ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)

z 12. marca 2019 (*)

„EPUZF – Záručná sekcia – EPZF – Cukor – Dočasný režim na reštrukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu v Európskom spoločenstve – Nariadenie (ES) č. 320/2006 – Nariadenie (ES) č. 968/2006 – Výdavky vylúčené z financovania – Výdavky vynaložené Maďarskom – Podmienky na poskytnutie pomoci na účely úplnej demontáže a pomoci na účely čiastočnej demontáže – Pojem ‚výrobné zariadenia‘ – Posúdenie využívania síl ku dňu podania žiadosti o poskytnutie pomoci – Pojem ‚úplná demontáž‘ – Príloha 2 dokumentu VI/5330/97 – Ťažkosti s výkladom právnej úpravy Únie – Lojálna spolupráca“

Vo veci T‑139/15,

Maďarsko, v zastúpení: pôvodne M. Fehér, G. Koós, A. Pálfy, neskôr M. Fehér, G. Koós, Z. Biró‑Tóth a E. Tóth, splnomocnení zástupcovia,

žalobca,

ktoré v konaní podporujú

Francúzska republika, v zastúpení: D. Colas, splnomocnený zástupca,

a

Talianska republika, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci C. Colelli, avvocato dello Stato,

vedľajší účastníci konania,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: P. Ondrůšek a B. Béres, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ smerujúci na čiastočné zrušenie vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/103 zo 16. januára 2015, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 16, 2015, s. 33), v rozsahu, v akom toto rozhodnutie vylúčilo z financovania z EPZF sumu vo výške 11 709 400 eur vynaloženú v rámci pomoci na reštrukturalizáciu v odvetví cukrovarníckeho priemyslu, ktorá bola poskytnutá Maďarsku,

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),

v zložení: predseda komory H. Kanninen, sudcovia J. Schwarcz a C. Iliopoulos (spravodajca),

tajomník: N. Schall, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 8. mája 2017,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Právny rámec

 Nariadenie (ES) č. 320/2006

1        Rada Európskej únie prijala 20. februára 2006 nariadenie (ES) č. 320/2006, ktorým sa stanovuje dočasný režim pre reštrukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu v Spoločenstve a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1290/2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 58, 2006, s. 42). Nariadenie č. 320/2006 bolo opakovane zmenené, pričom naposledy nariadením Rady (ES) č. 72/2009 z 19. januára 2009 o úpravách spoločnej poľnohospodárskej politiky zmenením a doplnením nariadení (ES) č. 247/2006, (ES) č. 320/2006, (ES) č. 1405/2006, (ES) č. 1234/2007, (ES) č. 3/2008 a (ES) č. 479/2008 a zrušením nariadení (EHS) č. 1883/78, (EHS) č. 1254/89, (EHS) č. 2247/89, (EHS) č. 2055/93, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 2596/97, (ES) č. 1182/2005 a (ES) č. 315/2007 (Ú. v. EÚ L 30, 2009, s. 1). Na skutkové okolnosti, o ktoré ide vo veci samej, sa uplatní nariadenie č. 320/2006 v znení zmenenom nariadením č. 72/2009.

2        V odôvodneniach 1 a 5 nariadenia č. 320/2006 sa uvádza:

„(1)      … Na uvedenie programu výroby a obchodovania s cukrom Spoločenstva do súladu s medzinárodnými požiadavkami a zaistenie jeho budúcej konkurencieschopnosti je potrebné začať hĺbkový proces reštrukturalizácie, ktorý by viedol k značnému zníženiu neziskovej výrobnej kapacity v Spoločenstve. Z tohto dôvodu by malo byť prvoradou podmienkou implementácie novej fungujúcej organizácie spoločného trhu s cukrom vytvorenie osobitného a nezávislého dočasného programu riadenia [režimu – neoficiálny preklad] reštrukturalizácie cukrovarníckeho priemyslu v Spoločenstve.…

(5)      Cukrovarníckym podnikom s najnižšou produktivitou je potrebné dať vo forme primeranej pomoci na reštrukturalizáciu dôležitý hospodársky podnet k tomu, aby sa vzdali svojej výrobnej kvóty. Na tento účel by sa mala vytvoriť pomoc na reštrukturalizáciu, ktorá by viedla k zastaveniu výroby cukru v rámci kvóty a k vzdaniu sa príslušnej kvóty a súčasne by náležite zohľadňovala dodržiavanie sociálnych a environmentálnych záväzkov spojených so zastavením tejto výroby. Pomoc by mala byť dostupná počas štyroch hospodárskych rokov s cieľom znížiť výrobu do tej miery, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie vyváženej trhovej situácie v Spoločenstve.“

3        Článok 1 nariadenia č. 320/2006, nazvaný „Dočasný reštrukturalizačný fond“, stanovuje:

„1.      Týmto [nariadením – neoficiálny preklad] sa zriaďuje dočasný fond na reštrukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu v Spoločenstve (ďalej len ,dočasný reštrukturalizačný fond [reštrukturalizačný fond – neoficiálny preklad]‘).

Reštrukturalizačný fond tvorí súčasť záručnej časti Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu. Od januára [Od 1. januára – neoficiálny preklad] 2007 bude tvoriť súčasť Európskeho poľnohospodárskeho a záručného fondu (EPZF).

2.      Z reštrukturalizačného fondu sa financujú výdavky vyplývajúce z opatrení ustanovených v článkoch 3, 6, 7, 8 a 9.

…

4.      Toto nariadenie sa nevzťahuje na najvzdialenejšie regióny uvedené v článku 299 ods. 2 zmluvy.“

4        Článok 3 nariadenia č. 320/2006, nazvaný „Reštrukturalizačná pomoc“, stanovuje:

„1.      Akýkoľvek podnik vyrábajúci cukor, izoglukózu či inulínový sirup, ktorému bola pridelená kvóta pred 1. júlom 2006…, má nárok na reštrukturalizačnú pomoc na tonu kvóty, ktorej sa vzdal, za predpokladu, že [že sa – neoficiálny preklad] počas jedného z hospodárskych rokov 2006/2007, 2007/2008, 2008/2009 a 2009/2010:

a)      vzdá kvóty, ktorú pridelil jednému alebo viacerým svojim závodom a úplne demontuje výrobné zariadenia príslušných závodov,

[alebo – neoficiálny preklad]

b)      vzdá kvóty, ktorú pridelil jednému alebo viacerým svojim závodom, čiastočne demontuje výrobné zariadenia príslušných závodov a nepoužíva zostávajúce výrobné zariadenia príslušných závodov, na výrobu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje organizácia spoločného trhu pre cukor,

…

3.      Úplná demontáž výrobných zariadení vyžaduje:

a)      konečné a úplné zastavenie výroby cukru, izoglukózy inulínového sirupu príslušnými výrobnými zariadeniami,

b)      uzatvorenie príslušného závodu alebo závodov a demontáž ich výrobných zariadení v rámci lehoty uvedenej v článku 4 ods. 2 písm. d),

a

c)      obnovu priaznivých environmentálnych podmienok v mieste závodu a pomoc pri opätovnom uplatnení pracovnej sily v rámci lehoty uvedenej v článku 4 ods. 2 písm. f). …

4.      Čiastočná demontáž výrobných zariadení vyžaduje:

a)      konečné a úplné zastavenie výroby príslušného cukru, izoglukózy a inulínového sirupu príslušnými výrobnými zariadeniami,

b)      demontáž výrobných zariadení, ktoré sa nepoužijú na novú výrobu a ktoré boli určené a používané na výrobu výrobkov uvedených podľa písmena a)…,

c)      obnovu priaznivých environmentálnych podmienok prostredia v mieste závodu a pomoc pri opätovnom uplatnení pracovnej sily v rámci lehoty uvedenej v článku 4 ods. 2 písm. f)…

5.      Suma reštrukturalizačnej pomoci na tonu kvóty, ktorej sa podnik vzdal, je:

a)      v prípade uvedenom v odseku 1 písm. a):

–        730 [eur] pre hospodársky rok 2006/2007,

–        730 [eur] pre hospodársky rok 2007/2008,

–        625 [eur] pre hospodársky rok 2008/2009,

–        520 [eur] pre hospodársky rok 2009/2010,

b)      v prípade uvedenom v odseku 1 písm. b):

–        547,50 [eura] pre hospodársky rok 2006/2007,

–        547,50 [eura] pre hospodársky rok 2007/2008,

–        468,75 [eura] pre hospodársky rok 2008/2009,

–        390 [eur] pre hospodársky rok 2009/2010…“

5        Okrem toho podľa článku 4 nariadenia č. 320/2006 s názvom „Žiadosť o reštrukturalizačnú pomoc“:

„1.      Žiadosti o reštrukturalizačnú pomoc sa predkladajú príslušnému členskému štátu do 31. januára v roku, ktorý predchádza hospodárskemu roku, v ktorom sa podnik má vzdať kvóty.

…

2.      Žiadosti o reštrukturalizačnú pomoc zahŕňajú:

a)      reštrukturalizačný plán;

…

c)      záväzok vzdať sa príslušnej kvóty v príslušnom hospodárskom roku;

d)      v prípade uvedenom v článku 3 ods. 1 písm. a) záväzok úplne demontovať výrobné zariadenia v rámci obdobia určeného príslušným členským štátom;

e)      v prípade uvedenom v článku 3 ods. 1 písm. b) záväzok čiastočne demontovať výrobné zariadenia v rámci obdobia, ktoré určí dotknutý členský štát, a nevyužívať výrobné miesta a zostávajúce výrobné zariadenia na výrobu výrobkov zahrnutých do organizácie spoločného trhu s cukrom;

…

3.      Reštrukturalizačný plán uvedený v odseku 2 písm. a) obsahuje minimálne tieto prvky:

…

c)      úplný technický popis príslušných výrobných zariadení,

d)      podnikateľský zámer, ktorý spresňuje metódy, časový plán a náklady na uzavretie závodu alebo závodov a úplnú alebo čiastočnú demontáž výrobných zariadení,

…

h)      finančný plán, ktorý spresňuje všetky náklady v súvislosti s reštrukturalizačným plánom.“

6        Článok 5 nariadenia č. 320/2006, nazvaný „Rozhodnutie o reštrukturalizačnej pomoci a kontrolách“, stanovuje:

„1.      Členské štáty do konca februára v roku, ktorý predchádza hospodárskemu roku uvedenému v článku 3 ods. 2, rozhodnú o udelení reštrukturalizačnej pomoci. Rozhodnutie na hospodársky rok 2006/2007 sa však prijme do 30. septembra 2006.

…

2.      Reštrukturalizačná pomoc sa udelí, ak členský štát po dôkladnom overení potvrdí, že:

–        žiadosť obsahuje prvky uvedené v článku 4 ods. 2;

–        reštrukturalizačný plán obsahuje prvky uvedené v článku 4 ods. 3;

–        opatrenia a činnosti opísané v reštrukturalizačnom pláne sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva a príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi;

–        …

3.      Ak nie je dodržaná jedna alebo viacero podmienok stanovených v prvých troch zarážkach odseku 2, žiadosť o reštrukturalizačnú pomoc sa vráti žiadateľovi. Žiadateľovi sa oznámi, ktoré podmienky nedodržal. Žiadateľ môže následne buď stiahnuť svoju žiadosť alebo ju doplniť…“

 Nariadenie (ES) č. 968/2006

7        Európska komisia prijala 27. júna 2006 nariadenie (ES) č. 968/2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia č. 320/2006 (Ú. v. EÚ L 176, 2006, s. 32). Nariadenie č. 968/2006 bolo opakovane zmenené, pričom naposledy vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 672/2011 z 13. júla 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 968/2006 (Ú. v. EÚ L 184, 2011, s. 1). Na skutkové okolnosti, o ktoré ide vo veci samej, sa uplatní nariadenie č. 968/2006 v znení zmenenom nariadením č. 672/2011.

