NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MACIEJ SZPUNAR

prednesené 25. októbra 2017 (1)

Vec C645/16

Conseils et mise en relations (CMR) SARL

proti

Demeures terre et tradition SARL

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 86/653/EHS – Článok 17 – Samostatní obchodní zástupcovia – Nárok obchodného zástupcu na odstupné alebo na náhradu škody po ukončení platnosti zmluvy o obchodnom zastúpení – Vnútroštátna prax vylučujúca nárok na odstupné v prípade vypovedania zmluvy zastúpeným v priebehu skúšobnej doby stanovenej zmluvou“






 Úvod

1.        Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko) sa týka výkladu článku 17 smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov(2).

2.        Tento návrh bol podaný v rámci súdneho sporu medzi spoločnosťou Conseils et mise en relations (CMR) SARL a spoločnosťou Demeures terre et tradition SARL (ďalej len „DTT“) vo veci žaloby podanej zo strany spoločnosti CMR o zaplatenie kompenzačnej náhrady za škodu spôsobenú zánikom zmluvy o obchodnom zastúpení uzatvorenej so spoločnosťou DTT.

3.        Táto vec sa týka uplatniteľnosti ustanovení smernice 86/653, konkrétne jej článku 17, v situáciách, v ktorých si zmluvné strany zmluvy o obchodnom zastúpení dohodli skúšobnú dobu, v priebehu ktorej bola zmluva vypovedaná zastúpeným. Okrem otázky zákonnosti stanovenia skúšobnej doby, v dôsledku ktorej je vylúčené uplatnenie ustanovení smernice 86/653, a konkrétne jej článku 17, na zmluvy obvykle upravené uvedenou smernicou tento spor poskytne Súdnemu dvoru príležitosť analyzovať obsiahlejšiu otázku, a to aké aspekty zmluvy o obchodnom zastúpení sú na základe tejto smernice harmonizované.

 Právny rámec

 Právo Únie

4.        Druhé a tretie odôvodnenie smernice 86/653 znejú takto:

„keďže navyše rozdiely v štátnych zákonoch, ktoré sa týkajú obchodného zastúpenia podstatne ovplyvňujú podmienky súťaže a výkon tejto činnosti v rámci [Európskej únie] a sú určujúce jednak na ochranu obchodných agentov visavis tým, ktorých zastupujú a aj na ochranu obchodných transakcií [a poškodzujú úroveň ochrany obchodných zástupcov v ich vzťahoch s tými, ktorých zastupujú, ako aj bezpečnosť obchodných transakcií – neoficiálny preklad]; keďže okrem toho tieto rozdiely sú také, že podstatne bránia uzatváraniu, výkonu a prevádzkovaniu kontraktov obchodného zastúpenia, kde zastúpení a obchodní zástupcovia sú usadení v [rôznych – neoficiálny preklad] členských štátoch;

keďže obchod s tovarom medzi členskými štátmi sa má uskutočňovať za podmienok, ktoré sú podobné jednotnému trhu a v tomto dôsledku je potrebná aproximácia právnych systémov členských štátov v rozsahu potrebnom na správne fungovanie spoločného trhu; keďže v tomto ohľade pravidlá, ktoré sa týkajú konfliktu zákonov neodstránia nekonzistenciu vo vzťahu k uvedenému obchodnému zastúpeniu ani v prípade ak by boli jednotné a preto navrhnutá harmonizácia týchto pravidiel je nevyhnutná nehľadiac na ich existenciu.“

5.        Článok 1 ods. 1 a 2 tej istej smernice stanovuje:

„1.      Harmonizácia opatrení ustanovených v tejto smernici sa bude uplatňovať na zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia v členských štátoch, ktoré sa týkajú vzťahov medzi obchodnými zástupcami a zastúpenými.

2.      Na účely tejto smernice, ,obchodný zástupca‘ znamená samostatne zárobkovo činného sprostredkovateľa, ktorý má trvalé oprávnenie dojednávať predaj alebo nákup tovaru v mene a na účet inej osoby, ktorá sa ďalej nazýva ,zastúpený‘ alebo dojednať a uzatvoriť takéto právne úkony na účet a menom zastúpeného.“

6.        Články 13 až 20 smernice 86/653 sa nachádzajú v kapitole IV tejto smernice, nazvanej „Uzatvorenie a ukončenie dohody o obchodnom zastúpení“. Článok 14 uvedenej smernice znie:

„Zmluva o obchodnom zastúpení na dobu určitú, ktorej plnenie obidvomi stranami pokračuje aj po skončení tejto lehoty sa považuje za zmluvu zmenenú na dohodu na dobu neurčitú.“

7.        Podľa článku 15 ods. 1 a 2 smernice 86/653:

„1.      V prípadoch, keď sa zmluva o obchodnom zastúpení uzatvára na dobu neurčitú, môže zmluvu vypovedať ktorákoľvek strana.

2.      Výpovedná lehota je jeden mesiac v prvom roku zmluvy, dva mesiace v druhom začatom nasledujúcom roku a tri mesiace v treťom začatom nasledujúcom roku [a v nasledujúcich rokoch – neoficiálny preklad]. Zmluvné strany nesmú dohodnúť kratšiu výpovednú lehotu.“

8.        Článok 17 ods. 1 až 3 tej istej smernice stanovuje:

„1.      Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby obchodný zástupca po zániku zmluv[y] o obchodnom zastúpení dostal náhradu [odstupné – neoficiálny preklad] podľa odseku 2 alebo náhradu škody podľa odseku 3.

