ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)

z 12. decembra 2013

Vec F‑68/12

Giorgio Lebedef

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Hodnotiaca správa – Hodnotenie za rok 2010 – Návrh na zrušenie hodnotiacej správy – Návrh na zrušenie počtu pridelených bodov potrebných na povýšenie“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou G. Lebedef navrhuje zrušenie hodnotiacej správy za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2010, a presnejšie zrušenie následne vyhodnotenej úrovne výkonnosti a počtu pridelených bodov potrebných na povýšenie

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. G. Lebedef znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

Abstrakt

1.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Voľná úvaha hodnotiteľov – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

2.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Sankcia – Preradenie do nižšej platovej triedy – Pojem – Zníženie počtu bodov na povýšenie získaných postupne za jednotlivé hodnotiace obdobia – Zahrnutie

(Služobný poriadok úradníkov, články 43 a 86; príloha IX článok 9)

1.      Hodnotiteľom je priznaná širokú miera voľnej úvahy pri posudzovaní práce úradníkov, ktorých majú hodnotiť. Súdne preskúmanie obsahu hodnotiacich správ vykonávané súdom Únie je preto obmedzené na preskúmanie riadneho priebehu konania, vecnej správnosti skutkového stavu, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomoci. Súdu pre verejnú službu totiž neprináleží, aby preskúmaval dôvodnosť posúdenia vykonaného administratívou o profesionálnej spôsobilosti úradníka, pokiaľ toto posúdenie obsahuje komplexné hodnotiace úsudky, ktoré svojou povahou nemôžu byť objektívne preskúmané.

(pozri bod 53)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 29. septembra 2011, Kimman/Komisia, F‑74/10, bod 89

2.      Zníženie počtu bodov na povýšenie získaných postupne za jednotlivé hodnotiace obdobia úradníkom, voči ktorému bolo vydané rozhodnutie o preradení do nižšej platovej triedy, je dôsledkom tohto rozhodnutia a nie dodatočný postih. Pri zachovaní rovnakého počtu bodov na povýšenie ako pred rozhodnutím o preradení do nižšej platovej triedy by totiž dotknutý úradník mal väčšiu šancu na skoré povýšenie do ďalšej platovej triedy, než majú jeho kolegovia, čo by bolo v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, podľa ktorej všetci úradníci v tej istej platovej triede majú pri rovnakých zásluhách rovnaké vyhliadky na povýšenie. Z týchto dôvodov nemôže úradník trvať na zachovaní odpracovaných rokov. Opačný záver by znamenal, že by sa prinajmenšom čiastočne zrušila sankcia spočívajúca v preradení do nižšej platovej triedy.

(pozri bod 63)