8        Odôvodnenie 4 nariadenia č. 968/2006 uvádza:

„Pokiaľ ide o vzdanie sa kvót, článok 3 nariadenia… č. 320/2006 poskytuje možnosti úplnej alebo čiastočnej demontáže výrobných zariadení, z čoho vyplývajú rozdielne sumy podpory [pomoci – neoficiálny preklad] na reštrukturalizáciu. Zatiaľ čo podmienky uplatniteľné na takéto dve alternatívy musia brať do úvahy skutočnosť, že vyššia suma podpory [pomoci – neoficiálny preklad] na reštrukturalizáciu sa poskytuje na úplnú demontáž, pre vyššie vynaložené náklady je vhodné poskytnúť možnosť zachovať tie časti závodu, ktoré nie sú súčasťou výrobnej linky, ak sa dajú použiť na iné účely, ak sa s nimi počíta v pláne reštrukturalizácie, najmä ak takéto použitie vytvára pracovné miesta. Na druhej strane zariadenia, ktoré priamo nesúvisia s výrobou cukru, by sa mali rozobrať, ak už neexistuje žiadna iná alternatíva použitia v reálnom časovom horizonte a ich zachovanie by bolo škodlivé pre životné prostredie.“

9        Článok 4 nariadenia č. 968/2006, nazvaný „Demontáž výrobných zariadení“, stanovuje:

„1.      V prípade úplnej demontáže uvedenej v článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia… č. 320/2006 sa požiadavky na demontáž výrobných zariadení týkajú:

a)      všetkých zariadení, ktoré sú potrebné na výrobu cukru, izoglukózy alebo inulínového sirupu, ako napríklad zariadenia na uskladňovanie, analyzovanie, premývanie a rezanie cukrovej repy, cukrovej trstiny, obilnín alebo čakanky; všetky zariadenia, ktoré sú potrebné na extrakciu a spracovanie alebo koncentrovanie cukru z cukrovej repy alebo cukrovej trstiny, škrobu z obilnín, glukózy zo škrobu alebo inulínu z čakanky;

b)      časti iných zariadení, ako sú zariadenia uvedené v písmene a), ktoré priamo súvisia s výrobou cukru, izoglukózy alebo inulínového sirupu a sú potrebné na výrobu na základe zrieknutej kvóty, dokonca aj vtedy, ak by sa dali použiť na výrobu iných výrobkov, ako sú zariadenia na ohrev alebo úpravu vody, alebo na výrobu energií; zariadenia na spracovanie vylúhovaných rezkov alebo melasy; zariadenia pre vnútropodnikovú dopravu;

c)      všetkých ostatných zariadení, ako sú baliace zariadenia, ktoré sú nevyužité a ktoré sa majú demontovať a odstrániť z ekologických dôvodov.

2.      V prípade čiastočnej demontáže podľa článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia… č. 320/2006 sa požiadavka na demontáž výrobných zariadení týka zariadení, ktoré sú uvedené v odseku 1 tohto článku a ktoré nie sú určené na použitie v inej výrobe ani na iné využitie v areáli závodu v súlade s plánom reštrukturalizácie.“

10      Podľa článku 6 nariadenia č. 968/2006 s názvom „Záväzky členských štátov“:

„1.      Najneskôr 20 dní po doručení kópie pozvánky na konzultácie uvedenej v článku 2 ods. 3 členský štát informuje zúčastnené strany zahrnuté v pláne reštrukturalizácie o svojom rozhodnutí o:

…

b)      lehote, ktorá sa končí najneskôr 30. septembra 2010, na demontáž výrobných zariadení a na splnenie sociálnych a environmentálnych záväzkov uvedených v článku 3 ods. 3 písm. c) a v článku 3 ods. 4 písm. c) nariadenia… č. 320/2006;

…

Odchylne od [odseku 1 písm. b)] a na základe odôvodnenej žiadosti príslušného podniku môžu členské štáty predĺžiť lehotu stanovenú v [odseku 1 písm. b)] najneskôr do 31. marca 2012. V takom prípade predloží podnik upravený plán reštrukturalizácie v súlade s článkom 11 [nariadenia č. 968/2006]…“

11      Článok 9 nariadenia č. 968/2006, nazvaný „Oprávnenosť na poskytnutie podpory na reštrukturalizáciu“, znie:

„…

2.      Ak sa má žiadosť považovať za oprávnenú, plán reštrukturalizácie má:

a)      obsahovať zhrnutie hlavných cieľov, opatrení a činností, ako aj odhadovaných nákladov na tieto opatrenia, kroky, finančný plán a harmonogramy;

b)      mať pre každý závod špecifikovanú výšku kvóty, ktorej sa treba zrieknuť, ktorá má byť nižšia alebo rovnaká ako výrobná kapacita, ktorú treba úplne alebo čiastočne demontovať;

c)      zahŕňať osvedčenie o tom, že výrobné zariadenia budú úplne alebo čiastočne demontované a odstránené z výrobného areálu;

…

e)      jasne stanoviť všetky kroky a náklady financované z reštrukturalizačného fondu a prípadne ostatné súvisiace prvky, ktoré sa majú financovať z iných fondov Spoločenstva.

3.      Ak sa podmienky uvedené v odseku 2 nesplnia, členský štát bude informovať žiadateľa o dôvodoch takéhoto nesplnenia a stanoví konečný termín v lehote uvedenej v článku 4 ods. 1 nariadenia… č. 320/2006, počas ktorej sa môže plán reštrukturalizácie vhodne prepracovať.

Členský štát rozhodne o oprávnenosti upravenej žiadosti do 15 pracovných dní po konečnom termíne uvedenom v prvom pododseku, ale aspoň 10 pracovných dní pred konečným termínom uvedeným v článku 5 ods. 1 nariadenia… č. 320/2006.

Ak sa upravená žiadosť nepredloží včas alebo sa bude považovať za neoprávnenú, žiadosť o poskytnutie podpory [pomoci – neoficiálny preklad] na reštrukturalizáciu sa zamietne a členský štát bude o tom informovať žiadateľa a Komisiu do piatich pracovných dní. Podanie novej žiadosti tým istým žiadateľom je predmetom chronologického poradia uvedeného v článku 8…“

12      Článok 11 nariadenia č. 968/2006, nazvaný „Zmeny a doplnenia plánu reštrukturalizácie“, stanovuje:

„1.      Hneď po udelení podpory [pomoci – neoficiálny preklad] na reštrukturalizáciu príjemca vykoná všetky opatrenia uvedené podrobne v schválenom pláne reštrukturalizácie a dodrží záväzky obsiahnuté v jeho žiadosti o podporu [o poskytnutie pomoci – neoficiálny preklad] na reštrukturalizáciu.

2.      Každú zmenu a doplnenie schváleného plánu reštrukturalizácie musí odsúhlasiť členský štát na základe žiadosti príslušného podniku:

a)      s vysvetlením dôvodov a problémov pri realizácii, ktorým musí čeliť;

b)      predložením úprav alebo navrhnutých nových opatrení očakávaných účinkov;

c)      s podrobným uvedením finančných a časových dosahov.

Zmeny a doplnenia nemôžu zmeniť celkovú výšku podpory [pomoci – neoficiálny preklad] na reštrukturalizáciu, ktorá sa má udeliť, ani dočasné sumy na reštrukturalizáciu, ktoré sa majú vyplatiť v súlade s článkom 11 nariadenia… č. 320/2006.

Členský štát oznámi Komisii zmenený a doplnený plán reštrukturalizácie.“

13      Článok 16 nariadenia č. 968/2006, nazvaný „Platba podpory [pomoci – neoficiálny preklad] na reštrukturalizáciu“, uvádza:

„1.      Platba každej splátky podpory [pomoci – neoficiálny preklad] na reštrukturalizáciu, ako sa uvádza v článku 10 ods. 4 nariadenia… č. 320/2006, je podmienená zložením zábezpeky vo výške, ktorá sa rovná 120 % výšky príslušnej splátky.

…“

14      Podľa článku 22 nariadenia č. 968/2006, nazvaného „Uvoľnenie zábezpek“:

„1.      Zábezpeky uvedené v článku 16 ods. 1… a článku 18 ods. 2 sa uvoľnia, ak:

a)      boli implementované všetky opatrenia a kroky predpokladané v reštrukturalizačnom pláne, vo vnútroštátnych reštrukturalizačných programoch a prípadne v podnikateľskom zámere;

b)      bola predložená záverečná kontrolná správa podľa článku 23 ods. 2;

c)      členské štáty vykonali kontroly uvedené v článku 25;

…

3.      Okrem prípadov vyššej moci zábezpeka prepadne, ak podmienky stanovené v odseku 1 nebudú splnené najneskôr 30. septembra 2012.“

15      Článok 25 nariadenia č. 968/2006, nazvaný „Kontroly“, stanovuje:

„1.      Príslušný orgán členského štátu do troch mesiacov od termínu uvedeného v článku 23 ods. 2 skontroluje každý podnik a výrobný areál, ktorý prijal podporu [pomoc – neoficiálny preklad] z fondu reštrukturalizácie.

Táto kontrola preverí, či sa dodržuje plán reštrukturalizácie a podnikateľský zámer, a overí správnosť a úplnosť informácií, ktoré podnik uviedol vo svojej hodnotiacej správe. Prvá kontrola plnenia plánu reštrukturalizácie taktiež overí všetky ďalšie informácie, ktoré podnik uviedol vo svojej žiadosti o podporu [o poskytnutie pomoci – neoficiálny preklad] na reštrukturalizáciu, najmä potvrdenie v článku 4 ods. 2 písm. b) nariadenia… č. 320/2006.

2.      Kontrola sa vo všetkých prípadoch bude týkať prvkov plánu reštrukturalizácie uvedených v článku 4 ods. 3 nariadenia… č. 320/2006…“

16      Okrem toho článok 26 nariadenia č. 968/2006, nazvaný „Vrátenie“, uvádza:

„1.      Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 4, ak príjemca nesplní jeden záväzok alebo viacero svojich záväzkov podľa plánu reštrukturalizácie, podnikateľského plánu alebo prípadne vnútroštátneho programu reštrukturalizácie, časť podpory [pomoci – neoficiálny preklad] pridelenej vzhľadom na príslušný(‑é) záväzok(‑zky) sa vráti okrem prípadu vyššej moci…“

17      Nakoniec podľa článku 27 nariadenia č. 968/2006 nazvaného „Pokuty“:

„1.      Ak príjemca nesplní jeden záväzok alebo viacero svojich záväzkov podľa plánu reštrukturalizácie, podnikateľského zámeru alebo vnútroštátneho plánu reštrukturalizácie, bude sa od neho vyžadovať platba, ktorá sa rovná 10 % sumy, ktorú má vrátiť podľa článku 26…“

 Okolnosti predchádzajúce sporu

18      V dňoch 16. až 19. marca 2010 vykonali útvary Komisie v Maďarsku kontrolu v troch zo štyroch bývalých areáloch na výrobu cukru, ktoré boli príjemcami pomoci na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže na základe článku 3 nariadenia č. 320/2006 v znení uplatniteľnom k týmto dátumom.

19      Po tejto kontrole Komisia listom z 20. júla 2010 (ďalej len „prvé oznámenie z 20. júla 2010“) oznámila maďarským orgánom výsledok uskutočnenej kontroly a spresnila, že toto oznámenie bolo zaslané v súlade s článkom 11 nariadenia Komisie (ES) č. 885/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV (Ú. v. EÚ L 171, 2006, s. 90).