2.      a)      Obchodný zástupca má nárok na náhradu [odstupné – neoficiálny preklad] do takej miery, do akej:

–        priviedol zastúpenému nových zákazníkov alebo podstatne zvýšil finančný objem obchodov s existujúcimi zákazníkmi, a pokiaľ zastúpený má aj naďalej podstatné prínosy z obchodu s týmito zákazníkmi a

–        náhrada je primeraná všetkým skutočnostiam [spravodlivá vzhľadom na všetky okolnosti – neoficiálny preklad], najmä provízii za obchody, ktoré obchodný zástupca stratil [províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi – neoficiálny preklad]. …

b)      výška náhrady [odstupného – neoficiálny preklad] nesmie prekročiť čiastku rovnajúcu sa odškodneniu [odstupnému – neoficiálny preklad] za jeden rok vypočítanú z priemernej ročnej odplaty obchodného zástupcu počas predchádzajúcich piatich rokov a pokiaľ dohoda trvala kratšie ako päť rokov, odškodnenie [odstupné – neoficiálny preklad] sa vypočíta ako priemer za toto obdobie;

c)      poskytnutie odškodného [odstupného – neoficiálny preklad] nebráni obchodnému zástupcovi žiadať náhradu škody.

3.      Obchodný zástupca má nárok na náhradu škody, ktorú utrpel v dôsledku svojho vzťahu so zastúpeným [ukončenia svojho zmluvného vzťahu so zastúpeným – neoficiálny preklad].

Tento nárok na náhradu škody sa bude považovať za oprávnený, ak sa ukončenie uskutočnilo za nasledovných okolností [Táto škoda vzniká konkrétne pri zániku zmluvy za podmienok – neoficiálny preklad]:

–        odobratie provízie obchodnému zástupcovi, na ktorú by pri správnom výkone dohody o obchodnom zastúpení mal nárok a pritom zastúpený získal značný prospech v súvislosti s činnosťou obchodného zástupcu [pri ktorých obchodný zástupca stráca províziu, ktorú by mohol získať pri obvyklom plnení zmluvy, pričom poskytol zastúpenému značné výhody viažuce sa na činnosť obchodného zástupcu – neoficiálny preklad],

–        a/alebo keď obchodný zástupca nemohol amortizovať svoje náklady a výdavky, ktoré vynaložil v súvislosti s výkonom zmluvy o obchodnom zastúpení na radu zastúpeného.“

9.        Článok 18 tej istej smernice uvádza:

„Náhrada [Odstupné – neoficiálny preklad] alebo náhrada škody uvedená v článku 17 sa nevyplatí v prípadoch:

a)      keď zastúpený ukončil zmluvu o obchodnom zastúpení z dôvodov nedodržania záväzkov obchodného zástupcu, ktoré je dôvodom na okamžité ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení v zmysle právnych predpisov členského štátu;

b)      keď obchodný zástupca ukončil zmluvu o obchodnom zastúpení, pokiaľ toto ukončenie nie je podložené okolnosťami spôsobenými zastúpeným alebo z dôvodov vysokého veku, nemohúcnosti alebo nemoci obchodného zástupcu, v dôsledku ktorých nie je možné [rozumne – neoficiálny preklad] požadovať, aby naďalej vykonával svoju činnosť;

c)      keď obchodný zástupca so súhlasom zastúpeného postúpi svoje práva a povinnosti zo zmluvy o obchodnom zastúpení ďalšej osobe.“

10.      Napokon článok 19 ustanovuje, že „zmluvné strany sa nesmú dohodnúť odchylne od ustanovení článkov 17 a 18 v neprospech obchodného zástupcu pred skončením platnosti zmluvy o obchodnom zastúpení“.

 Francúzske právo

11.      Francúzska republika prebrala článok 17 smernice 86/653 do svojho vnútroštátneho práva, pričom si zvolila režim uvedený v odseku 3 uvedeného ustanovenia.

12.      V tejto súvislosti článok L134‑12 code de commerce (Obchodný zákonník) uvádza:

„V prípade ukončenia zmluvy so zastúpeným vzniká obchodnému zástupcovi nárok na kompenzačnú náhradu za spôsobenú škodu.

Nárok obchodného zástupcu na náhradu škody zaniká v prípade, ak o svojom úmysle uplatniť svoje nároky neupovedomí zastúpeného v lehote jedného roka odo dňa ukončenia platnosti zmluvy.

Dedičia obchodného zástupcu majú nárok na náhradu škody tiež vtedy, ak zmluva zanikla smrťou obchodného zástupcu.“

 Skutkové okolnosti, konanie a prejudiciálna otázka

13.      Dňa 2. decembra 2011 DTT, ako zastúpený, uzatvorila so spoločnosťou CMR zmluvu o obchodnom zastúpení týkajúcu sa predaja rodinných domov. Táto zmluva stanovovala skúšobnú dobu v trvaní dvanástich mesiacov, po uplynutí ktorej sa zmluva mala považovať za zmluvu na dobu neurčitú, pričom umožňovala obom zmluvným stranám zmluvu v priebehu tejto skúšobnej doby vypovedať s pätnásťdňovou výpovednou lehotou počas prvého mesiaca a následne s mesačnou výpovednou lehotou. Zmluva o obchodnom zastúpení určila cieľ 25 predajov za rok.

