Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato (Taliansko) 5. novembra 2018 – OC a i./Banca d’Italia a i.

(vec C-686/18)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Consiglio di Stato

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: OC a i., Adusbef, Federconsumatori, PB a i., QA a i.

Žalovaní: Banca d’Italia, Presidenza del Consiglio dei Ministri, Ministero dell’economia e delle finanze

Prejudiciálne otázky

Bránia článok 29 nariadenia EÚ č. 575/2013 [o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti]1 , článok 10 delegovaného nariadenia č. 241/20142 a články 16 a 17 Charty základných práv Európskej únie, aj v súvislosti s článkom 6 ods. 4 nariadenia Rady EÚ č. 1024/2013 z 15. októbra 20133 , vnútroštátnej právnej úprave, akou je úprava zavedená článkom 1 zákonného dekrétu č. 3/2015, zmeneného na zákon, v upravenom znení, prostredníctvom zákona č. 33/2015 (a ktorú v súčasnosti predstavuje aj článok 1 ods. 15 legislatívneho dekrétu č. 72/2015, ktorým sa nahradil článok 28 ods. 2b Kodifikovaného znenia právnych predpisov o bankách, pričom sa v podstate prebralo znenie článku 1 ods. 1 písm. a) zákonného dekrétu č. 3/2015 v znení, v akom sa zmenil na zákon, so zmenami, ktoré nie sú v prejednávanej veci relevantné), ktorou sa stanovuje prahová hodnota aktív, ktorej prekročenie vedie k povinnosti družstevnej banky zmeniť právnu formu na akciovú spoločnosť, pričom táto prahová hodnota aktív sa stanovila na 8 miliárd eur? Ďalej, bránia uvedené ustanovenia práva Únie vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade zmeny právnej formy družstevnej banky na akciovú spoločnosť umožňuje dotknutému subjektu, aby odložil alebo obmedzil splatenie akcií vystupujúceho akcionára, a to aj na neurčitý čas?

Bránia články 3 a 63 a nasledujúce ZFEÚ, týkajúce sa hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a voľného pohybu kapitálu, vnútroštátnej právnej úprave, akou je úprava zavedená článkom 1 zákonného dekrétu č. 3/2015, zmeneného na zákon, v upravenom znení, prostredníctvom zákona č. 33/2015, ktorá obmedzuje výkon bankovej činnosti družstiev v závislosti od stanovenej prahovej hodnoty aktív, pričom dotknutému subjektu ukladá v prípade prekročenia takto určenej hodnoty povinnosť zmeniť právnu formu na akciovú spoločnosť?

Bránia články 107 a nasledujúce ZFEÚ, týkajúce sa štátnej pomoci, vnútroštátnej právnej úprave, akou je úprava zavedená článkom 1 zákonného dekrétu č. 3/2015, zmeneného na zákon, v upravenom znení, prostredníctvom zákona č. 33/2015 (a ktorú v súčasnosti predstavuje aj článok 1 ods. 15 legislatívneho dekrétu č. 72/2015, ktorým sa nahradil článok 28 ods. 2b Kodifikovaného znenia právnych predpisov o bankách, pričom sa v podstate prebralo znenie článku 1 ods. 1 písm. a) zákonného dekrétu č. 3/2015 v znení, v akom sa zmenil na zákon, so zmenami, ktoré nie sú v prejednávanej veci relevantné), ktorá ukladá družstevnej banke, v prípade prekročenia určitej prahovej hodnoty aktív (stanovenej na 8 miliárd eur), povinnosť zmeniť právnu formu na akciovú spoločnosť, pričom stanovuje obmedzenia, pokiaľ ide o splatenie akcií v prípade vystúpenia akcionára, a to s cieľom zabrániť prípadnej likvidácii banky, ktorá zmenila právnu formu?

Bráni článok 29 nariadenia EÚ č. 575/2013 v spojení s článkom 10 delegovaného nariadenia EÚ č. 241/2014 vnútroštátnej právnej úprave, akou je úprava zavedená článkom 1 zákonného dekrétu č. 3/2015, zmeneného na zákon, v upravenom znení, prostredníctvom zákona č. 33/2015, a to v súlade s výkladom, ktorý poskytol Corte costituzionale (Ústavný súd, Taliansko) v náleze č. 99/2018, ktorá družstevnej banke umožňuje odložiť splatenie akcií vystupujúceho akcionára na neobmedzené obdobie a úplne alebo čiastočne obmedziť jeho výšku?

V prípade, že Súdny dvor poskytne taký výklad vyššie uvedených ustanovení, ktorým konštatuje zlučiteľnosť práva Únie s výkladom navrhovaným protistranami, je článok 10 delegovaného nariadenia Komisie EÚ č. 241/2014 v súlade s článkom 16 a článkom 17 Charty základných práv Európskej únie (podľa ktorého „Každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas splatená spravodlivá náhrada. Užívanie majetku môže byť upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom“), doplneným, aj s ohľadom na článok 52 ods. 3 uvedenej Charty (podľa ktorého „V rozsahu, v akom táto charta obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv ustanovených v uvedenom dohovore. Toto ustanovenie nebráni tomu, aby právo Únie priznávalo širší rozsah ochrany týchto práv“), judikatúrou ESĽP týkajúcou sa článku 1 prvého dodatočného protokolu k EDĽP?

____________

1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 1).

2 Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 241/2014 zo 7. januára 2014 , ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcií (Ú. v. EÚ L 74, 2014, s. 8).

3 Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013 , ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63).