20      Z prvého oznámenia z 20. júla 2010 vyplýva, že podľa Komisie maďarské orgány úplne nesplnili požiadavky právnej úpravy Únie týkajúce sa podmienok poskytovania pomoci na reštrukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu za hospodárske roky 2007/2008 a 2008/2009. Konštatovala totiž, že v navštívených priemyselných areáloch patriacich spoločnosti Eastern Sugar v Kabe (Maďarsko) a spoločnosti Matra Cukor v Szolnoku (Maďarsko) boli silá zachované a že tieto spoločnosti teda neboli oprávnené získať pomoc na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže, ale len na pomoc na reštrukturalizáciu na účely čiastočnej demontáže, ktorej výška je o 25 % nižšia než výška pomoci na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže. V tejto súvislosti uviedla, že tieto spoločnosti nemali nárok na pomoc na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže, pokiaľ v plnom rozsahu nevykonali plán reštrukturalizácie a pokiaľ neboli zbúrané ostatné budovy spojené s výrobnou činnosťou, medzi ktoré patria aj silá. Napokon Komisia požiadala maďarské orgány, aby jej poskytli informácie o budovách, ktoré sa ešte nachádzajú v areáloch na výrobu cukru, ktoré jej zamestnanci nenavštívili.

21      Listom z 20. septembra 2010 maďarské orgány odpovedali na námietky uvedené v prvom oznámení z 20. júla 2010 a informovali Komisiu, že silá nachádzajúce sa vo výrobnom areáli spoločnosti Eastern Sugar v Kabe boli prenajaté na to, aby sa v nich skladoval nebalený cukor na účely jeho balenia.

22      Počas dvojstranného stretnutia medzi útvarmi Komisie a maďarskými orgánmi, ktoré sa konalo 6. decembra 2010 v Bruseli (Belgicko), maďarské orgány okrem iného vyhlásili, že sú ešte zachované silá v areáloch spoločnosti Eastern Sugar v Kabe a spoločnosti Magyar Cukor v Petőháze (Maďarsko), a že silá nachádzajúce sa v areáli spoločnosti Matra Cukor v Szolnoku sú v procese búrania. Ďalej v podstate uviedli, že neexistuje právny základ pre vznik povinnosti demontáže síl a že vzdanie sa výrobnej kvóty a demontáž výrobných zariadení postačovali na to, aby mali maďarské cukrovarnícke podniky nárok na pomoc na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže.

23      Komisia pripustila, že aj keď sa v nariadeniach č. 320/2006 a 968/2006 neuvádza demontáž síl, zo štruktúry predmetnej právnej úpravy vyplýva, že tieto silá sa mali ako neoddeliteľná súčasť výrobných zariadení demontovať. Komisia okrem iného poznamenala, že cukrovarnícke podniky, ktoré požiadali o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže, sa mohli rozhodnúť, či vykonajú čiastočnú demontáž, ktorá by viedla k poskytnutiu pomoci vo výške, ktorá je o 25 % nižšia než pomoc v prípade úplnej demontáže. Napokon informovala maďarské orgány o tom, že až do septembra 2011 môžu túto situáciu napraviť a zachovať si nárok na poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže.

24      Maďarské orgány predložili 3. marca 2011 svoje pripomienky k zápisnici z bilaterálneho stretnutia zo 6. decembra 2010. Okrem iného vyhlásili, že o predĺženie lehoty na dokončenie demontáže mohli požiadať len cukrovarnícke podniky, ktoré sú príjemcami pomoci na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže, čo však neurobili.

25      Listom z 8. novembra 2012, ktorý bol zaslaný na základe článku 11 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia č. 885/2006, Komisia informovala maďarské orgány o tom, že má v úmysle vylúčiť z financovania Únie sumu vo výške 11 709 400 eur, ktorá bola vypočítaná na základe rozdielu medzi sumou pomoci poskytnutej v prípade úplnej demontáže a sumou poskytnutou v prípade čiastočnej demontáže.

26      Maďarské orgány požiadali 18. decembra 2012 o začatie zmierovacieho konania na základe článku 16 nariadenia č. 885/2006.

27      Dňa 25. apríla 2013 vydal zmierovací orgán správu, v ktorej najprv konštatoval, že medzi stranami nedošlo k zmieru a že kľúčová otázka, v súvislosti s ktorou sa medzi stranami nedosiahla zhoda, sa prejednávala na Súdnom dvore. Následne v podstate uviedol, že Komisia pri viacerých príležitostiach neinformovala maďarské orgány o povinnosti demontovať silá a ďalej že viaceré členské štáty, ako aj samotná Komisia mali ťažkosti s výkladom predmetnej právnej úpravy. Napokon vyzval Komisiu, aby vzala do úvahy skutočnosť, že podľa dokumentu Komisie VI/5330/97 z 23. decembra 1997, nazvaného „Usmernenia k výpočtu finančných dôsledkov pri príprave rozhodnutia o schválení účtovnej závierky Záručnej sekcie EPUZF“ [neoficiálny preklad] (ďalej len „dokument VI/5330/97“), „ak nezrovnalosti možno pripísať výkladu právnych predpisov Spoločenstva,… je možné túto poľahčujúcu okolnosť zohľadniť a navrhnúť uplatnenie nižšej sadzby opravy, prípadne nevykonanie žiadnej opravy“ [neoficiálny preklad].

28      V rozsudku zo 14. novembra 2013, SFIR a i. (C‑187/12 až C‑189/12, EU:C:2013:737), Súdny dvor v podstate rozhodol, že pojem „výrobné zariadenia“ v zmysle článkov 3 a 4 nariadenia č. 320/2006 a článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 968/2006 sa vzťahuje na silá určené na skladovanie cukru príjemcu pomoci na reštrukturalizáciu. Súdny dvor však zastával názor, že to neplatí v dvoch prípadoch: jednak ak sa preukázalo, že sa silá využívali len na skladovanie cukru vyrobeného v rámci kvóty, uloženého inými výrobcami alebo kúpeného od týchto výrobcov, a jednak ak sa využívali len na balenie – do vnútorného alebo vonkajšieho obalu – cukru vyrobeného inde na účely jeho uvádzania na trh.

29      V liste z 8. januára 2014 maďarské orgány zopakovali Komisii dôvody, pre ktoré sa so zreteľom na rozsudok zo 14. novembra 2013, SFIR a i. (C‑187/12 až C‑189/12, EU:C:2013:737), domnievali, prečo sa na silá zachované v bývalých areáloch výroby cukru spoločnosti Eastern Sugar v Kabe a spoločnosti Magyar Cukor v Petőháze (ďalej len „sporné silá“), nevzťahuje pojem „výrobné zariadenia“.

30      V liste z 28. marca 2014 Komisia poskytla maďarským orgánom dvojmesačnú lehotu na predloženie presvedčivých dôkazov o tom, že pred podaním žiadostí o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu slúžili sporné silá výhradne na skladovanie a balenie cukru vyrobeného v rámci kvóty inými výrobcami.

31      V liste z 26. mája 2014 maďarské orgány spochybnili stanovisko Komisie, podľa ktorého bolo na posúdenie toho, či sa na sporné silá vzťahuje pojem „výrobné zariadenia“, potrebné zohľadniť spôsob, akým sa tieto silá využívali ku dňu podania žiadosti o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu.

32      Vzhľadom na to, že maďarské orgány stále neuviedli skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že ku dňu podania žiadosti o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu sa sporné silá využívali výhradne na skladovanie a balenie cukru vyrobeného v rámci kvóty inými výrobcami, Komisia im zaslala list zo 6. októbra 2014, v ktorom opätovne potvrdila svoje stanovisko, ktoré vyjadrila vo svojom predchádzajúcom liste z 8. novembra 2012.

33      V súhrnnej správe predloženej na stretnutí Výboru pre poľnohospodárske fondy 18. novembra 2014, ktorá bola prejednaná v súlade s článkom 31 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 209, 2005, s. 1) a s článkom 41 ods. 3 toho istého nariadenia, Komisia uviedla, že jej stanovisko zostáva v súvislosti so zistenými nedostatkami nezmenené.

34      Komisia za týchto podmienok prijala vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2015/103 zo 16. januára 2015, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 16, 2015, s. 33, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), medzi ktorými boli aj výdavky vynaložené Maďarskom v rámci pomoci na reštrukturalizáciu v odvetví cukrovarníckeho priemyslu vo výške 11 709 400 eur, ktoré sú predmetom tejto veci.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

35      Maďarsko návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 27. marca 2015 podalo žalobu, na základe ktorej začalo toto konanie.

36      Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 22. júna a 3. júla 2015 Francúzska republika a Talianska republika požiadali o vstup do tohto konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Maďarska. Rozhodnutím z 21. augusta 2015 predseda druhej komory týmto návrhom vyhovel. Francúzska republika predložila svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania do kancelárie Všeobecného súdu 21. októbra 2015.

37      Komisia a Maďarsko predložili svoje pripomienky k vyjadreniu Francúzskej republiky ako vedľajšieho účastníka konania 16. decembra 2015 a 6. januára 2016.

38      Maďarsko navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        čiastočne zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom vylúčilo z financovania z EPZF sumu vo výške 11 709 400 eur vynaloženú v rámci pomoci na reštrukturalizáciu v odvetví cukrovarníckeho priemyslu, ktorá bola poskytnutá Maďarsku,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

39      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil Maďarsku povinnosť nahradiť trovy konania.

40      Francúzska republika navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

41      Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (štvrtá komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu položil účastníkom konania písomné otázky a vyzval ich, aby predložili určité dokumenty. S výnimkou Talianskej republiky účastníci konania vyhoveli opatreniam na zabezpečenie priebehu konania v stanovených lehotách.

42      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 8. mája 2017.

43      Keďže sa Talianska republika nezúčastnila na pojednávaní, ústne konanie zostalo otvorené, aby tak mohla písomne predložiť svoje pripomienky do jedného týždňa po doručení zápisnice z pojednávania. Talianska republika predložila svoje písomné pripomienky v stanovenej lehote, v ktorých konštatovala, že žalobe Maďarska treba vyhovieť.

44      Maďarsko a Komisia podali 16. júna 2017 do kancelárie Všeobecného súdu svoje pripomienky k tým pripomienkam, ktoré po pojednávaní predložila Talianska republika.

 Právny stav

45      Na podporu svojej žaloby Maďarsko v podstate uvádza dva žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení článkov 3 a 4 nariadenia č. 320/2006 a článku 4 nariadenia č. 968/2006, a druhý na porušení usmernení stanovených v dokumente VI/5330/97 a zásady lojálnej spolupráce.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článkov 3 a 4 nariadenia č. 320/2006 a článku 4 nariadenia č. 968/2006

46      Maďarsko, ktoré podporuje Francúzska republika a Talianska republika, v podstate konštatuje, že napadnuté rozhodnutie porušuje články 3 a 4 nariadenia č. 320/2006 a článok 4 nariadenia č. 968/2006 tým, že Komisia zastávala názor, že maďarské cukrovarnícke podniky nesplnili podmienky na to, aby sa im poskytla pomoc na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže z dôvodu, že zachovali silá, a teda nedemontovali všetky svoje výrobné zariadenia. V tejto súvislosti Maďarsko tvrdí, že sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, keď usúdila, že na posúdenie toho, či sú silá výrobnými zariadeniami v zmysle nariadenia č. 320/2006, a teda či sa na ne vzťahujú alebo nevzťahujú výnimky stanovené Súdnym dvorom v rozsudku zo 14. novembra 2013, SFIR a i. (C‑187/12 až C‑189/12, EU:C:2013:737), je potrebné vychádzať z ich využívania ku dňu podania žiadosti o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu (ďalej len „kritérium stanovené Komisiou“). Maďarsko okrem iného v podstate tvrdí, že povinnosť úplnej demontáže výrobných zariadení možno splniť aj vtedy, ak sa silá namiesto ich odstránenia predajú, a to za predpokladu, že došlo k vzdaniu sa kvóty na cukor a že po skončení procesu reštrukturalizácie už príjemcovia pomoci nemôžu zachované zariadenia využívať na výrobu cukru.