14.      Listom z 12. júna 2012 DTT oboznámila CMR o svojom rozhodnutí ukončiť predmetnú zmluvu uplynutím zmluvnej výpovednej doby jedného mesiaca. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené nedodržaním cieľa stanoveného uvedenou zmluvou, keďže CMR uskutočnila počas piatich mesiacov len jeden predaj.

15.      Podaním z 20. marca 2013 CMR podala na DTT žalobu na Tribunal de commerce d’Orléans (Obchodný súd Orléans, Francúzsko) o zaplatenie najmä kompenzačnej náhrady za škodu spôsobenú zánikom zmluvy o obchodnom zastúpení. Rozsudkom z 30. januára 2014 tento súd žalobe spoločnosti CMR čiastočne vyhovel.

16.      Dňa 14. februára 2014 DTT podala proti tomuto rozsudku odvolanie. Rozsudkom z 18. decembra 2014 Cour d’appel d’Orléans (Odvolací súd Orléans, Francúzsko) rozsudok vydaný Tribunal de commerce d’Orléans (Obchodný súd Orléans) sčasti zrušil a žalobu zamietol. Konkrétne uvedený súd rozhodol, že kompenzačná náhrada upravená článkom L134‑12 code de commerce (Obchodného zákonníka) nie je splatná v prípade vypovedania zmluvy o obchodnom zastúpení počas skúšobnej doby.

17.      CMR podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Cour de cassation (Kasačný súd). Ako bolo uvedené zo strany Cour de cassation (Kasačný súd) v jeho uznesení o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, rozsudok cour d’appel d’Orléans (Odvolací súd Orléans) po prvé uplatnil ustálenú judikatúru obchodného, finančného a hospodárskeho senátu Cour de cassation (Kasačný súd), podľa ktorej existuje z nároku na náhradu škody výnimka vtedy, keď je zmluva o obchodnom zastúpení vypovedaná v skúšobnej dobe. Po druhé Cour de cassation (Kasačný súd) uviedol, že smernica 86/653 nijako neodkazuje na prípadnú skúšobnú dobu, takže zmluvné strany zmluvy o obchodnom zastúpení si takú dobu môžu dohodnúť bez toho, aby to predstavovalo porušenie práva Únie. Napokon, po tretie Cour de cassation (Kasačný súd) pripomenul, odkazom na judikatúru Súdneho dvora, že cieľom smernice 86/653 je ochrana obchodného zástupcu v jeho vzťahoch so zastúpeným a že článok 17 ods. 2 a 3 smernice sa má vykladať v zmysle, ktorý k takej ochrane prispieva.

18.      Za týchto podmienok Cour de cassation (Kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Uplatňuje sa článok 17 smernice 86/653… v prípade, ak k ukončeniu zmluvy o obchodom zastúpení dôjde počas skúšobnej doby, ktorá je v nej stanovená?“

19.      DTT, francúzska a nemecká vláda, ako aj Európska komisia predložili písomné vyjadrenia.

 Analýza

20.      Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta na uplatniteľnosť článku 17 ods. 2 a 3 smernice 86/653. Otázka vnútroštátneho súdu smeruje všeobecnejšie k prevereniu zlučiteľnosti jeho judikatúry v záležitosti zmlúv o obchodnom zastúpení so smernicou 86/653, pričom podľa jeho judikatúry sa postavenie obchodného zástupcu predpokladané smernicou 86/653 nadobúda až po skončení skúšobnej doby.

 Úvodné pripomienky

21.      Predovšetkým treba pripomenúť, že smernica 86/653 je uplatniteľná v rámci súdneho sporu medzi dvoma stranami zmluvy o obchodnom zastúpení so sídlom vo Francúzsku a nevykazuje žiaden iný cudzí prvok.(3)

22.      V tejto súvislosti treba najmä uviesť, že je nesporné, že cieľom smernice 86/653 je harmonizácia právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú právnych vzťahov medzi stranami zmluvy o obchodnom zastúpení,(4) ako to vyplýva z článku 1 ods. 1 Pôvodným zámerom smernice 86/653 totiž bolo vytvoriť rovnaké podmienky pre zastúpených, ktorí vykonávajú svoju činnosť na vnútornom trhu tak, že využívajú služby obchodných zástupcov, teda na to, aby zastúpení mohli investovať a podnikať, musia vedieť, aké pravidlá sa na nich vzťahujú, pokiaľ ide o náhrady škody a odmeňovanie obchodných zástupcov, ktorých služby využívajú.(5)

23.      Práve so zreteľom na tieto úvahy Súdny dvor rozhodol na strane jednej, že články 17 a 18 smernice 86/653 majú rozhodujúci význam, pretože definujú úroveň ochrany, ktorú normotvorca Únie považoval za primeranú pre obchodných zástupcov v rámci vytvorenia jednotného trhu, a na strane druhej, že režim zriadený smernicou s týmto cieľom má kogentnú povahu.(6)

 O funkcii režimu odškodnenia upraveného článkom 17 smernice 86/653

24.      Na úvod sa v prvom rade treba zamyslieť nad funkciou režimu odškodnenia upraveného v článku 17 smernice 86/653. Najmä v rozsudkoch vo veci Honyvem Informazioni Commerciali(7) a Marchon Germany(8), Súdny dvor už mal príležitosť predniesť k nej určité spresnenia.(9)

25.      Treba mať predovšetkým na pamäti určité charakteristiky fungovania zmluvy o obchodnom zastúpení. Hoci práca obchodného zástupcu spočíva v podstate v rokovaní o uzatvorení obchodov a v nadväzovaní nových obchodných vzťahov pre zastúpeného, obchodný zástupca má – v zásade – nárok na províziu len vtedy, keď je konkrétny obchod uzatvorený vďaka jeho pôsobeniu tak, ako to vyplýva najmä z článku 7 ods. 1 písm. a) smernice 86/653. Len čo je však vzťah so zákazníkom nadviazaný, môže viesť k sérii obchodov bez toho, aby pri nich opätovne obchodný zástupca pôsobil. Predchádzajúca práca je tak postupne odmeňovaná. Práve v tomto kontexte treba posudzovať povahu režimu odškodnenia upraveného v článku 17 smernice 86/653.

