trvalej invalidity.

Ak teda administratíva uznala chorobu poistenca za chorobu z povolania, je povinná zaujať stanovisko k peňažným právam stanoveným článkom 73 ods. 2 služobného poriadku a článkom 19 ods. 4 pravidiel poistenia. Administratíva neuplatní svoju právomoc, ktorú jej zveruje článok 73 služobného poriadku a pravidlá poistenia, v plnom rozsahu, pokiaľ sa v prípade, ak sa na ňu obráti poistenec so žiadosťou o uznanie jeho choroby za chorobu z povolania, obmedzí na takéto uznanie a nevyvodí z neho prípadné finančné dôsledky.

(pozri body 99 – 102)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 17. februára 2011, Strack/Komisia, F‑119/07, bod 89

2.      Úradník sa môže dovolávať rovnakého dôvodu, rovnakého argumentu alebo rovnakej skutočnosti na podporu viacerých sťažností, ktorých predmet je právne odlišný.

(pozri bod 136)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 13. januára 2010, A a G/Komisia, F‑124/05 a F‑96/06, bod 205

3.      Existuje základný rozdiel medzi trvalou invaliditou v zmysle článku 78 služobného poriadku, teda pojmom rovnajúcim sa práceneschopnosti, ktorá odôvodňuje priznanie náhradného príjmu vo forme podpory v invalidite, a trvalou invaliditou v zmysle článku 73 služobného poriadku, ktorá sa rovná telesnému a duševnému poškodeniu bez toho, aby toto poškodenie bolo nevyhnutne sprevádzané práceneschopnosťou, a teda zaplatením náhradného príjmu. Byť úplne práceneschopný – ide teda o neschopnosť, ktorá je predmetom článku 78 služobného poriadku – a byť postihnutý 100 % trvalou invaliditou na základe článku 73 služobného poriadku sú preto dve celkom odlišné veci. Hoci úplná invalidita v zmysle článku 73 vo všeobecnosti spôsobuje úplnú práceneschopnosť, nie vždy platí aj opak, pretože úradník môže byť úplne práceneschopný v zmysle tohto článku 78 a pritom môže trpieť iba veľmi obmedzenou čiastočnou trvalou invaliditou v zmysle uvedeného článku 73.

(pozri body 149 a 150)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 27. júna 2000, Plug/Komisia, T‑47/97, body 73 a 74

4.      Článok 26 služobného poriadku stanovuje vedenie osobného spisu pre každého úradníka obsahujúceho všetky dokumenty týkajúce sa jeho administratívneho postavenia a všetky správy týkajúce sa jeho spôsobilosti, výkonnosti a správania, ako aj všetky vyjadrenia úradníka k týmto dokumentom. Inštitúcia nemôže proti úradníkovi využiť listiny ani sa voči nemu dovolávať listín, pokiaľ s nimi nebol oboznámený pred ich vložením do osobného spisu. Cieľom týchto ustanovení je zaručiť právo úradníka na obranu.

Pokiaľ ide o prístup k dokumentom medicínskej povahy v rámci konania o uznaní choroby z povolania, Spoločné pravidlá poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania zaviedli osobitné konanie, ktoré predpokladá, že úplná lekárska správa, na ktorej je založené rozhodnutie, ktoré zamýšľa prijať menovací orgán, sa poskytne lekárovi vyberanému úradníkom a že vec sa predloží lekárskej komisii, ktorej súčasťou je lekár určený úradníkom. Rešpektovanie práv úradníka totiž vyžaduje, aby mu bol priznaný prístup k dokumentom medicínskej povahy, ktoré sa ho týkajú. Toto právo na prístup uznané v prospech úradníka však treba zosúladiť s potrebami lekárskeho tajomstva, ktoré od každého lekára vyžaduje posúdenie možnosti oboznámenia osôb, ktoré lieči alebo vyšetruje, s povahou ochorení, ktorými by mohli byť postihnuté. Pravidlá poistenia tým, že stanovujú nepriamy prístup k dokumentom medicínskej povahy prostredníctvom účasti lekára určeného úradníkom, ktorému úradník dôveruje, zosúlaďujú práva úradníka s potrebami lekárskeho tajomstva.