47      Komisia spochybňuje tvrdenia Maďarska, Francúzskej republiky a Talianskej republiky.

48      Na úvod treba pripomenúť, že v rozsudku zo 14. novembra 2013, SFIR a i. (C‑187/12 až C‑189/12, EU:C:2013:737), Súdny dvor po tom, čo konštatoval, že výraz „výrobné zariadenia“ nie je definovaný v nariadeniach č. 320/2006 a 968/2006 po prvé uviedol, že pojem „výroba“ môže zahŕňať aj ďalšie etapy výroby výrobku na vstupe alebo výstupe chemického alebo fyzického procesu transformácie a že teda môže zahŕňať skladovanie cukru, ktorý nebol zabalený ihneď po svojej extrakcii z prvotnej suroviny. Dospel tak k záveru, že skladovanie môže „priamo súvisieť s výrobou cukru“ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 968/2006 (rozsudok zo 14. novembra 2013, SFIR a i., C‑187/12 až C‑189/12, EU:C:2013:737, bod 26). Po druhé Súdny dvor konštatoval, že silá môžu mať priamy vplyv na množstvo cukru, ktoré môže byť vyrobené, a na výrobný proces, ktorý závisí od blízkosti skladovacieho zariadenia v rozsahu, v akom umožňujú najmä úplne alebo čiastočne oddialiť predaj výrobku získaného za daný hospodársky rok a tým ovplyvniť situáciu na trhu v zmysle odôvodnenia 5 nariadenia č. 320/2006 (rozsudok zo 14. novembra 2013, SFIR a i., C‑187/12 až C‑189/12, EU:C:2013:737, body 27 až 29). Po tretie Súdny dvor v podstate konštatoval, že z článku 3 ods. 3 písm. a) a b) nariadenia č. 320/2006 vyplýva, že na to, aby mal priemyselný komplex nárok na pomoc na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže, musí byť v zásade ako celok vyradený z prevádzky a že možnosť nedemontovať iné než výrobné zariadenia, prípadne pokračovať v ich budúcom využívaní a pritom si zachovať nárok na pomoc v plnej výške predstavuje výnimku, ktorú treba vykladať reštriktívne (rozsudok zo 14. novembra 2013, SFIR a i., C‑187/12 až C‑189/12, EU:C:2013:737, bod 30).

49      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy Súdny dvor v bode 31 rozsudku zo 14. novembra 2013, SFIR a i. (C‑187/12 až C‑189/12, EU:C:2013:737), rozhodol, že silá určené na skladovanie cukru príjemcu pomoci sa musia kvalifikovať ako výrobné zariadenia, a to bez ohľadu na skutočnosť, že sa využívajú aj na iné účely.

50      Súdny dvor však pripustil dve výnimky z tejto zásady. Dospel totiž v podstate k záveru, že silá nemožno kvalifikovať ako „výrobné zariadenia“, a teda sa na ne nevzťahuje povinnosť demontáže, ak sa jednak preukázalo, že sa využívali výhradne na skladovanie cukru vyrobeného v rámci kvóty, uloženého inými výrobcami alebo kúpeného od týchto výrobcov (rozsudok zo 14. novembra 2013, SFIR a i., C‑187/12 až C‑189/12, EU:C:2013:737, body 32 a 35) a jednak ak sa využívali len na balenie – do vnútorného alebo vonkajšieho obalu – cukru vyrobeného inde na účely jeho uvádzania na trh (rozsudok zo 14. novembra 2013, SFIR a i., C‑187/12 až C‑189/12, EU:C:2013:737, body 33 a 35) (ďalej len „výnimky stanovené Súdnym dvorom“).

51      V prejednávanej veci Maďarsko, Francúzska republika ani Talianska republika nespochybňujú, že ku dňu podania žiadosti o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže sa na sporné silá nevzťahovala niektorá z výnimiek stanovených Súdnym dvorom. Maďarsko okrem iného nespochybňuje ani to, že sporné silá boli po skončení procesu reštrukturalizácie zachované vo výrobných areáloch maďarských cukrovarníckych podnikov, ktoré boli príjemcami pomoci na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže.

52      Maďarsko sa však domnieva, že sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že vyššie uvedené okolnosti odôvodňujú finančnú opravu vo výške 25 %, ktorá bola voči nemu uplatnená. Podľa Maďarska, ktoré podporuje Francúzska republika a Talianska republika, je totiž dôležité, že na konci procesu reštrukturalizácie už silá neboli zariadeniami súvisiacimi s výrobou cukru. Komisia tak nesprávne konštatovala, že posúdenie, či sa na silá vzťahuje niektorá z výnimiek stanovených Súdnym dvorom, sa malo vykonať ku dňu podania žiadosti o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu.

53      Argumentácia Maďarska, ktorú takisto podporuje Francúzka republika a Talianska republika, však nie je však v súlade s predmetnou právnou úpravou.

54      Na úvod z odôvodnení 1 a 5 nariadenia č. 320/2006 vyplýva, že cieľom predmetnej právnej úpravy je znížiť nerentabilnú kapacitu výroby cukru v Únii tým, že podniky s najnižšou produktivitou sa vyzvú na to, aby zastavili svoju výrobu cukru v rámci kvót a vzdali sa príslušných kvót.

55      Z odôvodnenia 5 nariadenia č. 320/2006 okrem toho vyplýva, že režim reštrukturalizácie vychádza z dobrovoľnej účasti cukrovarníckeho podniku, keďže jeho cieľom je zaviesť dôležitý hospodársky stimul vo forme primeranej pomoci na reštrukturalizáciu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 2013, SFIR a i., C‑187/12 až C‑189/12, EU:C:2013:737, bod 44).

56      Na dosiahnutie cieľa zníženia nerentabilnej kapacity výroby cukru v Únii, ktorý sleduje predmetná právna úprava, normotvorca Únie stanovil dva odlišné režimy reštrukturalizácie v závislosti od druhu vykonanej demontáže – t. j. úplnej či čiastočnej demontáže –, ktoré vedú k poskytnutiu odlišnej výšky pomoci na reštrukturalizáciu, ako to vyplýva z článku 3 ods. 5 písm. a) a b) nariadenia č. 320/2006 v spojení s odôvodnením 4 nariadenia č. 968/2006.

57      Pokiaľ ide po prvé o podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby sa mohla poskytnúť pomoc na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže, článok 3 ods. 1 písm. a) a článok 3 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 320/2006 vyžadujú, aby sa cukrovarnícky podnik, ktorý žiada o pomoc, vzdal kvóty, ktorú pridelil jednému alebo viacerým svojim závodom, a aby zatvoril závod a vykonal úplnú demontáž výrobných zariadení. Na druhej strane na to, aby sa mohla poskytnúť pomoc na reštrukturalizáciu na účely čiastočnej demontáže, článok 3 ods. 1 písm. b) a článok 3 ods. 4 písm. b) nariadenia č. 320/2006 vyžadujú, aby sa cukrovarnícky podnik, ktorý žiada o pomoc, vzdal kvóty, ktorú pridelil jednému alebo viacerým svojim závodom, aby vykonal čiastočnú demontáž výrobných zariadení dotknutých závodov a aby už nevyužíval zostávajúce výrobné zariadenia na výrobu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje spoločná organizácia trhu v sektore cukru (ďalej len „SOT s cukrom“).

58      Po druhé rozsah povinnosti demontáže výrobných zariadení bol spresnený v článku 4 nariadenia č. 968/2006.

59      Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia č. 968/2006 povinnosť úplnej demontáže uvedená v článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 320/2006 sa týka zariadení, ktoré sú potrebné na výrobu cukru, izoglukózy alebo inulínového sirupu [článok 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 968/2006], zariadení, ktoré priamo súvisia s výrobou cukru, izoglukózy alebo inulínového sirupu a sú potrebné na výrobu v rámci kvóty, ktorej sa podnik vzdal, dokonca aj vtedy, ak by sa dali použiť na výrobu iných výrobkov [článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 968/2006], ako aj všetkých ostatných zariadení, ako sú najmä baliace zariadenia, ktoré sú nevyužité a ktoré sa majú demontovať a odstrániť z ekologických dôvodov [článok 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 968/2006].

60      Podľa článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 968/2006 v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 320/2006 a s odôvodnením 4 nariadenia č. 968/2006 tak možno v prípade úplnej demontáže výnimočne zachovať všetky zariadenia, ktoré nie sú potrebné na výrobu cukru, izoglukózy alebo inulínového sirupu alebo ktoré priamo nesúvisia s výrobou týchto výrobkov, ako sú baliace zariadenia, za predpokladu, že sa využívajú a nemajú sa demontovať a odstrániť z ekologických dôvodov.

61      Článok 4 ods. 2 nariadenia č. 968/2006 okrem iného stanovuje, že v prípade čiastočnej demontáže sa povinnosť demontáže týka zariadení, ktoré sú uvedené v odseku 1 toho istého článku (pozri bod 59 vyššie) a ktoré nie sú určené na použitie pre inú výrobu ani na iné využitie v areáli závodu v súlade s plánom reštrukturalizácie. Navyše z článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 320/2006 vyplýva, že výrobné zariadenia, ktoré možno zachovať, sa nemôžu ďalej využívať na výrobu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje SOT s cukrom. Podľa článku 4 ods. 2 nariadenia č. 968/2006 v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 320/2006 tak možno zachovať zariadenia, ktoré sú potrebné na výrobu cukru, izoglukózy alebo inulínového sirupu, alebo ktoré priamo súvisia s výrobou uvedených výrobkov, za predpokladu, že sa nevyužívajú na výrobu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje SOT s cukrom a ktoré sú určené na použitie na inú výrobu alebo na iné využitie v areáli závodu v súlade s plánom reštrukturalizácie.

62      Po tretie voľbu medzi úplnou demontážou alebo čiastočnou demontážou musia vykonať cukrovarnícke podniky pri podaní žiadosti o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu.

63      Zo spoločného výkladu článku 4 ods. 2 písm. a), c), d) a e) a článku 4 ods. 3 písm. c) a h) nariadenia č. 320/2006, ako aj článku 9 ods. 2 písm. a) a c) nariadenia č. 968/2006 totiž vyplýva, že žiadosť o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu musí predovšetkým zahŕňať záväzok jednak vzdať sa predmetnej kvóty a jednak úplne alebo čiastočne demontovať výrobné zariadenia v lehote, ktorú určí dotknutý členský štát, ako aj plán reštrukturalizácie, ktorý okrem iného obsahuje úplný technický opis dotknutých výrobných zariadení, zhrnutie opatrení a akcií, ako aj posúdenie nákladov týchto opatrení a akcií, finančný plán a harmonogram vykonávania jednotlivých plánovaných opatrení.

64      V súlade s ustanoveniami uvedenými v bode 63 vyššie tak musí príjemca pomoci najneskôr ku dňu podania žiadosti o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu na účely úplnej alebo čiastočnej demontáže určiť všetky výrobné zariadenia, ktoré sa zaväzuje demontovať v súlade s plánom reštrukturalizácie. To teda – pokiaľ ide o silá – predpokladá, že sa pri podaní žiadosti o poskytnutie pomoci musí určiť, či sú výrobnými zariadeniami, ktorých demontáž musí byť povinne uvedená v pláne reštrukturalizácie, pokiaľ sa požaduje poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže, alebo či sa na ne vzťahujú výnimky stanovené Súdnym dvorom.

65      Akýkoľvek opačný výklad by zbavil požiadavky stanovené v článku 4 nariadenia č. 320/2006 a v článku 9 nariadenia č. 968/2006 svojej podstaty a navyše by nezohľadnil rozlišovanie medzi čiastočnou demontážou a úplnou demontážou, ktoré je vykonané v predmetnej právnej úprave.

