Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Törvényszé (Maďarsko) 23. januára 2019 – Telenor Magyarország Zrt./Nemzeti Média- és Hírközlési Hatóság Elnöke

(vec C-39/19)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Fővárosi Törvényszék

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Telenor Magyarország Zrt.

Žalovaný: Nemzeti Média- és Hírközlési Hatóság Elnöke

Prejudiciálne otázky

1.    Má sa obchodná dohoda medzi poskytovateľom služieb prístupu k internetu a koncovým užívateľom, podľa ktorej poskytovateľ služieb účtuje koncovému užívateľovi nulovú tarifu vo vzťahu k určitým aplikáciám (to znamená, že prenos dát uskutočnený v súvislosti s danou aplikáciou sa nezapočítava na účely spotreby dát a rovnako sa nespomaľuje rýchlosť prenosu po prekročení zmluvne dohodnutého objemu dát) a podľa ktorej tento poskytovateľ uplatňuje diskrimináciu stanovenú v podmienkach obchodnej dohody uzatvorenej s koncovým spotrebiteľom a namierenú výlučne proti koncovému užívateľovi, ktorý je stranou tejto dohody, a nie proti koncovému užívateľovi, ktorý nie je stranou tejto dohody, vykladať v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb1 a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (ďalej len „nariadenie“)?

2.    V prípade zápornej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku, má sa článok 3 ods. 3 nariadenia vykladať v tom zmysle, že na účely zistenia existencie porušenia – aj vzhľadom na odôvodnenie 7 nariadenia – je potrebné posúdenie založené na vplyve a trhu, ktoré určuje, či opatrenia prijaté poskytovateľom služieb prístupu k internetu skutočne obmedzujú – a prípadne do akej miery – práva, ktoré článok 3 ods. 1 nariadenia priznáva koncovému užívateľovi?

3.    Odhliadnuc od prvej a druhej prejudiciálnej otázky, má sa článok 3 ods. 3 nariadenia vykladať v tom zmysle, že zákaz stanovený v tomto článku má všeobecný a objektívny charakter, takže podľa tohto zákazu je zakázané akékoľvek opatrenie na riadenie prevádzky, ktoré stanovuje rozdiely medzi určitými internetovými obsahmi, a to bez ohľadu na to, či tieto opatrenia poskytovateľ služieb prístupu k internetu stanoví prostredníctvom dohody, obchodnej praktiky alebo iného druhu konania?

4.    V prípade kladnej odpovede na tretiu prejudiciálnu otázku, možno konštatovať existenciu porušenia článku 3 ods. 3 nariadenia tiež na základe samotnej skutočnosti, že existuje diskriminácia, bez toho, aby bolo potrebné dodatočne vykonať posúdenie trhu a vplyvu, a preto v takom prípade nie je potrebné posúdenie podľa článku 3 ods. 1 a 2 nariadenia?

____________

1 Ú. v. EÚ L 310, 2015, s. 1.