26.      Z vyššie uvedeného vyplýva, že hospodárska škoda v zmysle článku 17 ods. 3 smernice 86/653 môže byť dôsledkom skutočnosti, že k zániku zmluvy došlo v okamihu, kedy obchodný zástupca získal nového zákazníka. V takom prípade by totiž provízia vyplatená do okamihu zániku zmluvy neodrážala hodnotu prínosu vytvoreného pre zastúpeného.(10) Z toho vyplýva, že cieľom mechanizmu odškodnenia nie je sankcionovať vypovedanie zmluvy alebo poskytnúť obchodnému zástupcovi rentu z dôvodu ukončenia platnosti zmluvy, ale odmeniť predošlú prácu obchodného zástupcu. Nárok obchodného zástupcu na náhradu škody upravený v článku 17 ods. 3 smernice 86/653 tak závisí od výkonu uvedeného zástupcu v priebehu platnosti zmluvy a od výhod, ktoré zastúpený naďalej získava z tejto práce.(11) Poskytnutie náhrady škody obchodnému zástupcovi po ukončení platnosti zmluvy je teda ešte súčasťou záväzku zastúpeného poskytnúť protiplnenie. Je naopak samozrejmé, že zástupcovi nebude poskytnutá žiadna náhrada v prípade, kedy neposkytol služby prinášajúce zastúpenému hospodársku výhodu.

 O povahe a právnych účinkoch určenia skúšobnej doby

27.      V druhom rade sa treba zamyslieť nad povahou a právnymi účinkami stanovenia skúšobnej doby vo všeobecnosti.

28.      Ak aj Súdny dvor ešte nemal príležitosť vyjadriť sa k povahe skúšobnej doby v rámci zmlúv o obchodnom zastúpení, z jeho judikatúry v oblasti pracovného práva, a najmä z rozsudku Nisttahuz Poclava(12) vyplýva, že skúšobná doba slúži na overenie spôsobilosti a schopností pracovníka na výkon práce, ktorou je poverený. Na rozdiel od zmluvy o obchodnom zastúpení je pracovná zmluva charakterizovaná záväzkom pracovníka poskytnúť nie výsledok ale službu. Obchodný zástupca vykonáva svoje povolanie samostatne, zatiaľ čo z pracovnej zmluvy vyplýva vzťah podriadenosti medzi zamestnávateľom a pracovníkom. To je dôvod, pre ktorý v rámci pracovnej zmluvy skúšobná doba okrem iného umožňuje zaškoliť a usmerniť nového pracovníka. Táto potreba neexistuje vo vzťahu medzi zastúpeným a obchodným zástupcom.

29.      Tieto dva typy zmlúv sú napriek tomu porovnateľné, pokiaľ ide o ich povahu intuitu personae. Zmluva o obchodnom zastúpení tiež zakladá trvalý zmluvný vzťah(13) charakterizovaný vzťahom dôvery medzi zmluvnými stranami. Z toho, čo bolo uvedené, vyplýva, že v rámci zmluvy o obchodnom zastúpení sa uľahčenie prípadného vypovedania zmluvy tak, aby zmluvná strana nebola zmluvne viazaná s protistranou nespĺňajúcou jej očakávania, dokonca javí ako jediný účel stanovenia skúšobnej doby. Napokon sa mi zdá dôležité zdôrazniť, že samotný zmluvný záväzok, teda záväzok poskytnúť plnenie a protiplnenie nie je dotknutý uvedeným ustanovením. Inými slovami by sa nemalo domnievať, že zmluva o obchodnom zastúpení nie je „definitívne uzatvorená“, dokiaľ neskončila skúšobná doba. Zmluva je definitívne uzatvorená jej podpísaním.

 O zákonnosti stanovenia skúšobnej doby v zmluvách o obchodnom zastúpení

30.      V prvom rade treba krátko analyzovať otázku, či môže byť skúšobná doba stanovená – vo všeobecnosti – stranami zmluvy o obchodnom zastúpení upravenej smernicou 86/653. Hoci vnútroštátny súd svoju prejudiciálnu otázku neformuloval v tomto zmysle, odôvodnenie jeho uznesenia o začatí prejudiciálneho konania rovnako ako aj písomné pripomienky DTT sa v podstate na toto hľadisko sústreďujú.

31.      Zdá sa, že vnútroštátny súd, rovnako ako aj DTT predpokladajú, že režim odškodnenia uvedený v článku 17 ods. 2 a 3 smernice 86/653 sa neuplatňuje v prípade ukončenia platnosti zmluvy v priebehu skúšobnej doby. Presnejšie sa domnievajú, že zmluva stanovujúca skúšobnú dobu nie je definitívne uzatvorená, čo je dôvod, pre ktorý sa ešte neuplatní status obchodného zástupcu. Podľa ustálenej judikatúry vnútroštátneho súdu sa obchodný zástupca počas celého trvania prípadnej skúšobnej doby nemôže domáhať práv, ktoré sú mu priznané smernicou 86/653.