66      Pokiaľ by na jednej strane cukrovarnícke podniky nevedeli ku dňu podania žiadosti o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu, či silá nachádzajúce sa v ich výrobných areáloch sú či nie sú výrobnými zariadeniami, nemohli by byť tieto silá uvedené v pláne reštrukturalizácie ako výrobné zariadenia, ktoré sa musia demontovať, čo by bolo v rozpore s článkom 4 ods. 3 písm. c) nariadenia č. 320/2006.

67      Navyše záväzok demontovať všetky výrobné zariadenia, ktorý musí byť pripojený k žiadosti o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže (pozri bod 63 vyššie), by mal vadu, pretože by sa z povahy veci nevzťahoval na všetky výrobné zariadenia existujúce ku dňu, keď bol tento záväzok prijatý.

68      Na druhej strane, ak by sa kvalifikácia síl ako výrobných zariadení posudzovala na konci procesu reštrukturalizácie, umožnilo by to v prípade úplnej demontáže, ako aj v prípade čiastočnej demontáže, zachovať silá, ktoré ku dňu podania žiadosti o poskytnutie pomoci boli výrobnými zariadeniami z dôvodu, že by sa po reštrukturalizácii už nevyužívali ako zariadenia na výrobu cukru. Možnosť zachovať časť výrobných zariadení by teda už nebola typická pre čiastočnú demontáž, ale vzťahovala by sa aj na úplnú demontáž, aj keď v tomto poslednom prípade získajú hospodárske subjekty – s ohľadom na vysoké vynaložené náklady – výšku pomoci na reštrukturalizáciu o 25 % vyššiu, než je výška pomoci poskytnutá v prípade čiastočnej demontáže, ako to vyplýva z článku 3 ods. 5 písm. a) a b) nariadenia č. 320/2006 a z odôvodnenia 4 nariadenia č. 968/2006.

69      Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy platí, že ak je silo ku dňu podania žiadosti o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže výrobným zariadením, musí byť uvedené v tejto žiadosti a demontované v súlade s plánom reštrukturalizácie, v opačnom prípade by neboli splnené podmienky na poskytnutie takejto pomoci.

70      Na rozdiel od toho, čo tvrdí Maďarsko, Francúzska republika a Talianska republika, sa tak Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že kvalifikáciu síl je potrebné posúdiť ku dňu podania žiadosti o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu.

71      Vyššie uvedený záver nemožno vyvrátiť tvrdeniami uvedenými Maďarskom, Francúzskou republikou a Talianskou republikou.

72      Po prvé Maďarsko v podstate tvrdí, že kritérium stanovené Komisiou je v rozpore so systematikou režimu reštrukturalizácie cukrovarníckeho priemyslu. Podľa Komisie je na účely dosiahnutia cieľa vlastného pomoci na reštrukturalizáciu totiž rozhodujúce to, že na konci procesu reštrukturalizácie už neexistujú výrobné zariadenia, ktoré by sa mohli využívať na výrobu cukru.

73      V tejto súvislosti z bodov 56, 57 a 68 vyššie vyplýva, že na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v znížení nerentabilnej kapacity výroby cukru v Únii, ktorý sleduje predmetná právna úprava Únie, normotvorca Únie stanovil dva odlišné režimy reštrukturalizácie v závislosti od druhu vykonanej demontáže, ktoré vedú k odlišnej výške pomoci na reštrukturalizáciu. Ako je okrem iného uvedené v bodoch 62 až 64 vyššie, voľba medzi čiastočnou demontážou a úplnou demontážou znamená, že podnik žiadajúci o pomoc na reštrukturalizáciu určí pri podaní žiadosti o poskytnutie pomoci všetky výrobné zariadenia nachádzajúce sa v dotknutom areáli, ktoré sa zaväzuje úplne alebo čiastočne odstrániť najneskôr do konca procesu reštrukturalizácie.

74      Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je kritérium stanovené Komisiou v súlade so systémom zavedeným normotvorcom Únie a nie je v rozpore so systematikou režimu reštrukturalizácie cukrovarníckeho priemyslu.

75      Tvrdenie Maďarska sa preto musí zamietnuť.

76      Po druhé Francúzska republika sa domnieva, že Komisia nemôže z povinnosti zahrnúť do žiadostí o poskytnutie pomoci záväzok demontovať výrobné zariadenia v lehote stanovenej členským štátom, ktorá je stanovená v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 320/2006, vyvodiť, že dátumom, ku ktorému treba posúdiť využitie síl, by bol dátum podania žiadosti o poskytnutie pomoci. Podľa nej sa totiž toto ustanovenie netýka podmienok poskytnutia pomoci na reštrukturalizáciu, ale len obsahu žiadostí o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu a dátumu, ku ktorému sa majú tieto žiadosti podať.

77      Zo znenia článku 9 nariadenia č. 968/2006 výslovne vyplýva, že podmienky stanovené v článku 4 nariadenia č. 320/2006 sa týkajú prípustnosti žiadostí o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu. Navyše treba konštatovať, že tieto podmienky prípustnosti sa líšia od vecných podmienok na poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže, ktoré sú stanovené v článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 320/2006, a síce po prvé vzdania sa kvóty pridelenej jednému a viacerým závodom príjemcu pomoci a po druhé úplnej demontáže výrobných zariadení a zatvorenia dotknutých závodov (pozri bod 57 vyššie).

78      Pokiaľ však v žiadosti o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže nie sú uvedené všetky výrobné zariadenia, ktoré sa musia demontovať v súlade s plánom reštrukturalizácie, možno spochybniť nielen prípustnosť tejto žiadosti, ale aj nárok podniku, ktorý ju podal, na získanie takejto pomoci. Ak totiž nie sú zariadenie alebo budova v pláne reštrukturalizácie uvedené ako výrobné zariadenie, ich demontáž nebude v pláne reštrukturalizácie stanovená, a teda nebude splnená podmienka úplnej demontáže, ktorá je uvedená v článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 320/2006.

79      V každom prípade, ak by sa prijala argumentácia Francúzskej republiky, znamenalo by to, že by sa kontrola žiadostí o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu vykonávaná členským štátom týkala len splnenia podmienok prípustnosti uvedených žiadostí, čo nemožno prijať, keďže podľa článku 5 ods. 2 nariadenia č. 320/2006 o poskytnutí pomoci na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže rozhoduje členský štát po ukončení tejto prvej kontroly. V tejto súvislosti článok 5 ods. 2 nariadenia č. 320/2006 spresňuje, že pred poskytnutím pomoci na reštrukturalizáciu musí členský štát vykonať „dôverné overenie“ obsahu žiadosti o poskytnutie pomoci a plánu reštrukturalizácie, ako aj súladu opatrení a akcií opísaných v pláne reštrukturalizácie s právom Únie a s relevantnými vnútroštátnymi právnymi predpismi. Pri kontrole žiadosti o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže sa tak členský štát nemôže obmedziť len na samotnú kontrolu formálnej stránky obmedzujúcu sa na to, či sú zhromaždené jednotlivé informácie, ktoré musia byť uvedené v žiadosti o poskytnutie pomoci a ďalej v pláne reštrukturalizácie, ale musí tiež overiť, či tieto informácie umožňujú prinajmenšom prima facie dospieť k záveru, že podmienky na poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže sú splnené, a teda že po reštrukturalizácii už nezostanú v demontovaných areáloch nijaké výrobné zariadenia.

80      Zo znenia článku 25 v spojení s článkom 26 nariadenia č. 968/2006 navyše vyplýva, že kontroly vykonané po skončení procesu reštrukturalizácie podľa článku 25 tohto nariadenia majú za cieľ overiť správne vykonanie plánu reštrukturalizácie a nie splnenie vecných podmienok na poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu, keďže tieto naposledy uvedené podmienky sa overujú ex ante, t. j. pred poskytnutím pomoci.

81      Tvrdenie Francúzskej republiky sa preto musí zamietnuť.

82      Po tretie Maďarsko v podstate tvrdí, že kritérium stanovené Komisiou zbavuje článok 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 968/2006 účinku, pretože bráni zachovaniu síl určených na skladovanie cukru, ktorý sa má baliť, pokiaľ ich príjemca pomoci predtým využíval na skladovanie svojej vlastnej výroby.

83      Na jednej strane, ako je uvedené v bodoch 59 a 60 vyššie, z článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 968/2006 v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 320/2006 a s odôvodnením 4 nariadenia č. 968/2006 vyplýva, že v prípade úplnej demontáže možno výnimočne zachovať všetky zariadenia, ktoré nie sú potrebné na výrobu cukru, izoglukózy alebo inulínového sirupu alebo ktoré priamo nesúvisia s výrobou týchto výrobkov, ako sú napríklad baliace zariadenia, za predpokladu, že sa využívajú a nemajú sa demontovať a odstrániť z ekologických dôvodov.

84      Na druhej strane treba pripomenúť, že v rozsudku zo 14. novembra 2013, SFIR a i. (C‑187/12 až C‑189/12, EU:C:2013:737), Súdny dvor rozhodol, že silo, ktoré slúžilo na skladovanie cukru príjemcu pomoci, je zariadením, ktoré priamo súvisí s výrobou cukru v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 968/2006 (rozsudok zo 14. novembra 2013, SFIR a i., C‑187/12 až C‑189/12, EU:C:2013:737, body 26 a 31), a teda nepatrí medzi ostatné zariadenia, predovšetkým baliace zariadenia, uvedené v článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 968/2006, ktorých zachovanie možno pripustiť v prípade úplnej demontáže za predpokladu, že sa využívajú a nemajú sa demontovať a odstrániť z ekologických dôvodov.

85      Na rozdiel od toho, čo tvrdí Maďarsko, tak článok 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 968/2006 neumožňuje zachovanie sila, ktoré sa využívalo na skladovanie výroby príjemcu pomoci, keďže k takémuto zachovaniu môže dôjsť len v prípade čiastočnej demontáže a za predpokladu, že po reštrukturalizácii sa predmetné silo už nebude využívať na výrobu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje SOT s cukrom.

86      Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné zamietnuť tvrdenie Maďarska, ako aj tvrdenie, ktoré vyjadrilo vo svojej odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu, podľa ktorého odôvodnenie 4 nariadenia č. 968/2006 rozlišuje v rámci výrobných zariadení podskupinu zariadení „ktoré nie sú súčasťou výrobnej linky“, ktorá zahŕňa silá na skladovanie cukru, a ktorých zachovanie je prípustné bez ohľadu na to, či má demontáž úplnú alebo čiastočnú povahu.

87      Po štvrté Maďarsko, ktoré podporuje Francúzska republika, v podstate tvrdí, že kritérium stanovené Komisiou nevyplýva z rozsudku zo 14. novembra 2013, SFIR a i. (C‑187/12 až C‑189/12, EU:C:2013:737), a nemožno ho vyvodiť ani z odôvodnenia, ktoré Súdny dvor uviedol v tomto rozsudku.

88      Najskôr treba uviesť, že Súdny dvor sa v rozsudku zo 14. novembra 2013, SFIR a i. (C‑187/12 až C‑189/12, EU:C:2013:737), nevyjadril k otázke, ku ktorému okamihu bolo potrebné posúdiť, či sú silá výrobnými zariadeniami, na ktoré sa vzťahuje povinnosť demontáže. V tejto veci totiž Súdny dvor len odpovedal na otázky, ktoré mu položila Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko), a ktoré sa týkali kritérií na určenie toho, či sú silá výrobnými zariadeniami, a ďalej platnosti článkov 3 a 4 nariadenia č. 320/2006 a článku 4 nariadenia č. 968/2006 z hľadiska noriem vyššej právnej sily a zásad primárneho práva Únie.

