UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 8. novembra 2011

Vec F‑92/09 DEP

U

proti

Európskemu parlamentu

„Konanie – Určenie výšky trov konania – Rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti – Konanie o nariadení predbežného opatrenia“

Predmet: Žaloba, ktorou U podal na Súd pre verejnú službu návrh na určenie výšky trov konania na základe článku 92 ods. 1 rokovacieho poriadku

Rozhodnutie:      Suma trov konania, ktoré má Parlament žalobcovi nahradiť, je stanovená na výšku 23 670 eur a úroky z omeškania odo dňa doručenia tohto uznesenia do dňa zaplatenia vo výške sadzby vypočítanej na základe sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou pre hlavné operácie refinancovania uplatniteľnej počas vyššie uvedeného obdobia, zvýšenej o dva percentuálne body.

Abstrakt

1.      Konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy – Pojem – Nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom konania

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 91 písm. b)]

2.      Konanie – Trovy konania – Určenie – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 91 písm. b)]

3.      Konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy – Nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom konania

[Články 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 91 písm. b)]

4.      Konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy – Nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom konania

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 91 písm. b); služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 4]

5.      Konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy – Pojem – Náklady, ktoré vznikli účastníkom konania vo fáze, ktorá prechádzala podaniu žaloby – Vylúčenie

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 91 písm. b)]

6.      Konanie – Nahraditeľné trovy – Trovy konania, ktoré vznikli v rámci konania o určenie výšky trov konania – Zastavenie konania

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, články 86 a 92)

7.      Konanie – Trovy konania – Určenie – Úroky z omeškania

1.      Z článku 91 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu vyplýva, že trovy konania, ktoré sa nahrádzajú, sa obmedzujú jednak na tie, ktoré vznikli v súvislosti s konaním pred Súdom pre verejnú službu, ako aj na tie, ktoré boli v tejto súvislosti nutné. Okrem toho prináleží žalobcovi, aby predložil doklady spôsobilé preukázať existenciu výdavkov, ktorých náhradu požaduje.

(pozri bod 37)

2.      Súd Únie nie je oprávnený určovať odmeny, ktoré majú účastníci konania zaplatiť svojim vlastným advokátom, ale je oprávnený stanoviť sumu, do ktorej môžu byť tieto odmeny nahradené účastníkom konania povinným nahradiť trovy konania. Pri rozhodovaní o návrhu na určenie výšky trov konania nemusí súd Únie zobrať do úvahy vnútroštátnu tarifu, ktorá stanovuje odmeny advokátov, ani prípadnú dohodu uzatvorenú v tomto ohľade medzi dotknutým účastníkom konania a jeho splnomocnenými zástupcami alebo poradcami.

Pri neexistencii ustanovení upravujúcich tarify v práve Únie musí súd voľne posúdiť predmetné údaje pri zohľadnení predmetu a povahy sporu, jeho významu z hľadiska práva Únie, ako aj zložitosti veci, rozsahu práce, aký si sporové konanie mohlo od zúčastnených splnomocnených zástupcov alebo poradcov vyžadovať, a ekonomických záujmov, ktoré spor predstavoval pre účastníkov konania.

(pozri body 38 a 39)

3.      Uznáva sa, že odmeny, ktoré majú účastníci konania zaplatiť svojim advokátom, viažuce sa na obdobie po ústnej časti konania, nemôžu byť zohľadnené ako nahraditeľné trovy. Je to predovšetkým prípad odmien požadovaných na analýzu rozsudkov a prípravu odvolaní. Z článkov 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ však vyplýva, že predmet konania o nariadení predbežného opatrenia spočíva v úprave dočasnej situácie v rámci konania vo veci samej a do vydania rozhodnutia vo veci samej. Potreba zohľadniť v konaní vo veci samej náklady spojené sa analýzou uznesenia o nariadení predbežného opatrenia vyplýva z toho, že tieto konania nie sú odlišné a nezávislé jedno od druhého, pretože sa týkajú tej istej veci, a preto majú spoločné podstatné prvky.

(pozri bod 46)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: 31. marca 2011, Tetra Laval/Komisia, T‑5/02 DEP a T‑80/02 DEP, bod 77

4.      Pokiaľ ide o nahraditeľné trovy, plnenie vzťahujúce sa na štúdium rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti sa týka a priori obdobia pred podaním žaloby. Keďže konanie na Súde pre verejnú službu sa výnimočne začalo na základe článku 91 ods. 4 služobného poriadku, teda hneď po podaní sťažnosti a bez vyčkania na rozhodnutie menovacieho orgánu o tejto sťažnosti, na pokračovanie v konaní vo veci samej je nevyhnutné, aby sa žalobca oboznámil s týmto rozhodnutím vydaným v priebehu konania a zvážil jeho dôsledky.

(pozri bod 47)

5.      Je potrebné vylúčiť výdavky advokátov, ktoré sa vzťahujú na obdobia, v priebehu ktorých nebol vykonaný žiaden procesný úkon, ako výdavky, ktoré nie sú nutné na účely konania.

(pozri bod 48)

Odkaz:

Súdny dvor: 6 januára 2004, Mulder a i./Rada a Komisia, C‑104/89 DEP, bod 47; Willeme/Komisia, už citovaný, bod 37

Všeobecný súd Európskej únie: 21. decembra 2010, Le Levant 015 a i./Komisia, T‑34/02 DEP, bod 33

6.      Článok 92 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, ktorý upravuje konanie o námietke proti trovám konania, na rozdiel od článku 86 tohto rokovacieho poriadku nestanovuje, že o trovách konania sa rozhodne v rozsudku alebo v uznesení, ktorým sa konanie končí. Ak by totiž súd Únie na základe článku 92 rokovacieho poriadku rozhodoval o námietke proti trovám konania vo veci samej a oddelene o nových trovách konania vynaložených v rámci tohto konania o námietke, bolo by naň možné prípadne neskôr podať novú námietku proti novým trovám konania. Nie je preto potrebné rozhodovať oddelene o výdavkoch a odmenách vynaložených na účely konania o určení výšky trov konania na Súde pre verejnú službu. Prináleží však súdu Únie, aby pri určení trov konania, ktoré sa nahrádzajú, zohľadnil všetky okolnosti veci až do okamihu prijatia uznesenia o určení výšky trov konania.

(pozri body 63 – 65)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 26. apríla 2010, Schönberger/Parlament, F‑7/08 DEP, body 45 až 47

7.      Na základe článku 92 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu do výlučnej právomoci Súdu pre verejnú službu patrí na jednej strane uznanie povinnosti zaplatiť úroky z omeškania zo záväzku nahradiť trovy konania vysloveného týmto Súdom a na druhej strane určenie uplatniteľnej sadzby.

(pozri bod 67)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 10. novembra 2009, X/Parlament, F‑147/08 DEP, bod 35