ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(prvá komora)

18. mája 2015

Vec F‑44/14

Jaana Pohjanmäki

proti

Rade Európskej únie

„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Úlohy menovacieho orgánu a poradného výboru pre povýšenie – Neexistencia hodnotiacich správ – Nenahliadnutie členov poradného výboru pre povýšenie do hodnotiacich správ – Zlučiteľnosť funkcií spravodajcu poradného výboru pre povýšenie a skoršieho hodnotiteľa – Zjavne nesprávne posúdenie – Odpracované roky v platovej triede – Úroveň vykonávaných povinností – Povinnosť starostlivosti“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou J. Pohjanmäki navrhuje zrušenie rozhodnutia Rady Európskej únie nepovýšiť ju do platovej triedy AD 13 v rámci povyšovania v roku 2013, ako aj zaviazanie Komisie, aby jej nahradila nemajetkovú ujmu, ktorá údajne vznikla v dôsledku tohto rozhodnutia

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. J. Pohjanmäki znáša polovicu svojich vlastných trov konania. Rada Európskej únie znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania, ktoré vynaložila J. Pohjanmäki.

Abstrakt

1.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Spôsoby – Zohľadnenie hodnotiacich správ – Neúplný a nesprávny osobný spis – Dôsledky

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

2.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Spôsoby – Zohľadnenie hodnotiacich správ – Predchádzajúce preskúmanie poradnými výbormi pre povýšenie – Spôsoby – Preskúmanie hodnotiacich správ iba jedným členom poradného výboru pre povýšenie – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

3.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Spôsoby – Zohľadnenie hodnotiacich správ – Predchádzajúce preskúmanie poradnými výbormi pre povýšenie – Spôsoby – Prešetrenie hodnotiacich správ členom poradného výboru pre povýšenie, ktorý bol hodnotiteľom dotknutého úradníka – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

4.      Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Rozhodnutie o zamietnutí – Nahradenie odôvodnenia napadnutého aktu

(Služobný poriadok úradníkov, články 45, 90 a 91)

5.      Úradníci – Povýšenie – Kritériá – Zásluhy – Zohľadnenie odpracovaných rokov v platovej triede – Subsidiárna povaha – Zohľadnenie stálosti trvania zásluh – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

6.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Voľná úvaha administratívy – Súdne preskúmanie – Hranice – Zjavne nesprávne posúdenie – Pojem

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

7.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Voľná úvaha administratívy – Aspekty, ktoré sa môžu zohľadniť – Úroveň vykonávaných povinností

(Služobný poriadok úradníkov, články 5 a 45)

8.      Úradníci – Povýšenie – Sťažnosť nepovýšeného uchádzača – Rozhodnutie o zamietnutí – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Nedostatok odôvodnenia – Náprava počas sporového konania – Podmienky

(Služobný poriadok úradníkov, články 25 a 45)

1.      Na zrušenie rozhodnutia o nepovýšení nestačí, že spis uchádzača je nesprávny a neúplný; je ešte potrebné preukázať, že táto okolnosť mohla mať rozhodujúci vplyv na konanie o povýšení.

Pokiaľ teda ide o nesprávnosť vyplývajúcu z nedostatku informácií o výkonoch úradníka počas dvoch období zahŕňajúcich spolu sedem mesiacov, nie je preukázané, že táto nesprávnosť mohla mať rozhodujúci vplyv na konanie o povýšení. Obdobie celkovo siedmych mesiacov, počas ktorého výkony dotknutej osoby neboli hodnotené v hodnotiacich správach, je totiž príliš krátke v porovnaní s obdobím ôsmich rokov, počas ktorých bola zaradená v dotknutej platovej triede a dotknutá osoba nepreukázala, a dokonca ani netvrdila, že jej zásluhy počas týchto siedmych mesiacov boli natoľko významné, že by výsledok porovnávacieho hodnotenia mohol byť odlišný, ak by sa tieto zásluhy zohľadnili.