32.      DTT tak tvrdí, že pri neexistencii zákazu stanovenia skúšobnej doby v smernici 86/653 je status obchodného zástupcu neuplatniteľný z dôvodu účinkov priznaných tejto skúšobnej dobe vnútroštátnym právom. V tomto kontexte DTT tvrdí, že ani smernica 86/653, ani judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa smernice 86/653 neodkazujú na prípadnú skúšobnú dobu, a teda že skúšobnú dobu si strany zmluvy o obchodnom zastúpení môžu dohodnúť spôsobom, ktorý je v súlade s právom Únie.

33.      Treba však pripomenúť, že pokiaľ ide o právo Únie, na základe článku 288 ods. 3 ZFEÚ stanovuje smernica 86/653 len cieľ, ktorý treba dosiahnuť, zatiaľ čo ponecháva voľbu formy a prostriedkov na vnútroštátne orgány. Ako vyplýva z jej druhého a tretieho odôvodnenia, ako aj z judikatúry Súdneho dvora, cieľom tejto smernice je najmä chrániť obchodných zástupcov v ich vzťahoch s tými, ktorých zastupujú.(14) V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že Súdny dvor pri viacerých príležitostiach zdôraznil kogentnú povahu režimu odškodnenia upraveného v článkoch 17 až 19 smernice 86/653,(15) ktorého cieľom je – v spojení s pravidlami uvedenými v článkoch 14 až 15 tejto smernice(16) – doplnenie systému ochrany obchodných zástupcov zavedeného touto smernicou.(17) Okrem toho Súdny dvor uviedol, že pravidlá odškodnenia vyjadrené v článkoch 17 a 18 uvedenej smernice majú rozhodujúci význam, pretože definujú úroveň ochrany, ktorú normotvorca Únie považoval za primeranú pre obchodných zástupcov v rámci vytvorenia jednotného trhu.(18) Z toho vyplýva, že ustanovenia vnútroštátneho práva musia prispievať k dosiahnutiu kogentného cieľa smernice 86/653 spočívajúceho v zaručení vysokej úrovne ochrany obchodného zástupcu.

34.      Smernica 86/653 však neobsahuje žiadnu zmienku o prípadnej skúšobnej dobe. Keďže sa právo Únie nevyjadruje k jej prípustnosti, prikláňal by som sa k názoru – tak ako DTT, francúzska a nemecká vláda, ako aj Komisia – že jej stanovenie v zásade spadá do zmluvnej voľnosti strán. Napriek tomu by však vzhľadom na cieľ harmonizácie sledovaný smernicou 86/653 nemalo byť možné vylúčiť uplatnenie tejto smernice a potrebný účinok práv, ktoré priznáva právnymi účinkami, ktoré sú spojené so skúšobnou dobou vo vnútroštátnom práve. Inak by uplatniteľnosť kogentných pravidiel smernice 86/653 závisela od vnútroštátneho práva.(19)

 Účinky skúšobnej doby na článok 17 smernice 86/653

35.      Treba sa teda zamyslieť nad možnými účinkami skúšobnej doby na nárok obchodného zástupcu na odškodnenie v súlade s článkom 17 smernice 86/653 a určiť obmedzenia, ktoré by na ňu prípadne boli uplatniteľné vzhľadom na kogentné pravidlá smernice.

36.      Pôsobnosť a rozsah uplatnenia článku 17 smernice 86/653 treba určiť so zohľadnením jeho znenia, kontextu a cieľov.(20) V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že podľa judikatúry Súdneho dvora článok 17 smernice 86/653 sa má vykladať vzhľadom na cieľ sledovaný touto smernicou a na systém, ktorý vytvára.(21)

 Znenie smernice 86/653

37.      Aby sme pristúpili k výkladu tohto ustanovenia, treba sa v prvom rade obrátiť na jeho znenie. V súlade s článkom 17 ods. 1 smernice 86/653 členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby obchodný zástupca „po zániku zmluv[y]“ dostal odstupné alebo náhradu škody. Zánik zmluvy je teda podmienkou, za ktorej vzniká obchodnému zástupcovi tento nárok. K tomuto dochádza vtedy, keď strany ukončia plnenie zmluvy, teda svoje synalagmatické záväzky.

38.      Taký účinok nastáva vtedy, keď sa zmluvná strana rozhodne vypovedať – prípadne za priaznivejších podmienok(22) – zmluvu o obchodnom zastúpení v priebehu skúšobnej doby. Ako som už zdôraznil, cieľom stanovenia skúšobnej doby je uľahčiť vypovedanie zmluvy tak, aby strana zmluvy nebola viac zmluvne viazaná k protistrane, ktorá nezodpovedá jej očakávaniam. Rovnako nemožno dospieť k záveru, že plnenie zmluvy o obchodnom zastúpení začína až po ukončení skúšobnej doby.