89      Skutočnosť, že sa Súdny dvor v rozsudku zo 14. novembra 2013, SFIR a i. (C‑187/12 až C‑189/12, EU:C:2013:737), nezaoberal otázkou, ku ktorému okamihu bolo potrebné posúdiť využívanie síl, tak nemôže ovplyvniť zákonnosť kritéria stanoveného Komisiou, pričom treba v tomto ohľade pripomenúť, že toto kritérium vyplýva implicitne, ale nevyhnutne zo spoločného výkladu článku 3 ods. 1, 3, 4 a 5 nariadenia č. 320/2006, článku 4 ods. 2 a 3 nariadenia č. 320/2006, článku 5 ods. 2 a 3 toho istého nariadenia, článku 4 nariadenia č. 968/2006 a článku 9 ods. 2 a 3 tohto posledného uvedeného nariadenia (pozri body 57 až 68 vyššie).

90      Tvrdenie Maďarska a Francúzskej republiky sa preto musí zamietnuť.

91      Po piate Talianska republika v podstate tvrdí, že kritérium stanovené Komisiou narušuje cieľ zabezpečenia zamestnanosti, ktorý sleduje predmetná právna úprava, keďže vedie k odstráneniu síl, ktoré sa pred podaním žiadosti o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu tiež zákonne využívali na balenie – do vnútorného alebo vonkajšieho obalu – cukru vyrábaného na mieste, a teda k zrušeniu pracovných miest.

92      V tejto súvislosti treba uviesť, že viaceré ustanovenia nariadení č. 320/2006 a 968/2006 svedčia o dôležitosti, ktorú normotvorca Únie priznal situácii týkajúcej sa zamestnanosti v regiónoch dotknutých reštrukturalizáciou cukrovarníckeho priemyslu. Napríklad z článku 3 ods. 3 písm. c) a z článku 3 ods. 4 písm. c) nariadenia č. 320/2006 vyplýva, že úplná demontáž a čiastočná demontáž výrobných zariadení vyžadujú prijatie opatrení na uľahčenie presunu pracovných síl. Navyše v prípade čiastočnej demontáže článok 4 ods. 2 nariadenia č. 968/2006 v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 320/2006 povoľuje zachovanie výrobných zariadení na účely ich presmerovania na výrobu iných výrobkov, než sú výrobky, na ktoré sa vzťahuje SOT s cukrom (pozri bod 61 vyššie), a umožňuje tak zachovanie pracovných miest v bývalých areáloch na výrobu cukru. Rovnako tak článok 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 968/2006 v spojení s odôvodnením 4 toho istého nariadenia povoľuje v prípade úplnej demontáže zachovanie zariadení, ktoré nie sú potrebné na výrobu cukru, izoglukózy alebo inulínového sirupu, alebo ktoré priamo nesúvisia s výrobou týchto výrobkov, ako sú napríklad baliace zariadenia, ktoré sa využívajú a nemajú sa demontovať a odstrániť z ekologických dôvodov (pozri bod 60 vyššie).

93      Cieľ ochrany zamestnanosti a činnosti podnikov dotknutých reštrukturalizáciou sa tak musí posúdiť spolu s hlavným cieľom sledovaným predmetnou právnou úpravou, ktorým je podľa odôvodnení 1 a 5 nariadenia č. 320/2006 zníženie nerentabilnej kapacity výroby cukru v Únii (pozri bod 54 vyššie).

94      Okrem toho sociálne aspekty, na ktoré sa odvoláva Talianska republika, nemôžu odôvodniť ňou navrhovaný výklad predmetnej právnej úpravy, ktorý narušuje zásadné rozlišovanie, ktoré normotvorca Únie zamýšľal zaviesť medzi čiastočnou demontážou a úplnou demontážou (pozri body 56, 57 a 68 vyššie), a je teda v rozpore s touto právnou úpravou.

95      Tvrdenie Talianskej republiky sa preto musí zamietnuť.

96      Po šieste Maďarsko, ktoré podporuje Francúzka republika, tvrdí, že kritérium stanovené Komisiou nezohľadňuje sezónnu povahu výroby cukru a spochybňuje praktickú uplatniteľnosť výnimiek stanovených Súdnym dvorom. V tejto súvislosti pripomína, že žiadosti na poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu sa mali predložiť členskému štátu najneskôr do 31. januára roka predchádzajúceho hospodárskemu roku, v priebehu ktorého malo dôjsť k vzdaniu sa kvóty v súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia č. 320/2006. Keďže tento dátum spadal do sezónneho cyklu výroby cukru, bolo veľmi pravdepodobné, že silá – vzhľadom na ich vlastnosti fungovania a využívania – boli ešte v tomto okamihu zapojené do výroby cukru v rámci kvóty žiadateľa o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu. Maďarsko tak tvrdí, že na to, aby bolo možné získať pomoc na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže a zároveň si zachovať silá na ich budúce využívanie na účely skladovania cukru vyrobeného inde, by podniky mali buď skladovať v silách cukor vyrobený inde, a to od hospodárskeho roku predchádzajúceho roku, v ktorom došlo k vzdaniu sa kvóty, alebo tieto silá vyradiť z prevádzky, prípadne ukončiť výrobu vlastného cukru ešte predtým, ako sa vzdajú výrobnej kvóty. Francúzska republika v tejto súvislosti dodáva, že len málokedy má podnik na tom istom mieste zariadenie na výrobu cukru v rámci svojej kvóty a silá, ktoré slúžia na skladovanie, balenie – do vnútorného a vonkajšieho obalu – cukru vyrobeného v rámci kvóty inými výrobcami.

97      Na jednej strane skutočnosť, že podmienky vyplývajúce z výnimiek stanovených Súdnym dvorom sú ťažko splniteľné ku dňu podania žiadosti o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu, neznamená, že tieto podmienky nemožno splniť. Komisia okrem iného predložila rozsudok č. 2966 z 15. júna 2015, ktorý vydala Consiglio di Stato (Štátna rada), z ktorého vyplýva, že z troch síl, ktoré existovali ku dňu podania dotknutej žiadosti o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže, sa jedno silo využívalo na skladovanie cukru vyrobeného vo výrobnom areáli podniku, ktorý bol príjemcom pomoci, pričom ostatné dve silá slúžili na skladovanie a balenie cukru vyrobeného inými výrobcami.

98      Na druhej strane, ako správne tvrdí Komisia, je zachovanie síl, ktoré nie sú výrobnými zariadeniami, výnimkou z pravidla, ktoré Súdny dvor pripomenul v bode 30 rozsudku zo 14. novembra 2013, SFIR a i. (C‑187/12 až C‑189/12, EU:C:2013:737), podľa ktorého musí byť dotknutý priemyselný komplex na to, aby sa mu poskytla pomoc na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže, vyradený z prevádzky ako celok. Skutočnosť, že posúdenie využívania síl ku dňu podania žiadosti o poskytnutie pomoci len málokedy vedie k vylúčeniu ich kvalifikácie ako výrobných zariadení, je tak len dôsledkom skutočnosti, že možnosť nedemontovať iné než výrobné zariadenia, či dokonca pokračovať v ich budúcom využívaní a pritom si zachovať nárok na pomoc na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže, predstavuje výnimku z pravidla pripomenutého Súdnym dvorom, ktorú treba vykladať reštriktívne (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 2013, SFIR a i., C‑187/12 až C‑189/12, EU:C:2013:737, bod 30).

99      Tvrdenia Maďarska a Francúzskej republiky treba preto zamietnuť.

100    Po siedme Maďarsko, ktoré podporuje Talianska republika, uvádza, že tvrdenie Komisie, podľa ktorého je neprimerané vziať do úvahy využívanie síl na konci procesu reštrukturalizácie, pretože k tomuto dátumu bude reštrukturalizácia z povahy veci dokončená, a teda sa už nebude vyrábať cukor v rámci kvóty, ktorej sa podnik vzdal, je nelogické: toto tvrdenie by totiž v zásade vychádzalo z predpokladu, že cieľ reštrukturalizácie bol dosiahnutý ešte pred začatím tejto reštrukturalizácie.

101    Ako je vysvetlené v bodoch 57 až 68 vyššie, účelom overenia využívania síl ku dňu podania žiadosti o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu je určiť, či tieto silá sú zariadeniami súvisiacimi s výrobou, ktoré sa musia povinne demontovať, aby došlo k poskytnutiu pomoci na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže, alebo zariadeniami nesúvisiacimi s výrobou cukru, v prípade ktorých má príjemca pomoci možnosť voľby medzi zachovaním a demontážou. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Maďarsko, overenie využívania síl ku dňu podania žiadosti o poskytnutie pomoci v žiadnom prípade nepredpokladá, že účel reštrukturalizácie sa už dosiahol a že silá už boli k tomuto dátumu demontované. Navyše podľa článku 6 nariadenia č. 968/2006 lehota na vykonanie demontáže výrobných zariadení uplynula najneskôr 31. marca 2012. Ak teda silo bolo ku dňu podania žiadosti o poskytnutie pomoci zariadením na výrobu cukru, jeho skutočná demontáž sa nevyžadovala okamžite, ale mohla sa vykonať k neskoršiemu dátumu, a to najneskôr 31. marca 2012.

102    Z bodov 57 až 60 vyššie v každom prípade vyplýva, že na konci reštrukturalizácie nemôžu naďalej existovať výrobné zariadenia v areáloch, ktoré boli úplne demontované, a to vrátane síl, ktoré boli určené na skladovanie cukru vyrobeného príjemcom pomoci, s výnimkou prípadu, ak by plán reštrukturalizácie nebol správne vykonaný, čo by teda príjemcu pomoci vystavovalo povinnosti vrátiť pomoc v súlade s článkom 26 nariadenia č. 968/2006, ako aj sankciám stanoveným v článku 27 tohto nariadenia.

103    Tvrdenie Maďarska sa preto musí zamietnuť.

104    Vzhľadom na to, čo bolo uvedené v bodoch 101 a 102 vyššie, treba takisto zamietnuť tvrdenie Francúzskej republiky, podľa ktorého nie je isté ani to, či sa na konci reštrukturalizácie na zachované silá nevyhnutne vzťahujú výnimky stanovené Súdnym dvorom.

105    Po ôsme Maďarsko v podstate tvrdí, že kritérium stanovené Komisiou je v rozpore s rozhodovacím priestorom pri vytváraní a vykonávaní plánov reštrukturalizácie, ktorý majú k dispozícii cukrovarnícke podniky podľa uplatniteľnej právnej úpravy, a osobitne podľa článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 968/2006. Francúzska republika tvrdí, že z možnosti zmeniť plán reštrukturalizácie stanovenej v článku 11 nariadenia č. 968/2006 vyplýva, že presné využívanie zachovaných síl sa môže v priebehu procesu demontáže zmeniť. Podľa nej tak meniaca sa povaha procesu demontáže bráni tomu, aby došlo k posúdeniu využívania síl ku dňu podania žiadosti o poskytnutie pomoci.

106    Na jednej strane rozhodovací priestor pri vytváraní plánu reštrukturalizácie, ktorý majú k dispozícii príjemcovia pomoci a možnosť zmeniť tento plán v súlade s článkom 11 nariadenia č. 968/2006, nemôžu mať vplyv na ustanovenia nariadení č. 320/2006 a 968/2006 a osobitne na základnú povinnosť demontovať výrobné zariadenia stanovenú v článku 3 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 320/2006, ktorá v prípade úplnej demontáže zahŕňa odstránenie všetkých výrobných zariadení, ktoré existujú ku dňu podania žiadosti o poskytnutie pomoci.

107    Na druhej strane tvrdenia Maďarska a Francúzskej republiky nezohľadňujú rozlišovanie medzi úplnou demontážou a čiastočnou demontážou, ktoré je pritom vlastné predmetnej právnej úprave (pozri body 56, 57 a 68 vyššie). Možnosť zachovania výrobných zariadení, vrátane síl, však môže existovať len v prípade čiastočnej demontáže a s nižšou sumou pomoci, než je suma, ktorá by sa získala v prípade, že by sa demontovali všetky výrobné zariadenia.

