Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Monomeles Protodikeio Serron (Grécko) 8. februára 2019 – WP/Trapeza Peiraios AE

(vec C-105/19)

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Monomeles Protodikeio Serron

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: WP

Žalovaná: Trapeza Peiraios AE

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 6 ods. 1 smernice 93/131 vykladať v tom zmysle, že zavádza procesnú normu verejného poriadku, ktorá vyžaduje, aby vnútroštátne súdy brali do úvahy ex offo, aj v štádiu návrhu na vydanie platobného rozkazu, nekalú povahu doložky stanovenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s prihliadnutím na: skutočnosť, že v gréckom právnom poriadku v súlade s článkami 623, 624, 628 a 629 Občianskeho súdneho poriadku (kodikas politikis dikonomias) táto povinnosť nielenže neexistuje, ale okrem toho platobný rozkaz sa vydáva v rámci nesporového konania po formálnej kontrole dokumentov vrátane zmluvy o úvere; skutočnosť, že právomoc vydať platobný rozkaz prislúcha gréckemu súdu; a skutočnosť, že platobný rozkaz predstavuje okamžitý exekučný titul, podľa ktorého môže dodávateľ po troch dňoch začať konanie o nútenom výkone, ktoré nepodlieha žiadnemu odkladu?

Má sa článok 6 ods. 1 smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že zavádza procesnú normu verejného poriadku, ktorá ukladá vnútroštátnym súdom, aby sa zdržali vydávania platobných rozkazov, ak sa na základe písomných dôkazov pred súdom, ktorý vydal platobný rozkaz, preukáže, že pohľadávka vyplýva zo všeobecných zmluvných podmienok (VZP), ktoré už boli vyhlásené za neplatné ako zneužívajúce právoplatnými rozsudkami vyhlásenými o žalobách na zdržanie sa konania podaných spotrebiteľskými združeniami proti dodávateľom, ktoré sú uvedené v ministerskom rozhodnutí Z1-798/25-06-2008 (FEK B 1353/11-07-2008) o národnom registri nekalých podmienok [v znení zmien a doplnení ministerským rozhodnutím Z1-21/17-01-2011, ktoré Helénska štátna rada (Symvoulio tis Epikrateias) rozsudkom č. 1210/2010 uznala za zákonné, potom, čo sa tiež zohľadnili na jednej strane rozsudky č. 1219/2001 a 430/2005 Helénskeho kasačného súdu (Areios Pagos)], rozsudky č. 5253/2003 a 6291/2000 Aténskeho odvolacieho súdu (Efeteio Athinon), rozsudky č. 1119/2002 a 1208/1998 Polymeles Protodikeio Athinon (Aténsky všeobecný súd, zasadajúci v zložení s niekoľkými sudcami), ktoré sa stali res iudicata a rozsudok č. 961/2007 Polymeles Protodikeio Athinon (Aténsky všeobecný súd, zasadajúci v zložení s niekoľkými sudcami) v jeho právoplatnej časti, ako aj na druhej strane skutočnosť, že účinky res iudicata týchto súdnych rozhodnutí majú veľký verejný význam pre riadne fungovanie trhu a ochranu spotrebiteľov (článok 10 ods. 2 zákona 2251/1994); práve na základe tohto ministerského rozhodnutia bolo „zakázané zahrnúť do zmlúv uzavretých medzi úverovými inštitúciami a spotrebiteľmi všeobecné zmluvné podmienky, ktoré boli posúdené ako zneužívajúce na základe rozsudkov súdov vydaných na základe žalôb podaných spotrebiteľskými združeniami“ a toto rozhodnutie vymenúva VZP, o ktorých sa zistilo, že sú neplatné ako zneužívajúce v dôsledku kolektívnych súdnych žalôb podaných spotrebiteľskými združeniami voči bankám považovaným za dodávateľov], najmä vzhľadom na skutočnosť, že v Grécku majú právomoc vydávať platobný rozkaz súdy – konkrétnejšie Eirinodikeia (zmierovací sudcovia) a Protodikeia (všeobecné súdy) – a skutočnosť, že platobný rozkaz predstavuje okamžitý exekučný titul, na základe ktorého môže dodávateľ po troch dňoch začať konanie o nútenom výkone, ktoré nepodlieha žiadnemu odkladu?

Má sa článok 6 ods. 1, článok 7 ods. 1 a článok 8 smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že res iudicata vyplývajúca z úspešného uplatnenia žalôb na zdržanie sa konania podaných spotrebiteľskými združeniami proti dodávateľom ukladá ako ďalšiu podmienku rozšírenia svojich účinkov erga omnes (v súlade s článkom 10 ods. 20 zákona č. 2251/1994) totožnosť účastníkov konania a totožnosť skutkových a právnych okolností – ako to vyžaduje vnútroštátne procesné právo podľa článku 324 Občianskeho súdneho poriadku (kodikas politikis dikonomias) – takže je možné, že res iudicata vyplývajúca z úspechu kolektívnych žalôb na zdržanie sa konania nemôže byť rozšírená ani uplatnená na každý prípad, v ktorom sa spotrebiteľ obrátil na vnútroštátny súd s prostriedkom nápravy proti dodávateľovi?

____________

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).