NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 26. novembra 2019 (1)

Vec C625/19 PPU

Openbaar Ministerie

proti

XD

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame, Holandsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná a policajná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV – Európsky zatykač – Súdny orgán vydávajúci zatykač – Európsky zatykač vydaný švédskym prokurátorom – Podmienka existencie účinného opravného prostriedku pred súdom proti rozhodnutiu o vydaní európskeho zatykača“






1.        Súdny dvor opäť prejednáva viaceré návrhy na začatie prejudiciálneho konania, na základe ktorých bude musieť rozhodnúť, či sa (v tomto prípade švédska) prokuratúra môže považovať za „súdny orgán vydávajúci“ európsky zatykač v zmysle článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV(2).

2.        Otázky vnútroštátneho súdu v tejto veci a vo veciach C‑626/19 PPU a C‑627/19 PPU sú podobné otázkam, ktoré položil luxemburský súd (vec C‑566/19 PPU), a týkajú sa najmä spôsobu, akým sa má vykladať rozsudok Súdneho dvora OG a PI (Prokuratúry Lübeck a Zwickau)(3).

3.        Tie isté otázky boli položené v súvislosti s belgickou prokuratúrou (vec C‑627/19 PPU) a francúzskou prokuratúrou (veci C‑566/19 PPU a C‑626/19 PPU), ku ktorým sa vyjadrím v návrhoch prednesených v tento istý deň.

4.        Otázka, ktorá je predmetom tohto prejudiciálneho konania, sa konkrétne zhoduje s jednou z otázok položených vo veci C‑626/19 PPU, spojenej s vecou C‑566/19 PPU, a týka sa európskych zatykačov vydaných prokuratúrou na účely trestného stíhania.

5.        Hoci naďalej zastávam principiálne stanovisko, ktoré som zaujal vo veciach OG (Prokuratúra Lübeck) a PI (Prokuratúra Zwickau)(4) a vo veci PF (Generálna prokuratúra Litvy)(5), v ostatných návrhoch, ktoré dnes prednesiem, sa budem zaoberať výkladom rozsudku OG a PI (Prokuratúry Lübeck a Zwickau), ako aj rozsudku vydaného 9. októbra 2019(6) v inej podobnej veci.

I.      Právny rámec

A.      Právo Únie

6.        Poukazujem na citáciu odôvodnení 5, 6, 8, 10 a 12, ako aj článkov 1 a 9 rámcového rozhodnutia, ktorá sa nachádza v návrhoch OG a PI (Prokuratúry Lübeck a Zwickau).

B.      Vnútroštátne právo

7.        Podľa informácií poskytnutých švédskou vládou § 2 Förordning (2003:1178) om överlämnade till Sverige enligt en europeisk arresteringsorder (nariadenie č. 1178 z roku 2003 o odovzdávaní osôb na základe európskeho zatykača do Švédska; ďalej len „nariadenie o európskom zatykači“) stanovuje, že prokurátor vydáva európsky zatykač tak na účely trestného stíhania, ako aj na vykonanie trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s obmedzením osobnej slobody.

8.        Podľa § 3 nariadenia o európskom zatykači možno vydať európsky zatykač na účely trestného stíhania, ak bol vydaný príkaz na predbežné zadržanie hľadanej osoby, lebo existuje podozrenie, že sa dopustila trestného činu, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní aspoň jedného roka.

9.        Ako uvádza švédska vláda, o predbežnom zadržaní rozhoduje súd na žiadosť prokurátora. Keď súd nariadi predbežné zadržanie, prokurátor úplne nezávisle rozhodne, či vydá európsky zatykač, pričom posúdi najmä jeho primeranosť.