108    Tvrdenia Maďarska a Francúzskej republiky treba preto zamietnuť.

109    Po deviate Francúzska republika v podstate tvrdí, že z použitia budúceho času vo francúzskom znení slovného spojenia „výrobn[é] zariaden[ia], ktoré sa nepoužijú“ vo francúzskom znení článku 3 ods. 4 písm. b) nariadenia č. 320/2006, vyplýva, že podmienky využívania zariadení zachovaných vo výrobnom areáli nemožno posudzovať ku dňu podania žiadosti o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu.

110    Treba pripomenúť, že podľa článku 3 ods. 4 písm. b) nariadenia č. 320/2006 je v prípade čiastočnej demontáže povolené zachovať časť výrobných zariadení a demontovať tie výrobné zariadenia, ktoré zo svojej podstaty už nebude príjemca pomoci po skončení reštrukturalizácie využívať. Navyše článok 4 ods. 2 nariadenia č. 968/2006 v tejto súvislosti spresňuje, že sa musia demontovať všetky zariadenia „… ktoré nie sú určené na použitie v inej výrobe ani na iné využitie v areáli závodu v súlade s plánom reštrukturalizácie“.

111    Zo spoločného výkladu ustanovení uvedených v bode 110 vyššie tak vyplýva, že príjemca pomoci na reštrukturalizáciu na účely čiastočnej demontáže musí pri podaní žiadosti o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu vedieť, ktoré výrobné zariadenia nemá v úmysle naďalej využívať na reštrukturalizáciu, a uviesť ich v pláne reštrukturalizácie.

112    V tejto súvislosti nemôže použitie budúceho času vo francúzskom znení článku 3 ods. 4 písm. b) nariadenia č. 320/2006 brániť kritériu stanovenému Komisiou.

113    Tvrdenie Francúzskej republiky sa preto musí zamietnuť.

114    Nakoniec po desiate Maďarsko tvrdí, že v rozsudku zo 14. novembra 2013, SFIR a i. (C‑187/12 až C‑189/12, EU:C:2013:737), pretrváva neistota v súvislosti s možnosťou skladovať v sile cukor vyrobený príjemcom pomoci v rámci inej kvóty, než je kvóta, ktorej sa vzdal, bez toho, aby sa silo muselo kvalifikovať ako výrobné zariadenie. V tejto súvislosti v podstate tvrdí, že závery Súdneho dvora uvedené v bodoch 32 a 40 rozsudku zo 14. novembra 2013, SFIR a i. (C‑187/12 až C‑189/12, EU:C:2013:737), nie sú navzájom koherentné, okrem prípadu, že by sa zachované silá mohli využívať na výrobu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje SOT s cukrom, napríklad tak, že by boli určené na skladovanie cukru vyrobeného príjemcom pomoci v inom výrobnom areáli a v rámci inej kvóty.

115    Na jednej strane sú závery Súdneho dvora, ktoré sú uvedené v bodoch 32 a 40 rozsudku zo 14. novembra 2013, SFIR a i. (C‑187/12 až C‑189/12, EU:C:2013:737), úplne koherentné. V bode 32 tohto rozsudku sa totiž Súdny dvor zaoberá prípadom, keď silá nie sú výrobnými zariadeniami, keďže sú určené výhradne na skladovanie cukru vyrobeného v rámci kvóty inými výrobcami alebo kúpeného od týchto výrobcov. Naopak v bode 40 tohto rozsudku Súdny dvor uvádza prípad, keď sa silo, ktoré je výrobným zariadením ku dňu podania žiadosti o poskytnutie pomoci, naďalej využíva na skladovanie cukru vyrobeného príjemcom pomoci v jeho ďalších výrobných areáloch v rámci inej kvóty. V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol, že výrobca „zvyčajne nemá nárok na pomoc na reštrukturalizáciu“ z dôvodu zákazu – stanoveného v článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 320/2006 – využívať v prípade čiastočnej demontáže výrobné zariadenia, ktoré neboli demontované, na výrobu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje SOT s cukrom.

116    Na druhej strane otázka, či sa pojem „výrobné zariadenia“ vzťahuje na silá určené na skladovanie cukru vyrobeného príjemcom pomoci v jeho iných výrobných areáloch v rámci inej výrobnej kvóty, nemá žiadny vplyv na určenie okamihu, ku ktorému treba posúdiť využívanie síl.

117    Tvrdenie Maďarska sa preto musí zamietnuť.

118    Keďže žiadne z tvrdení uvedených Maďarskom, Francúzskou republikou a Talianskou republikou nie je dôvodné, prvý žalobný dôvod treba zamietnuť.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení usmernení uvedených v dokumente VI/5330/97 a zásady lojálnej spolupráce

119    Druhý žalobný dôvod Maďarska sa v podstate delí na dve časti, z ktorých prvá je založená na porušení usmernení stanovených v dokumente VI/5330/97 a druhá na porušení zásady lojálnej spolupráce.

120    Na úvod treba spresniť, že v rámci prvej časti druhého žalobného dôvodu Maďarsko v podstate tvrdí, že vzhľadom na ťažkosti s výkladom, ktoré vyplývajú z predmetnej právnej úpravy, mala Komisia upustiť od uplatnenia finančnej opravy alebo uplatniť nižšiu sadzbu opravy v súlade s dokumentom VI/5330/97. Naproti tomu v rámci druhej časti Maďarsko Komisii vytýka, že ho pri vykonávaní režimu reštrukturalizácie cukrovarníckeho priemyslu neinformovala o svojom výklade predmetnej právnej úpravy, najmä pokiaľ ide o povinnosť demontáže síl s cieľom získať pomoc na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže, čím teda porušila zásadu lojálnej spolupráce.

 O prvej časti založenej na porušení usmernení stanovených v dokumente VI/5330/97

121    Maďarsko, ktoré podporuje Francúzska republika, Komisii vytýka, že porušila usmernenia stanovené v dokumente VI/5330/97 v podstate z toho dôvodu, že vzhľadom na ťažkosti s výkladom nariadení č. 320/2006 a 968/2006 v súvislosti s otázkou, ako treba nakladať so silami v prípade úplnej demontáže výrobného areálu, ako aj na ťažkosti s výkladom rozsudku zo 14. novembra 2013, SFIR a i. (C‑187/12 až C‑189/12, EU:C:2013:737), a ďalej vzhľadom na to, že Komisia včas neposkytla informácie týkajúce sa jej výkladu predmetnej právnej úpravy, mala Komisia znížiť výšku finančnej opravy vzťahujúcu sa na reštrukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu, či dokonca upustiť od akejkoľvek finančnej opravy v súlade s usmerneniami ustanovenými v dokumente VI/5330/97.

122    Komisia tvrdenia Maďarska spochybňuje.

123    Podľa prílohy 2 dokumentu VI/5330/97, nazvanej „Finančné dôsledky nedostatkov kontrol vykonaných členskými štátmi pri schvaľovaní účtovnej závierky Záručnej sekcie EPUZF“ [neoficiálny preklad], sa finančné opravy musia uplatniť, ak Komisia zistí, že členské štáty nevykonali kontroly, ktoré výslovne vyžadujú uplatniteľné právne predpisy, alebo sú v každom prípade nevyhnutné na zabezpečenie správnosti výdavkov vynaložených v rámci Záručnej sekcie EPUZF.

124    Príloha 2 dokumentu VI/5330/97 v časti s názvom „Hraničné prípady“ [neoficiálny preklad] v druhom odseku (ďalej len „hraničný prípad stanovený v prílohe 2 dokumentu VI/5330/97“) stanovuje:

„Ak nedostatky vyplývajú z ťažkostí s výkladom právnych predpisov Spoločenstva – okrem prípadu, že možno dôvodne predpokladať, že členský štát tieto problémy prednesie pred Komisiou – a ak vnútroštátne orgány urobili nevyhnutné kroky k odstráneniu nedostatkov hneď po ich odhalení, možno tieto faktory vziať do úvahy a na ich základe je možné uplatniť nižšiu sadzbu alebo k oprave nepristúpiť“ [neoficiálny preklad].

125    Na úvod treba pripomenúť, že dotknutá inštitúcia, ktorou je v prejednávanej veci Komisia, sa tým, že prijme také pravidlá administratívneho postupu, ktoré majú pôsobiť smerom navonok, ako sú usmernenia obsiahnuté v dokumente VI/5330/97, a tým, že členským štátom oznámi – prostredníctvom ich zverejnenia alebo oznámenia, ako je to v prejednávanej veci – že tieto pravidlá bude od tohto momentu uplatňovať v príslušných prípadoch, sama obmedzuje pri výkone svojej voľnej úvahy a nemôže sa od týchto pravidiel odchýliť bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania, právnej istoty alebo ochrany legitímnej dôvery. Nemožno teda vylúčiť, že takéto všeobecne záväzné pravidlá postupu môžu za určitých podmienok a v závislosti od ich obsahu vyvolávať právne účinky a že najmä správny orgán sa od nich v konkrétnom prípade nemôže odchýliť bez uvedenia dôvodov zlučiteľných so všeobecnými právnymi zásadami, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery, pod podmienkou, že takýto prístup nie je v rozpore s inými normami práva Únie vyššej právnej sily [pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. septembra 2011, Grécko/Komisia, T‑344/05, neuverejnený, EU:T:2011:440, bod 192; zo 16. septembra 2013, Španielsko/Komisia, T‑3/07, neuverejnený, EU:T:2013:473, bod 84 a citovanú judikatúru, a z 10. júla 2014, Grécko/Komisia, T‑376/12, EU:T:2014:623, bod 106 (neuverejnený)].

126    Navyše treba poznamenať, podobne ako to urobila Komisia, že hraničný prípad stanovený v prílohe 2 dokumentu VI/5330/97 je váhovým faktorom, ktorý automaticky nezakladá nárok na to, aby sa uplatňoval. Ako totiž vyplýva zo znenia dokumentu VI/5330/97, v ktorom je stanovený, jeho uplatnenie podlieha podmienke, a to že nedostatok zistený Komisiou v rámci postupu schvaľovania účtovnej závierky vyplýva z ťažkostí s výkladom právnej úpravy Únie a ďalej, že vnútroštátne orgány prijali nevyhnutné kroky k odstráneniu nedostatku hneď potom,ako ho Komisia zistila.

127    Pokiaľ ide o prvú podmienku uplatnenia hraničného prípadu stanoveného v prílohe 2 dokumentu VI/5330/97, treba najskôr uviesť, že Komisia nespochybňuje tvrdenie Francúzskej republiky, podľa ktorého malo deväť členských štátov ťažkosti s výkladom pojmu „výrobné zariadenia“ a otázke možnosti zachovať silá na skladovanie v rámci úplnej demontáže areálu na výrobu cukru. Ďalej zmierovací orgán vo svojej správe z 25. apríla 2013 výslovne uznal, že existovali ťažkosti s výkladom predmetnej právnej úpravy, ktorým museli čeliť nielen členské štáty, ale aj útvary Komisie (pozri bod 27 vyššie). Napokon treba konštatovať, že v rozsudku zo 14. novembra 2013, SFIR a i. (C‑187/12 až C‑189/12, EU:C:2013:737), Súdny dvor rozhodol len o otázke, za akých podmienok sa silo nemusí kvalifikovať ako výrobné zariadenie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť demontáže, ale nevyjadril sa k otázke, ku ktorému okamihu treba posúdiť využívanie síl, ani k otázke, či povinnosť demontáže nevyhnutne zahŕňa odstránenie výrobných zariadení.

128    Vzhľadom na okolnosti pripomenuté v bode 127 vyššie a na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, treba konštatovať, že predmetná právna úprava vyvolala ťažkosti s výkladom otázky zachovania síl v prípade úplnej demontáže.