Rešpektovanie práv úradníka vyžaduje, aby mu bol priznaný prístup nielen k dokumentom medicínskej povahy, ale tiež ku skutkovým zisteniam, ktoré slúžia ako základ pre zamýšľané rozhodnutie. Medicínsku povahu tak treba uznať aj dokumentom vzťahujúcim sa na skutkové zistenia súvisiace s nehodou, ku ktorej došlo počas práce, ktoré môžu slúžiť ako základ konania o uznaní existencie pracovného úrazu alebo choroby z povolania v zmysle pravidiel poistenia.

Okrem toho medicínska povaha určitých dokumentov nebráni tomu, aby sa tieto dokumenty mohli týkať prípadne aj administratívneho postavenia úradníka. Za takého predpokladu musia byť tieto dokumenty v osobnom spise dotknutej osoby.

Preto na jednej strane spis, ktorý slúži pre lekára určeného inštitúciou alebo pre lekársku komisiu ako základ na posúdenie pôvodu choroby vo výkone povolania, má medicínsku povahu, a teda sa s ním možno oboznámiť jedine nepriamo prostredníctvom lekára určeného úradníkom, a na strane druhej listiny administratívnej povahy, ktoré sa v tomto spise môžu objaviť a môžu mať vplyv na administratívne postavenie úradníka, musia byť zároveň obsahom osobného spisu, kde sa s nimi v súlade s článkom 26 služobného poriadku úradník môže oboznámiť priamo. Všetky dokumenty predložené lekárovi určenému inštitúciou alebo lekárskej komisii teda patria do režimu upraveného pravidlami poistenia. Zaradenie určitých dokumentov do osobného spisu úradníka, ako aj možnosť, aby sa s nimi úradník oboznámil, je preto namieste len vtedy, keď sú tieto dokumenty využité na posúdenie alebo zmenu administratívneho postavenia úradníka administratívou, pod ktorú patrí.

(pozri body 189 – 195)

Odkaz:

Súdny dvor: 28. júna 1972, Brasseur/Parlament, 88/71, bod 11; 7. októbra 1987, Strack/Komisia, 140/86, body 7 a 9 až 13; 1. októbra 1991, Vidrányi/Komisia, C‑283/90 P, body 20 až 22, 24 a 25

Súd prvého stupňa: 12. júla 1990, Vidrányi/Komisia, T‑154/89, body 33 a 36; 3. marca 2004, Vainker/Parlament, T‑48/01, body 136 a 137

5.      Článok 73 ods. 3 druhý pododsek služobného poriadku síce stanovuje, že náhrada výdavkov vzniknutých v dôsledku choroby z povolania sa poskytne len v prípade, že čiastka zaplatená úradníkovi podľa článku 72 úplne nepokrýva vzniknuté výdavky, článok 9 ods. 1 tretí pododsek Spoločných pravidiel poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania stanovuje, že výdavky vzniknuté v dôsledku úrazu sú nahradené po tom, ako systém nemocenského poistenia ustanovený v článku 72 služobného poriadku uhradil tú časť, ktorá spadá do tohto systému za podmienok tam stanovených.

Článok 73 ods. 3 služobného poriadku, ako aj článok 9 ods. 1 tretí pododsek pravidiel poistenia treba preto vykladať v tom zmysle, že stanovujú iba doplnkovú náhradu výdavkov vynaložených za plnenia pokryté článkom 72 služobného poriadku po nahradení časti výdavkov spadajúcich do zdravotného poistenia. Systém úrazového poistenia predstavuje doplnok, a teda nestanovuje žiadnu náhradu výdavkov za plnenia, ktoré nie sú pokryté zdravotným poistením a z tohto dôvodu nemôžu byť nahradené zo systému zdravotného poistenia.

(pozri body 206 a 207)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 1. decembra 2010, Gagalis/Rada, F‑89/09, bod 42