Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio (Taliansko) 29. mája 2019 – Irideos SpA/Poste Italiane SpA

(vec C-419/19)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Irideos SpA

Žalovaná: Poste Italiane SpA

Prejudiciálne otázky

Má sa spoločnosť Poste Italiane s.p.a. na základe vyššie uvedených charakteristík klasifikovať ako „verejnoprávny subjekt“ podľa článku 3 ods. 1 písm. d) legislatívneho dekrétu č. 50/2016 a referenčných európskych smerníc (2014/23/EÚ1 , 2014/24//EÚ2 a 2014/25//EÚ3 )?

Musí uvedená spoločnosť ako obstarávateľ vykonávať postup verejného obstarávania iba pri zadaní zmlúv priamo súvisiacich s vlastnou činnosťou vykonávanou v osobitných odvetviach na základe smernice 2014/25/EÚ, v prípade ktorých samotnú povahu verejnoprávneho subjektu treba považovať za zahrnutú do pravidiel časti II zákona o verejnom obstarávaní, zatiaľ čo pre zmluvnú činnosť nepatriacu do uvedených odvetví platí úplná zmluvná voľnosť a výlučne súkromnoprávne pravidlá pri zohľadnení zásad uvedených v smernici 2014/23/EÚ odôvodnenia 21 a článku 16 [cit. rozsudok spojenej komory Corte di cassazione (Kasačný súd) č. 4899 z roku 2018 a v poslednej časti, cit. rozsudok pléna Consiglio di Stato (Štátna rada) č. 16 z roku 2011]?

Pokiaľ ide naproti tomu o zmluvy, ktoré nesúvisia s vlastnými činnosťami vykonávanými v osobitných odvetviach, vzťahuje sa na túto spoločnosť, ak spĺňa podmienky na to, aby sa považovala za verejnoprávny subjekt, naďalej všeobecná smernica 2014/24/EÚ (a teda pravidlá upravujúce postupy verejného obstarávania), aj keď prevažne vykonáva podnikateľskú činnosť v podmienkach hospodárskej súťaže, hoci k tomu dospela postupným vývojom od svojho založenia, čo, ako vyplýva z rozsudku z 10. apríla 2008, C-393/06, Ing. Aigner, bráni inému výkladu smernice 2014/24/EÚ na zmluvy uzatvorené verejnými obstarávateľmi, pričom odôvodnenie 21 a článok 16 smernice 2014/23/EÚ na druhej strane obsahujú len nepriame kritérium, ktoré umožňuje vylúčiť povahu verejnoprávneho subjektu v prípade podnikov, ktoré pôsobia v bežných trhových podmienkach, pričom na základe spoločného výkladu uvedených ustanovení je v každom prípade zjavné, že sa v prvom rade zohľadňuje fáza založenia subjektu, ktorý má plniť „požiadavky všeobecného záujmu“ (ktoré v prejednávanej veci pretrvávajú a ešte nezanikli)?

Má sa pojem „funkčný vzťah“, pokiaľ ide o službu osobitného verejného záujmu, v prípade kancelárskych priestorov, v ktorých sa vykonávajú činnosti týkajúce sa osobitného odvetvia spoločne s rôznymi inými činnosťami, chápať v širšom zmysle [ako vyplýva z doterajšej judikatúry vnútroštátnych súdov v súlade s vyššie uvedeným rozsudkom pléna Consiglio di Stato (Štátna rada) č. 16/2011], čo je v tejto poslednej uvedenej súvislosti v rozpore so zásadami vyplývajúcimi z odôvodnenia 16, ako aj z článkov 6 a 13 smernice 2014/25/EÚ, ktoré s cieľom určiť uplatniteľnú vnútroštátnu právnu úpravu odkazujú na pojem „určenie jednej z činností, na ktoré sa vzťahuje zákon o verejnom obstarávaní? Je teda potrebné spresniť, či môžu byť „určenými“ činnosťami dotknutého osobitného odvetvia – aj s uvoľnenými obmedzujúcimi podmienkami, ktoré sú vlastné pre osobitné alebo vylúčené odvetvia – všetky prevádzkové činnosti tohto odvetvia v súlade s úmyslom verejného obstarávateľa (vrátane zmlúv týkajúcich sa riadnej a mimoriadnej údržby, čistiacich prác, zariaďovania, služby vrátnice a stráženia kancelárskych priestorov alebo iných foriem ich využívania, ak sa chápu ako služby zákazníkom), pričom skutočne súkromnoprávnej povahy zostávajú jedine „nesúvisiace“ činnosti, ktoré môže verejnoprávny alebo súkromnoprávny subjekt voľne vykonávať v úplne iných oblastiach, výlučne podľa pravidiel občianskeho zákonníka a v súlade s judikatúrou vnútroštátnych súdov (príkladom tohto posledného uvedeného druhu sú bankové služby spoločnosti Poste Italiane, ale to isté nemožno povedať napríklad v súvislosti s dodávaním a používaním nástrojov elektronickej komunikácie, pokiaľ slúžia na zabezpečenie celého rozsahu činností tejto skupiny spoločností, aj keď sú nevyhnutné predovšetkým pre bankovú činnosť)? Nezdá sa okrem toho zbytočné zdôrazniť „nerovnováhu“ vyvolanú v súčasnosti prevažujúcim reštriktívnym výkladom, ktorý do riadenia porovnateľných alebo príbuzných odvetví zavádza celkom odlišné pravidlá pre zadávanie zákaziek na stavebné práce a služby: na jednej strane podrobné záruky uložené zákonom o verejnom obstarávaní na identifikovanie druhej zmluvnej strany a na druhej strane úplná zmluvná voľnosť podnikateľa, ktorý môže voľne uzatvárať zmluvy výlučne podľa svojich vlastných hospodárskych záujmov bez akýchkoľvek záruk transparentnosti, ktoré sa vyžadujú pre osobitné a vylúčené odvetvia?

Môže byť spôsob vyhlásenia verejného obstarávania – ktoré bolo uverejnené tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Únie – v zmysle zákona o verejnom obstarávaní relevantný v súvislosti so stanovením oblasti určenia zákazky, alebo v súvislosti s určením, či patrí do príslušného osobitného odvetvia v zmysle širokého poňatia pojmu „funkčný vzťah“ uvedeného v otázke č. 4 vyššie, alebo – subsidiárne – môže sa námietka nedostatku právomoci správneho súdu vznesená tým istým subjektom, ktorý vyhlásil toto verejné obstarávanie, alebo subjektom, ktorý bol v tomto verejnom obstarávaní úspešným uchádzačom, považovať za zneužitie práva v zmysle článku 54 Charty základných práv Európskej únie, ako konanie, ktoré bez toho, aby mohlo mať samé osebe vplyv na rozdelenie právomocí [pozri v tomto zmysle napr. citovaný rozsudok pléna Consiglio di Stato (Štátna rada) č. 16/2011], je prinajmenšom relevantné na účely náhrady škody a trov konania, keďže ide o zásah do legitímnej dôvery účastníkov samotného verejného obstarávania, ktorí neuspeli a sú žalobcami v súdnom konaní?

____________

1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1).

2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65).

3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 243).