(pozri body 41, 43 a 44)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok Sabbag Afota/Rada, F‑9/11, EU:F:2011:196, body 42 až 44

2.      Keď systém povyšovania zavedený inštitúciou umožňuje v každom poradnom výbore pre povýšenie určiť spravodajcu, ktorého úlohou je preštudovať spisy a hodnotiace správy a podať informáciu poradnému výboru pre povýšenie, skutočnosť, že do hodnotiacich správ jedného z úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie nahliadol iba jeden člen poradného výboru pre povýšenie neumožňuje dospieť k záveru o nesprávnom priebehu celého porovnávacieho hodnotenia zásluh. Navyše, keďže interná právna úprava inštitúcie neupravuje postup alebo osobitné formality pri určení spravodajcu poradného výboru pre povýšenie, nahliadnutie do hodnotiacich správ jedným z členov poradného výboru pre povyšovania stačí na to, aby sa bolo možné domnievať, že tento člen konal ako spravodajca poradného výboru pre povýšenie.

(pozri bod 46)

3.      Keď systém povyšovania zavedený inštitúciou umožňuje v každom poradnom výbore pre povýšenie určiť spravodajcu, ktorého úlohou je preštudovať spisy a hodnotiace správy a podať informáciu poradnému výboru pre povýšenie, a stanovuje v prípade, keď je prvý hodnotiteľ jedného z úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie členom poradného výboru pre povýšenie, musí sa tento člen zdržať účasti na diskusii o dotknutom úradníkovi. Neexistuje však dôvod rozširovať pôsobnosť tohto posledného pravidla tak, aby sa vzťahovalo aj na funkciu spravodajcu, ktorú má daný člen plniť v poradnom výbore pre povýšenie vo fáze prešetrovania spisov a príslušných správ.

(pozri bod 49)

4.      Vývoj konania pred podaním žaloby umožňuje administratíve v konaní o sťažnosti opätovne preskúmať napadnutý akt v závislosti od nových skutkových a právnych okolností a v prípade potreby zmeniť alebo doplniť dôvody, na základe ktorých prijala napadnutý akt.

(pozri bod 52)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: rozsudok Mocová/Komisia, T‑347/12 P, EU:T:2014:268, body 34, 35 a 45

Súd pre verejnú službu: rozsudky AZ/Komisia, F‑26/10, EU:F:2011:163, bod 38, a BD/Komisia, F‑36/11, EU:F:2012:49, bod 47

5.      Článok 45 služobného poriadku vyžaduje, aby sa povýšenie vykonávalo výlučne výberom spomedzi úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie, ktorí majú najväčšie zásluhy. V dôsledku toho sa na účely povýšenia úradníka počet odpracovaných rokov v platovej triede a v službe môže uplatniť iba ako subsidiárne kritérium v prípade rovnosti zásluh s inými úradníkmi prichádzajúcimi do úvahy na povýšenie.

Kritérium stálosti trvania zásluh nie je kritériom odlišným od troch kritérií uvedených v článku 45 služobného poriadku, ale je priamo súčasťou prvého z nich založeného na správach o zamestnancoch, a umožňuje menovaciemu orgánu nájsť spravodlivú rovnováhu medzi cieľom zabezpečiť rýchly služobný postup vynikajúcim úradníkom, ktorí sa vyznačujú mimoriadne vysokou úrovňou výkonu a cieľom zabezpečiť obvyklý služobný postup úradníkom, ktorí v priebehu dlhej doby podávali stále vysoký výkon.

