Odvolanie podané 12. júna 2019: Stephan Fleig proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá komora) z 2. apríla 2019 vo veci T-492/17, Stephan Fleig/Európska služba pre vonkajšiu činnosť

(vec C-446/19 P)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Stephan Fleig (v zastúpení: H. Tettenborn, Rechtsanwalt)

Ďalší účastník konania: Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor

v celom rozsahu zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie (prvá komora) z 2. apríla 2019 vo veci T-492/17,

zrušil rozhodnutie z 19. septembra 2016, ktorým riaditeľ Riaditeľstva pre „ľudské zdroje“ Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) konajúci v postavení orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy rozhodol o vypovedaní pracovnej zmluvy odvolateľa uzatvorenej na dobu neurčitú k 19. júnu 2017, a uložil ESVČ povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu v dôsledku nezákonnej výpovede,

subsidiárne zrušil rozsudok a vrátil vec Všeobecnému súdu,

uložil ESVČ povinnosť nahradiť trovy oboch konaní.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľ zakladá svoje odvolanie na týchto šiestich odvolacích dôvodoch.

Po prvé odvolateľ namieta porušenie svojho práva na spravodlivé prejednanie svojej záležitosti podľa článku 47 druhého odseku Charty základných práv a porušenie zásady rovnosti zbraní. V rozpore s jeho žalobou Všeobecný súd nepožadoval, aby ESVČ predložila relevantné e-maily, čo výrazne obmedzilo jeho schopnosť brániť sa.

Po druhé odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení zásady povinnosti administratívy prihliadať na blaho úradníkov. Všeobecný súd neprihliadol na to, že pred výpoveďou pracovnej zmluvy odvolateľa ESVČ už svojím konaním prispela k zhoršeniu duševného zdravia odvolateľa a v dôsledku toho aj k zníženiu jeho schopnosti pracovať spôsobom primeraným k jeho povinnostiam.

Po tretie odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zastával názor, že nepotreboval preskúmať, či a v akom rozsahu odvolateľovi bránil jeho zdravotný stav splniť si svoje povinnosti podľa služobného poriadku, a to uviesť miesto, kde sa zdržiava. Všeobecný súd sa ďalej dopustil nesprávneho právneho posúdenia v rozsahu, v akom neprihliadol na zdravotné posudky predložené odvolateľom napriek tomu, že sám nemá odborné poznatky ani nezískal posudok odborníka z oblasti medicíny. Všeobecný súd sa ďalej dopustil nesprávneho právneho posúdenia v rozsahu, v akom nerozhodol, že ESVČ prihliadla na účinky duševnej poruchy v jeho neprospech.

Po štvrté odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď uviedol, že porušil povinnosť podľa článku 7 prílohy II služobného poriadku a základnú povinnosť lojálnosti a spolupráce v rozsahu, v akom „odmietol sám nominovať svojho doktora do posudkovej komisie pre otázky invalidity“. V dôsledku toho sa Všeobecný súd dopustil pochybenia pri odôvodnení svojho rozsudku, keď sa odvolal na okolnosť, ktorú samotná ESVČ proti odvolateľovi v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec neuviedla.

Po piate odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd zo série neúspešných mimosúdnych návrhov a sťažností odvolateľa nesprávne vyvodil záver, že menovací orgán ESVČ bol oprávnený pripísať mu nedostatok spolupráce a lojálnosti. Z pohľadu Všeobecného súdu sa akýkoľvek návrh zamestnanca, ktorý administratíva zamietne, v konečnom dôsledku považuje za zneužitie práv.

Po šieste odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil série skreslení skutočností, na ktorých je založený jeho rozsudok a ktoré súvisia najmä s jeho povinnosťou informovať administratívu o mieste, na ktorom sa zdržiava.

____________