UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 13. februára 2012

Vec F‑123/11

Antonio Ayres de Abreu

proti

Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru

„Verejná služba – Zjavná neprípustnosť – Zastúpenie advokátom – Žalobca, ktorý má postavenie advokáta – Nemožnosť, aby žalobcu zastupoval advokát, ktorý nie je treťou osobou“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou A. Ayres de Abreu navrhuje najmä zrušiť rozhodnutie z 27. apríla 2011, ktorým mu Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) nariadil nástup na dovolenku ex offo

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Žaloba podaná bez účasti advokáta – Žalobca, ktorý má postavenie advokáta oprávneného vystupovať pred vnútroštátnym súdom – Neexistencia vplyvu – Neprípustnosť

(Štatút Súdneho dvora, článok 19 tretí a štvrtý odsek a článok 21 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 34 ods. 1 prvý pododsek a článok 36)

Z článku 19 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora, a predovšetkým z výrazu „zastupuje“, ako aj z článku 34 ods. 1 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu vyplýva, že na podanie žaloby na Súd pre verejnú službu musí účastník konania v zmysle tohto článku svojím zastupovaním poveriť tretiu osobu, ktorá má oprávnenie vystupovať pred súdom členského štátu alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a že na tento súd možno platne podať iba žalobu podpísanú touto treťou osobou. Keďže ani Štatút Súdneho dvora, ani uvedený rokovací poriadok nestanovuje nijakú odchýlku ani výnimku vo vzťahu k tejto povinnosti, predloženie návrhu podpísaného samotným žalobcom, aj keď je advokátom oprávneným vystupovať pred vnútroštátnym súdom, nemôže postačovať na účely podania žaloby.

Tento nedostatok nepatrí medzi tie, ktoré možno odstrániť podľa článku 36 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, a teda má za následok zjavnú neprípustnosť žaloby.

(pozri body 11 – 13, 16 a 17)

Odkaz:

Súdny dvor: 5. decembra 1996, Lopes/Súdny dvor, C‑174/96 P, body 8, 10 a 11; 27. novembra 2007, Diy‑Mar Insaat Sanayi ve Ticaret a Akar/Komisia, C‑163/07 P, body 25 a 26

Súd prvého stupňa: 13. januára 2005, Sulvida/Komisia, T‑184/04, body 4 a 8

Súd pre verejnú službu: 30. októbra 2008, Ortega Serrano/Komisia, F‑48/08, potvrdené v odvolacom konaní uznesením Všeobecného súdu Európskej únie z 9. marca 2010, Ortega Serrano/Komisia, T‑583/08 P