129    Toto konštatovanie nemožno vyvrátiť tvrdením Komisie, podľa ktorého táto vždy poskytovala členským štátom, ktoré sa na ňu obrátili s otázkou, plne konzistentné informácie týkajúce sa povinnosti demontáže síl. Tvrdenie Komisie je totiž nielen nepodložené, ale v každom prípade nesprávne, pretože Komisia v duplike pripustila, že nikdy neodpovedala na list, ktorý jej v novembri 2006 zaslali maďarské orgány a ktorý jej bol doručený 15. decembra 2006, v ktorom jej tieto maďarské orgány konkrétne položili otázku v súvislosti so zachovaním síl v prípade úplnej demontáže.

130    V prejednávanej veci je tak prvá podmienka uplatnenia hraničného prípadu stanoveného v prílohe 2 dokumentu VI/5330/97 splnená.

131    Pokiaľ ide o druhú podmienku uplatnenia hraničného prípadu stanoveného v prílohe 2 dokumentu VI/5330/97, podľa ktorej členský štát musí prijať opatrenia na odstránenie nedostatku hneď potom, ako bol zistený, Maďarsko vo svojich písomnostiach v podstate uvádza, že v prípade nedostatku istoty v súvislosti so správnym výkladom predmetnej právnej úpravy sa nemohlo od neho očakávať, že prijme a priori nápravné opatrenia.

132    Maďarsko v odpovedi na otázku, ktorú mu položil Všeobecný súd na pojednávaní, potvrdilo, že neprijalo opatrenia na odstránenie nedostatku, ktorý Komisia konštatovala v prvom oznámení z 20. júla 2010.

133    Na to, aby došlo k splneniu druhej podmienky uplatnenia hraničného prípadu stanoveného v prílohe 2 dokumentu VI/5330/97, pritom Maďarsko nemuselo nevyhnutne zničiť sporné silá, ale mohlo spolupracovať s Komisiou tým, že by prijalo opatrenia voči príjemcom pomoci na reštrukturalizáciu, ktoré by umožnili odstrániť nedostatok alebo aspoň zabrániť zhoršeniu škody spôsobenej Fondu týmto nedostatkom, a to predovšetkým tak, že by odmietlo uvoľniť zábezpeky zložené príjemcami pomoci na reštrukturalizáciu v súlade s článkom 16 nariadenia č. 968/2006, čo však neurobilo.

134    Keďže druhá podmienka uplatnenia hraničného prípadu stanoveného v prílohe 2 dokumentu VI/5330/97 nebola splnená, Komisia nebola povinná – na rozdiel od záverov, ku ktorým dospelo Maďarsko, ktoré podporuje Francúzska republika, – upustiť od akejkoľvek finančnej opravy alebo znížiť jej výšku.

135    Prvú časť druhého žalobného dôvodu je preto potrebné zamietnuť.

 O druhej časti založenej na porušení zásady lojálnej spolupráce

136    Maďarsko, ktoré podporuje Francúzska republika, tvrdí, že vzhľadom na ťažkosti s výkladom predmetnej právnej úpravy mala Komisia pri uplatnení zásady lojálnej spolupráce dať všetkým členským štátom jasne najavo svoj postoj, a to predovšetkým zodpovedaním otázok, ktoré jej boli predložené v počiatočnej fáze režimu reštrukturalizácie, a upozorniť ich na existenciu možného rizika nezlučiteľnosti zachovania síl s povinnosťou úplnej demontáže, čo však neurobila. Maďarsko Komisii okrem iného vytýka, že mu nikdy neodpovedala na list, ktorý jej zaslalo v novembri 2006 s cieľom zistiť, či sa povinnosť demontáže vzťahovala na silá.

137    Komisia tvrdenia Maďarska spochybňuje. V tejto súvislosti po prvé uvádza, že väčšina členských štátov nemala ťažkosti s výkladom predmetnej právnej úpravy a že tie štáty, ktoré tieto ťažkosti mali a položili jej v tejto súvislosti otázku, dostali od nej vždy jasnú a koherentnú odpoveď. Pokiaľ ide po druhé o list, ktorý jej Maďarsko zaslalo v novembri 2006, Komisia tvrdí, že tento list nebol príslušnej administratívnej jednotke doručený, a že aj v prípade, že by neodpovedanie na list, ktorý jej bol doručený, predstavovalo „neospravedlniteľné opomenutie“ z jej strany, Maďarsko malo zachovať obozretnosť a znovu sa obrátiť na ňu so svojimi pochybnosťami.

138    V súlade s článkom 4 ods. 3 ZEÚ sa podľa zásady lojálnej spolupráce Únia a členské štáty vzájomne rešpektujú a vzájomne si pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo Zmlúv.

139    Zásada lojálnej spolupráce má zo svojej povahy recipročnú povahu. Zaväzuje totiž členské štáty prijať všetky vhodné opatrenia, aby sa zaručila pôsobnosť a účinnosť práva Únie, a ukladá inštitúciám Únie recipročnú povinnosť lojálnej spolupráce s členskými štátmi (rozsudky zo 16. októbra 2003, Írsko/Komisia, C‑339/00, EU:C:2003:545, body 71 a 72, a zo 6. novembra 2014, Grécko/Komisia, T‑632/11, neuverejnený, EU:T:2014:934, bod 34).

140    V prvom rade z judikatúry pripomenutej v bode 139 vyššie vyplýva, že podľa zásady lojálnej spolupráce boli členské štáty zodpovedné za odstránenie akejkoľvek pochybnosti v súvislosti so správnym uplatnením predmetnej právnej úpravy, a v prípade potreby sa mali obrátiť na Komisiu s otázkou o možnosti poskytnutia pomoci na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže podnikom, ktoré zamýšľali silá zachovať.

141    Komisia okrem iného uviedla, pričom jej Maďarsko neodporovalo, že z 23 členských štátov, ktoré sa zúčastnili režimu reštrukturalizácie, jej len šesť členských štátov, medzi nimi aj Maďarsko, položilo otázky týkajúce sa síl. Komisia sa teda mohla dôvodne domnievať, že veľká väčšina členských štátov pochopila, že predmetná právna úprava ukladala povinnosť odstrániť silá s cieľom poskytnúť pomoc na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže, a teda, že nebolo potrebné, aby oznámila svoj výklad predmetnej právnej úpravy všetkým členským štátom.

142    Na rozdiel od toho, čo tvrdia Maďarsko a Francúzka republika, sa teda v súlade so zásadou lojálnej spolupráce nemohlo od Komisie vyžadovať, aby všetkým členským štátom oznámila svoje stanovisko k povinnosti demontáže síl.

143    V druhom rade, aj keď môže byť poľutovaniahodné, že Komisia neodpovedala na list Maďarska z novembra 2006, táto nečinnosť, ktorú samotná Komisia kvalifikuje ako „neospravedlniteľné opomenutie“, nemôže za okolností prejednávanej veci predstavovať porušenie zásady lojálnej spolupráce.

144    V súlade so zásadou lojálnej spolupráce bolo totiž Maďarsko zodpovedné za odstránenie akejkoľvek pochybnosti v súvislosti s povinnosťou demontáže síl na účely získania pomoci na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže, a prípadne sa malo znovu obrátiť na Komisiu s otázkou, a to buď písomne alebo počas mesačných stretnutí príslušného riadiaceho výboru, čo však neurobilo.

145    V každom prípade nečinnosť Komisie v nadväznosti na list Maďarska z novembra 2006 nemožno prirovnať k zaujatiu stanoviska inštitúcie schvaľujúcej výklad predmetnej právnej úpravy, ktorý vykonali maďarské orgány. Maďarské orgány mohli len na základe výslovného a jasného vyjadrenia Komisie dospieť k záveru, že táto inštitúcia schválila zachovanie sporných síl v prípade úplnej demontáže (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 14. decembra 2011, Španielsko/Komisia, T‑106/10, neuverejnený, EU:T:2011:740, bod 69 a citovanú judikatúru).

146    Po tretie treba konštatovať, že v prvom oznámení z 20. júla 2010 Komisia Maďarsko informovala, že silá boli priamo spojené s výrobou cukru, a teda, že sa museli demontovať z priemyselných areáloch, pre ktoré sa požadovala pomoc na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže.

147    Na druhej strane v prvom oznámení z 20. júla 2010 Komisia Maďarsku výslovne pripomenula, že maďarské cukrovarnícke podniky nemali nárok na získanie pomoci na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže, ak neboli v plnom rozsahu vykonané plány reštrukturalizácie a ak neboli odstránené budovy súvisiace s výrobou cukru, a to osobitne silá. V tejto súvislosti pripomenula, že lehota na dokončenie demontáže stanovená v článku 6 ods. 1 druhom pododseku nariadenia č. 968/2006 v znení platnom v danom čase uplynula 30. septembra 2011.

148    Po doručení prvého oznámenia z 20. júla 2010 tak Maďarsko malo ešte možnosť vyhnúť sa spochybnenej oprave tým, že by od maďarských cukrovarníckych podnikov vyžadovalo dodržiavanie predmetnej právnej úpravy v súlade s výkladom Komisie.

149    Napriek tomu, že Maďarsko už poznalo stanovisko Komisie k otázke demontáže síl, neprijalo nijaké opatrenie, aby s ním bolo v súlade. Naopak ako to vyplýva z bodu 3.2.2 súhrnnej správy predloženej na stretnutí Výboru pre poľnohospodárske fondy z 18. novembra 2014 (pozri bod 33), Maďarsko naďalej uplatňovalo predmetnú právnu úpravu v súlade so svojím vlastným výkladom tejto právnej úpravy, keďže dva dni po dvojstrannom stretnutí, ktoré sa konalo 6. decembra 2010 medzi Komisiou a Maďarskom (pozri bod 22 vyššie), Maďarsko uvoľnilo podľa článku 22 nariadenia č. 968/2006 dve posledné zábezpeky zložené príjemcami pomoci na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže, hoci sa v bývalých areáloch na výrobu cukru, ktoré im patrili, stále nachádzali silá.

150    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť druhú časť druhého žalobného dôvodu, ktorá je založená na porušení zásady lojálnej spolupráce zo strany Komisie.

151    Keďže žiadny zo žalobných dôvodov uvedených Maďarskom nie je dôvodný, žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

 O trovách

152    Na základe článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

153    Podľa článku 135 ods. 1 rokovacieho poriadku však platí, že ak si to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie, Všeobecný súd môže výnimočne rozhodnúť, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť iba časť trov konania druhého účastníka konania. Okrem toho podľa článku 135 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd účastníkovi konania uložiť povinnosť nahradiť časť alebo celé trovy konania, aj keď mal vo veci úspech, pokiaľ to odôvodňuje jeho správanie, vrátane správania pred podaním žaloby.

154    Maďarsko nemalo vo svojich návrhoch úspech. V rámci preskúmania tejto žaloby sa však v bode 143 vyššie konštatovalo, že Komisia neodpovedala na list Maďarska z novembra 2006. Za týchto okolností sa Všeobecný súd domnieva, že je správne a spravodlivé rozhodnúť, že Maďarsko znáša svoje vlastné trovy konania a je povinné nahradiť len polovicu trov konania, ktoré vznikli Komisii, a že Komisia znáša polovicu svojich vlastných trov konania.

155    Napokon podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania.

156    Francúzska republika a Talianska republika teda znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Maďarsko znáša svoje vlastné trovy konania a je povinné nahradiť polovicu trov konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

3.      Európska komisia znáša polovicu svojich vlastných trov konania.

4.      Francúzska republika a Talianska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.

Kanninen Schwarcz Iliopoulos

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. marca 2019.

Podpisy

Obsah

* Jazyk konania: maďarčina.