39.      V tejto súvislosti znenie viacerých ustanovení smernice 86/653, vrátane jej článku 17, bráni tomu, aby sa skúšobná doba vykladala vo vnútroštátnom práve ako doba, počas ktorej plnenie zmluvy ešte nezačalo a status obchodného zástupcu teda nie je uplatniteľný. Podľa jej článku 1 ods. 1 sa smernica 86/653 uplatňuje na zákony, ktoré upravujú vzťahy medzi obchodnými zástupcami a zastúpenými, pričom obchodný zástupca je ten, kto ako sprostredkovateľ má trvalé oprávnenie okrem iného dojednávať predaj alebo nákup tovaru pre inú osobu. Vzťah medzi obchodným zástupcom a zastúpeným v zmysle smernice 86/653 teda existuje od okamihu, kedy bola uzatvorená zmluva, ktorej predmetom je predaj alebo nákup tovaru stranou zmluvy pre druhú stranu bez ohľadu na to, či je táto činnosť uskutočňovaná počas skúšobnej doby alebo nie.

40.      Podľa jej článku 1 je ochrana priznaná smernicou 86/653 kogentná od okamihu uzatvorenia zmluvy a nemožno ju vylúčiť akoukoľvek zmluvnou úpravou strán, ako to uvádza článok 19 tejto smernice, ktorý uvádza, že zmluvné strany sa nesmú dohodnúť odchylne od ustanovení článkov 17 a 18 uvedenej smernice v neprospech obchodného zástupcu. Vnútroštátne právo teda nemôže túto zmluvu kvalifikovať inak ako zmluvu o obchodnom zastúpení. Vylúčenie z pôsobnosti práva Únie nemôže mať v tomto prípade miesto.

41.      Okrem toho treba poznamenať, že „trvalá“ povaha záväzku obchodného zástupcu vyžadovaná v článku 1 ods. 2 smernice 86/653 nie je spochybnená stanovením skúšobnej doby. Účelom tejto podmienky je vylúčiť z pôsobnosti smernice 86/653 jednorazovú objednávku, ktorá v budúcnosti nepredpokladá žiaden obchod.(23) Navyše možnosť ukončenia zmluvy nespochybňuje trvalú povahu záväzku, pretože stačí, že obchodný zástupca má úmysel vykonávať trvalé poslanie, dokonca aj v situácii, v ktorej nie je tento úmysel uskutočnený z dôvodu vypovedania zmluvy zastúpeným. Z toho vyplýva, že cieľom skúšobnej doby za normálnych okolností nie je navodiť len dočasnú situáciu. Nemožno mať teda za to, že krátka skúšobná doba sa vymyká z rozsahu pôsobnosti mechanizmu odškodnenia upraveného v článku 17 smernice 86/653 z toho dôvodu, že vzťah nie je „trvalý“. Na základe funkcie uvedeného mechanizmu a cieľa smernice 86/653 je režim uplatniteľný, ak zánik zmluvy môže spôsobiť obchodnému zástupcovi hospodársku škodu.

42.      Treba teda dospieť k záveru, že vypovedanie zmluvy v priebehu skúšobnej doby má za následok – rovnako ako v prípade zmluvy na dobu neurčitú – „zánik“ v zmysle článku 17 smernice 86/653 charakterizovaný zánikom hlavných zmluvných záväzkov.

 Všeobecná štruktúra smernice 86/653

43.      Tento záver je potvrdený systematickým výkladom článku 17 smernice 86/653. Skúšobná doba sa týka nie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, ale spôsobov jej zániku. Patrí teda do tej istej kategórie pravidiel, ako sú pravidlá objavujúce sa v článkoch 14 a 15 smernice 86/653 upravujúce uzatvorenie a ukončenie platnosti zmluvy o obchodnom zastúpení. Zatiaľ čo zmluva na dobu určitú končí uplynutím doby jej platnosti, zmluvu na dobu neurčitú možno vypovedať prostredníctvom výpovede. To isté platí pre zmluvu uzatvorenú so skúšobnou dobou s tým jediným rozdielom, že podmienky výpovede možno prípadne(24) zmierniť. Mechanizmus a účinky vypovedania však zostávajú rovnaké.

44.      Pre všetky prípady vzťahujúce sa na zánik zmluvy, predpokladané v jej článkoch 14 a 15, smernica 86/653 vo svojom článku 17 bez rozlíšenia zavádza jednotný mechanizmus odškodnenia po zániku zmluvy. Zo všeobecnej štruktúry smernice 86/653 tak vyplýva, že tento režim sa uplatňuje bez ohľadu na postup, ktorý viedol k zániku zmluvy.

45.      Okrem toho sa skúšobná doba neobjavuje medzi výnimkami z uplatniteľnosti mechanizmu odškodnenia taxatívne vymenovanými v článku 18 smernice 86/653. Podľa tohto ustanovenia sa náhrada uvedená v článku 17 tejto smernice nevyplatí v troch prípadoch: po prvé, keď došlo k nedodržaniu záväzkov obchodným zástupcom, ktoré je dôvodom na okamžité ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení v zmysle právnych predpisov členského štátu; po druhé, keď obchodný zástupca ukončil zmluvu o obchodnom zastúpení, a po tretie vtedy, keď obchodný zástupca so súhlasom zastúpeného postúpi svoje práva a povinnosti zo zmluvy o obchodnom zastúpení ďalšej osobe. Zánik zmluvy v priebehu skúšobnej doby nepatrí do žiadnej z týchto kategórií. Okrem toho mal Súdny dvor už príležitosť pripomenúť, že výnimky z pravidla článku 17 smernice 86/653 vymenované v článku 18 tejto smernice sa majú vykladať doslovne(25) a nemožno ich teda rozšíriť na novú kategóriu, ako je výpoveď zmluvy v priebehu skúšobnej doby.

