ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 29. septembra 2011

Vec F‑72/10

Mario Paulo da Silva Tenreiro

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Prijímanie – Článok 7 ods. 1 služobného poriadku – Článok 29 ods. 1 písm. a) a b) služobného poriadku – Zjavne nesprávne posúdenie – Zneužitie právomoci – Odôvodnenie“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou M. P. da Silva Tenreiro navrhuje zrušenie jednak rozhodnutia Európskej komisie, ktorým bola zamietnutá jeho kandidatúra na voľné pracovné miesto riaditeľa Riaditeľstva E pre spravodlivosť Generálneho riaditeľstva (GR) pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť, ako aj rozhodnutia, ktorým bola na toto pracovné miesto vymenovaná pani K., a jednak rozhodnutia Komisie ukončiť konanie na obsadenie pracovného miesta riaditeľa Riaditeľstva F pre bezpečnosť GR pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť, ako aj rozhodnutia, ktorým bol na toto pracovné miesto vymenovaný pán P.

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Voľné pracovné miesto – Obsadenie prostredníctvom povýšenia alebo preloženia – Porovnávacie hodnotenie zásluh uchádzačov

(Služobný poriadok úradníkov, článok 7 ods. 1 a článok 29 ods. 1)

2.      Úradníci – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Určenie minimálnej kvalifikácie vyžadovanej na obsadzované pracovné miesto

(Služobný poriadok úradníkov, článok 29)

1.      Výkon širokej miery voľnej úvahy, ktorú má menovací orgán v oblasti vymenovania, vyžaduje, aby tento orgán preskúmal spisy uchádzačov starostlivo a nestranne a aby svedomito zohľadnil požiadavky uvedené v oznámení o voľnom pracovnom mieste, takže tento orgán je povinný vylúčiť každého uchádzača, ktorý nespĺňa tieto požiadavky. Oznámenie o voľnom pracovnom mieste totiž predstavuje právny rámec, ktorý si stanovuje samotný menovací orgán a ktorý musí dôsledne dodržiavať.

Na účely preskúmania, či menovací orgán neprekročil medze tohto právneho rámca, prislúcha súdu Únie preskúmať, aké podmienky sa vyžadovali v oznámení o voľnom pracovnom mieste a následne musí preveriť, či uchádzač, ktorého vybral uvedený orgán na voľné pracovné miesto, tieto podmienky skutočne splnil. Nakoniec musí súd Únie preskúmať, pokiaľ ide o schopnosti žalobcu, či sa uvedený orgán pri uprednostnení iného uchádzača pred žalobcom nedopustil zjavne nesprávneho posúdenia.

Takéto preskúmanie sa však musí obmedziť na zistenie toho, či so zreteľom na úvahy, ktoré mohli viesť administratívu k jej posúdeniu, nevybočila z primeraných medzí a nevykonala svoju právomoc zjavne nesprávnym spôsobom. Súd Únie teda svojím posúdením kvalifikácie uchádzačov nemôže nahradiť posúdenie, ktoré vykonal menovací orgán.

(pozri body 48 – 50)

Odkaz:

Súdny dvor: 28. februára 1989, van der Stijl a Cullington/Komisia, 341/85, 251/86, 258/86, 259/86, 262/86, 266/86, 222/87 a 232/87, bod 51

Súd prvého stupňa: 11. decembra 1991, Frederiksen/Parlament, T‑169/89, bod 69; 19. marca 1997, Giannini/Komisia, T‑21/96, bod 20; 12. mája 1998, Wenk/Komisia, T‑159/96, body 63 až 65 a 72; 19. septembra 2001, E/Komisia, T‑152/00, bod 29; 14. októbra 2003, Wieme/Komisia, T‑174/02, bod 38; 11. novembra 2003, Faita/HSV, T‑248/02, bod 71; 5. júla 2005, Wunenburger/Komisia, T‑370/03, bod 51; 4. júla 2006, Tzirani/Komisia, T‑45/04, body 46, 48 a 49

2.      Menovací orgán disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri určovaní spôsobilosti, ktorú si vyžadujú pracovné miesta, ktoré sa majú obsadiť, a iba zjavne nesprávne posúdenie pri určení minimálnych podmienok vyžadovaných na tento účel môže spôsobiť nezákonnosť oznámenia o voľnom pracovnom mieste.

(pozri bod 61)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 16. októbra 1990, Gallone/Rada, T‑132/89, bod 27; 12. decembra 2002, Morello/Komisia, T‑135/00, bod 69; 11. júla 2007, Konidaris/Komisia, T‑93/03, bod 72