(pozri body 57 a 58)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: rozsudok Stols/Rada, T‑95/12 P, EU:T:2014:3, body 40 až 45

Súd pre verejnú službu: rozsudky Barbin/Parlament, F‑68/09, EU:F:2011:11, bod 91, a Nieminen/Rada, F‑81/12, EU:F:2014:50, body 43 a 44, ktorý je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑464/14 P

6.      Na účely porovnávacieho hodnotenia zásluh úradníkov, ktorí sú uchádzačmi o povýšenie, má menovací orgán širokú mieru voľnej úvahy a preskúmanie súdu Únie sa v tomto kontexte musí obmedziť na otázku, či administratíva vzhľadom na spôsoby, ktorými mohla dospieť k svojmu posúdeniu, postupovala v medziach, voči ktorým nemožno mať výhrady, a svoju právomoc nepoužila zjavne nesprávne. Súd teda nemôže posúdenie menovacieho orgánu nahradiť svojím posúdením kvalifikácie a zásluh uchádzačov.

V tejto súvislosti je pochybenie zjavné, ak je ľahko spozorovateľné a môže byť so samozrejmosťou odhalené z hľadiska kritérií, ktorým majú podľa zámeru normotvorcu podliehať rozhodnutia v oblasti povýšenia. V dôsledku toho s cieľom preukázať, že administratíva sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ktoré môže odôvodniť zrušenie rozhodnutia, musia byť dôkazné prostriedky, ktoré je povinný predložiť žalobca, dostatočné na to, aby sa posúdenia zohľadnené administratívou javili nepravdepodobné. Inými slovami, žalobný dôvod založený na zjavnom pochybení treba zamietnuť, ak napriek dôkazom uvádzaným žalobcom možno spochybňované posúdenie pripustiť ako pravdivé alebo prijateľné.

(pozri body 61 a 62)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudky AC/Rada, F‑9/10, EU:F:2011:160, body 22 až 24, a Nieminen/Rada, EU:F:2014:50, bod 59

7.      Podľa zásady rovnocennosti platovej triedy a funkcie stanovenej článkom 5 služobného poriadku platí, že úradníci a zamestnanci rovnakej platovej triedy zastávajú funkcie s rovnocennými povinnosťami. V dôsledku toho je administratíva povinná pri porovnávacom hodnotení zásluh úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie zohľadniť úroveň povinností vykonávaných úradníkom prichádzajúcim do úvahy na povýšenie, pokiaľ tieto povinnosti presahujú tie, ktoré obvykle prináležia úradníkovi jeho platovej triedy.

(pozri bod 66)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok Merhzaoui/Rada, F‑18/09, EU:F:2011:180, bod 59

8.      Hoci menovací orgán nie je povinný odôvodniť rozhodnutia o povýšení s ohľadom na nepovýšených úradníkov, je naopak povinný odôvodniť svoje rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti nepovýšeného úradníka proti rozhodnutiu o nepovýšení, ktoré sa ho týka, pričom odôvodnenie tohto rozhodnutia o zamietnutí sa považuje za zhodné s odôvodnením rozhodnutia, proti ktorému sťažnosť smerovala.

V tomto rámci sa dostatočnosť odôvodnenia musí posudzovať s ohľadom na podstatné časti argumentácie, na ktorú inštitúcia odpovedá. Keďže povýšenia sa podľa článku 45 služobného poriadku uskutočňujú na základe výberu spomedzi dotknutých úradníkov, stačí, ak sa odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti odvoláva na uplatnenie podmienok pre povýšenie stanovených v právnych predpisoch a v služobnom poriadku na konkrétnu situáciu úradníka.

Navyše pokiaľ menovací orgán poskytol východiskové prvky odôvodnenia, doplňujúce spresnenia je možné uviesť v priebehu konania.

(pozri body 79, 80 a 83)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: uznesenie Van Neyghem/Rada, T‑113/13 P, EU:T:2013:568, bod 17

Súd pre verejnú službu: rozsudky AC/Rada, EU:F:2011:160, bod 29; Sabbag Afota/Rada, EU:F:2011:196, bod 65, a Bouillez a i./Rada, F‑11/11, EU:F:2012:8, bod 22