 O účele smernice 86/653

46.      Vzhľadom na účel smernice 86/653, ako bol pripomenutý v bode 33 týchto návrhov, z predmetného systému odškodnenia vyplýva, že vylučuje akýkoľvek výklad článku 17 uvedenej smernice, ktorý by mohol byť na ujmu obchodnému zástupcovi.(26) Čo sa týka uplatnenia článku 17 smernice 86/653 vnútroštátnym súdom v prípade zániku zmluvy o obchodnom zastúpení v priebehu dohodnutej skúšobnej doby a to, že je pripustené dohodnutie tejto doby, nemôže viesť k tomu, aby obchodný zástupca prišiel o práva, ktoré vyvodzuje z uplatnenia článku 17 smernice 86/653. Z toho vyplýva, že principiálne nemožno vylúčiť akékoľvek právo obchodného zástupcu na náhradu škody na základe režimu zavedeného článkom 17 smernice 86/653 vtedy, keď k zániku zmluvy o obchodnom zastúpení došlo v priebehu skúšobnej doby, ktorá bola v zmluve stanovená.

47.      Kogentná povaha mechanizmu ochrany práv obchodného zástupcu je potvrdená článkom 19 smernice 86/653, ktorý zakazuje stranám dohodnúť sa odchylne od ustanovení článkov 17 a 18 tej istej smernice na ujmu obchodného zástupcu.(27) Taká úprava zmluvy, ktorou by sa stanovila skúšobná doba, počas ktorej nie je uplatniteľný režim zavedený článkami 17 a 18 smernice 86/653, je však takej odchýlke jednoznačne rovnocenná.

48.      Okrem toho a ako správne uviedla nemecká vláda a Komisia, vylúčenie uplatnenia mechanizmu odškodnenia upraveného v článkoch 17 a 18 smernice 86/653 jednoducho prostredníctvom stanovenia skúšobnej doby by otvorilo brány zneužívaniu. Tým by sa riskovalo podnecovanie obchádzania pravidiel vzťahujúcich sa na ochranu obchodného zástupcu zo strany zastúpených tým, že by sa stanovovali dlhé skúšobné doby, na konci ktorých by nebola splatná žiadna provízia za obchody sprostredkované obchodným zástupcom svojmu zastúpenému.

49.      Tento výsledok by bol v rozpore s kogentnými ustanoveniami smernice 86/653 z dvoch hľadísk, teda odmietnutie akéhokoľvek odškodnenia v prípade zániku zmluvy o obchodnom zastúpení v priebehu skúšobnej doby by viedlo k tomu, že by sa rozšírili výnimky z využitia priznaných práv – vymenované taxatívne v článku 18 smernice 86/653 – a zároveň by sa znížila úroveň ochrany zamýšľaná touto smernicou.

50.      Napokon uplatniteľnosť mechanizmu odškodnenia upraveného v článku 17 smernice 86/653 od začiatku skúšobnej doby by neviedla k tomu, že by vzťah obchodného zastúpenia nebolo nikdy možné vypovedať bez zaplatenia odškodnenia a že by teda neboli záujmy zastúpeného dostatočne zohľadnené. Článok 17 ods. 2 písm. a) smernice 86/653 totiž kogentne a bez predchádzajúcej výnimky stanovuje finančnú náhradu, ale iba „do takej miery, do akej“ činnosť obchodného zástupcu viedla k podstatnému zvýšeniu finančného objemu obchodov zastúpeného, pričom činnosť obchodného zástupcu vyvoláva účinky aj po dobe trvania zmluvy o obchodnom zastúpení. Okrem toho platba tohto odstupného musí byť spravodlivá vzhľadom na všetky okolnosti.(28) V tejto súvislosti treba pripomenúť, tak, ako to bolo uvedené v bode 26 vyššie, že režim náhrady škody má povahu odmeny na základe výkonu obchodného zástupcu. Ak teda podľa týchto kritérií bola priznaná odmena, skutočnosť, že zmluva bola vypovedaná počas skúšobnej doby nestačí na to, aby vylúčila platbu odškodnenia. Napokon zánik zmluvy v priebehu skúšobnej doby môže mať rovnaký účinok ako zánik zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú, teda hospodársku ujmu. Naopak, ak nie sú splnené podmienky uvedené v článku 17 ods. 2 a 3 smernice 86/653, obchodnému zástupcovi nemá byť priznané žiadne odškodnenie, bez ohľadu na to, či k vypovedaniu zmluvy došlo v priebehu skúšobnej doby alebo nie. Toto vyplýva tiež zo skutočnosti, že cieľom režimu odškodnenia nie je sankcionovať vypovedanie zmluvy, ale poskytnúť obchodnému zástupcovi náhradu za jeho minulé služby, ktoré budú mať ešte vplyv na budúce obchody obchodného zástupcu.

 Návrh

51.      Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Cour de cassation (Kasačný súd), takto:

Smernica Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov sa má vykladať v tom zmysle, že jej článok 17 sa uplatňuje v prípade, ak k ukončeniu zmluvy o obchodnom zastúpení dôjde počas skúšobnej doby, ktorá je v nej stanovená.


1      Jazyk prednesu: francúzština.


2      Ú. v. ES L 382, 1986, s. 17; Mim. vyd. 06/001, s. 177.


3      Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 13. júla 2000, Centrosteel (C‑456/98, EU:C:2000:402, bod 13), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že smernica 86/653 „má za cieľ harmonizovať právo členských štátov, pokiaľ ide o právne vzťahy medzi stranami zmluvy o obchodnom zastúpení, nezávisle od akéhokoľvek cezhraničného prvku. Jej pôsobnosť teda presahuje pôsobnosť základných slobôd zakotvených v Zmluve“.


