Odvolanie podané 22. februára 2019: Európska služba pre vonkajšiu činnosť proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 13. decembra 2018 vo veci T-537/17, De Loecker/ESVČ

(vec C-187/19 P)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska služba pre vonkajšiu činnosť (v zastúpení: S. Marquardt, R. Spac, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Stéphane De Loecker

Návrhy odvolateľky

Zrušiť napadnutý rozsudok,

zamietnuť žalobu ako nedôvodnú v rozsahu, v akom sa týka návrhu na zrušenie rozhodnutia z 10. októbra 2016 o zamietnutí sťažnosti podanej z dôvodu psychického obťažovania smerujúceho voči Chief Operating Officer ESVČ, ktorý v tom čase vykonával funkciu,

uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolanie smeruje voči bodom 57, 58 a 65 napadnutého rozsudku. ESVČ sa domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že v bode 65 svojho rozsudku rozhodol, že ESVČ nesprávne vykonala rozsudok zo 16. decembra 2015, De Loecker/ESVČ (F-34/15), a porušila právo žalobcu byť vypočutý, keďže ho nevypočula v rámci preskúmania pred začatím administratívneho vyšetrovania.

V tomto kontexte sa ESVČ domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia skutkového stavu veci tým, že skreslil uplatnený postup a nezohľadnil skutočnosť, že ESVČ vypočula žalobcu, keďže mu umožnila, aby svoju pôvodnú sťažnosť doplnil o akúkoľvek skutočnosť, a to pred predložením spisu útvarom Komisie na účely predbežného vyšetrovania.

Okrem toho rozsudok De Loecker/ESVČ (F-34/15) bol nesprávne pochopený v tom zmysle, že ním bola ESVČ uložená povinnosť, aby vypočula žalobcu už v štádiu predbežného preskúmania (body 55 až 57 napadnutého rozsudku).

Napokon ESVČ tvrdí, že pokiaľ ide o konanie, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia tým, že do prejednávanej veci prebral závery vyplývajúce z rozsudku zo 14. februára 2017, Kerstens/Komisia (T-270/16 P, citovaný v bode 58 napadnutého rozsudku). Všeobecný súd neprihliadol ku skutočnosti, že v prejednávanej veci ide len o predbežné preskúmanie a nie o administratívne vyšetrovanie.

____________