4      Pozri najmä rozsudok z 23. marca 2006, Honyvem Informazioni Commerciali (C‑465/04, EU:C:2006:199, bod 18 a citovaná judikatúra).


5      Pozri tiež moje návrhy z 26. októbra 2016 prednesené vo veci Agro Foreign Trade & Agency (C‑507/15, EU:C:2016:809, bod 56).


6      Rozsudok zo 17. októbra 2013, Unamar (C‑184/12, EU:C:2013:663, body 39 a 40).


7      Rozsudok z 23. marca 2006 (C‑465/04, EU:C:2006:199).


8      Rozsudok zo 7. apríla 2016 (C‑315/14, EU:C:2016:211).


9      Okrem funkcie uvedenej v článku 17 smernice 86/653 boli Súdnemu dvoru už položené mnohé ďalšie otázky týkajúce sa výkladu tohto článku, teda pokiaľ ide o uplatniteľnosť tejto smernice v situácii, keď je jedna zo strán usadená v treťom štáte, pozri rozsudky z 9. novembra 2000, Ingmar (C‑381/98, EU:C:2000:605), a zo 16. februára 2017, Agro Foreign Trade & Agency (C‑507/15, EU:C:2017:129); pokiaľ ide o spôsoby výpočtu odškodnenia a prípustnosť priznania náhrady škody a dodatočných úrokov, pozri rozsudky z 26. marca 2009, Semen (C‑348/07, EU:C:2009:195), a z 3. decembra 2015, Quenon, K. (C‑338/14, EU:C:2015:795), alebo pokiaľ ide o zánik nároku obchodného zástupcu v situáciách porušenia jeho záväzkov alebo nevykonania zmluvy s tretími zákazníkmi, pozri rozsudky z 28. októbra 2010, Volvo Car Germany (C‑203/09, EU:C:2010:647), a zo 17. mája 2017, ERGO Poisťovňa (C‑48/16, EU:C:2017:377).


10      Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Marchon Germany (C‑315/14, EU:C:2015:585, bod 27) a správu – samozrejme nie záväznú, ale napriek tomu poučnú – Európskej komisie z 23. júla 1996 o uplatňovaní článku 17 smernice Rady o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (86/653/EHS) [KOM(96) 364 v konečnom znení].


11      Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. apríla 2016, Marchon Germany (C‑315/14, EU:C:2016:211, bod 33), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci Honyvem Informazioni Commerciali (C‑465/04, EU:C:2005:641, bod 26).


12      Rozsudok z 5. februára 2015 (C‑117/14, EU:C:2015:60, bod 36).


13      Pozri tiež článok 1 ods. 2 smernice 86/653.


14      Rozsudok z 23. marca 2006, Honyvem Informazioni Commerciali (C‑465/04, EU:C:2006:199, bod 19).


15      Rozsudok z 9. novembra 2000, Ingmar (C‑381/98, EU:C:2000:605, bod 21).


16      Všetky už citované ustanovenia sa totiž nachádzajú v kapitole IV smernice 86/653, nazvanej „Uzatvorenie a ukončenie dohody o obchodnom zastúpení“.


17      Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Marchon Germany (C‑315/14, EU:C:2015:585, bod 24).


18      Rozsudok zo 17. októbra 2013, Unamar (C‑184/12, EU:C:2013:663, bod 39).


19      Navyše sa možno zamýšľať nad potrebou stanovenia skúšobnej doby, ak v skutočnosti nezmierňuje podmienky vypovedania zmluvy – tým, že by skrátila výpovednú dobu – keď vieme, že výpoveď možno v každom prípade podať bez udania dôvodu.


20      Rozsudok zo 16. apríla 2015, Angerer (C‑477/13, EU:C:2015:239, bod 26 a citovaná judikatúra).


21      Pozri najmä rozsudok z 3. decembra 2015, Quenon, K. (C‑338/14, EU:C:2015:795, bod 21 a citovaná judikatúra).


22      Ale nezmiernené vo vzťahu ku kogentným ustanoveniam smernice 86/653.


23      Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. marca 2006, Poseidon Chartering (C‑3/04, EU:C:2006:176, body 25 a 26), v ktorom Súdny dvor predovšetkým považoval množstvo transakcií uzatvorených obchodným zástupcom za kritérium relevantné pre určenie trvalej povahy plnomocenstva. V tom istom zmysle pozri ROTT‑PIETRZYK, E.: Komentarz do Dyrektywy Rady nr 86/653 z 18 grudnia 1986 roku w sprawie harmonizacji praw państw członkowskich dotyczących niezależnych agentów handlowych. In: Problemy Prawne Handlu Zagranicznego, Uniwersytet Śląski, t. 19/20, 2000, s. 245.


24      Ale nezmiernené vo vzťahu ku kogentným ustanoveniam smernice 86/653.


25      Rozsudok z 28. októbra 2010, Volvo Car Germany (C‑203/09, EU:C:2010:647, bod 42).


26      Rozsudok z 26. marca 2009, Semen (C‑348/07, EU:C:2009:195, bod 21).


27      Pozri tiež rozsudok z 9. novembra 2000, Ingmar (C‑381/98, EU:C:2000:605, bod 22).


28      Rozsudok z 28. októbra 2010, Volvo Car Germany (C‑203/09, EU:C:2010:647, bod 44).