II.    Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

10.      Dňa 27. mája 2019 vydala švédska prokuratúra európsky zatykač na účely trestného stíhania XD.(7)

11.      Po zadržaní XD v Holandsku 28. mája 2019 bol európsky zatykač zaslaný na Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame, Holandsko), ktorý sa rozhodol položiť nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Má sa prokurátor, ktorý sa podieľa na výkone spravodlivosti v členskom štáte vydávajúcom zatykač, pri výkone svojich úloh, ktoré priamo súvisia s vydaním európskeho zatykača, koná nezávisle a vydal európsky zatykač, považovať za súdny orgán vydávajúci zatykač v zmysle článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia…, ak sudca v členskom štáte vydávajúcom zatykač pred skutočným rozhodnutím tohto prokurátora o vydaní európskeho zatykača preskúmal podmienky na vydanie európskeho zatykača a najmä jeho primeranosť?“

III. Konanie na Súdnom dvore

12.      Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 22. augusta 2019. Vzhľadom na obmedzenie osobnej slobody XD vnútroštátny súd požiadal o prejednanie tohto návrhu v naliehavom konaní, čomu Súdny dvor vyhovel.

13.      Písomné pripomienky predložili XD, holandská a švédska vláda, holandská prokuratúra a Komisia.

14.      Pojednávanie sa uskutočnilo 24. októbra 2019 a konalo sa spoločne s pojednávaniami vo veciach C‑566/19 PPU, C‑626/19 PPU a C‑627/19 PPU. Na tomto pojednávaní sa zúčastnili JR, YC, XD, ZB, luxemburská prokuratúra, holandská prokuratúra, holandská, francúzska, švédska, belgická, írska, španielska, talianska a fínska vláda, ako aj Komisia.

IV.    Analýza

A.      Úvodná úvaha

15.      Otázka položená v tejto veci sa zhoduje s prvou z otázok položených vo veci C‑626/19 PPU, ku ktorej sa vyjadrím v návrhoch, ktoré tiež prednesiem v tento istý deň.

16.      Preto môžem len v plnom rozsahu odkázať na uvedené návrhy. V nich sa nezaoberám len otázkou súdneho preskúmania európskych zatykačov vydaných prokuratúrou (čoho sa týka toto prejudiciálne konanie), ale aj otázkou, či príslušníkov tejto inštitúcie možno považovať za „súdny orgán vydávajúci zatykač“ v zmysle rámcového rozhodnutia.

17.      V tomto konaní Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame) vychádza z toho, že švédska prokuratúra môže vydať európsky zatykač, lebo spĺňa znaky nezávislosti, ktorými sa vyznačuje „súdny orgán vydávajúci zatykač“ v zmysle článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia.

18.      Keďže nezávislosť švédskej prokuratúry nebola predmetom diskusie v tejto veci, neboli poskytnuté informácie nevyhnutné na posúdenie, či príslušníci uvedenej inštitúcie vzhľadom na jej ústavné postavenie a jej organizačnú a funkčnú štruktúru spĺňajú znaky, ktoré Súdny dvor vyžadoval v rozsudku z 27. mája 2019, PF (Generálna prokuratúra Litvy).(8) K tejto otázke sa preto nemôžem vyjadriť.

B.      O súdnom preskúmaní európskeho zatykača vydaného prokuratúrou

19.      Podľa informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom prokurátor v tomto prípade vydal európsky zatykač po vydaní vnútroštátneho zatykača, o ktorom rozhodol súd, ktorý už preskúmal podmienky vydania európskeho zatykača a konkrétne jeho primeranosť.

20.      Situácia je preto podobná situácii posudzovanej vo veci C‑626/19 PPU, po preskúmaní ktorej som dospel k záveru, že súdne preskúmanie uskutočnené v okamihu vydania vnútroštátneho zatykača už vzhľadom na svoju povahu nemôže spĺňať „požiadavky účinnej súdnej ochrany“, ktoré sú spomenuté v bode 75 rozsudku OG a PI (Prokuratúry Lübeck a Zwickau), pričom o túto ochranu vždy žiada dotknutá osoba a táto ochrana sa poskytuje v konaní, do ktorého táto osoba mohla vstúpiť a na ktorom sa mohla zúčastniť a zároveň uplatniť svoje právo na obhajobu.(9)

21.      V dôsledku toho preskúmanie splnenia podmienok vydania európskeho zatykača, ktorý vydal prokurátor, ktorý sa má považovať za „súdny orgán vydávajúci zatykač“ v zmysle článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia, môže predchádzať vydaniu európskeho zatykača, ale nevylučuje právo vyžiadanej osoby podať opravný prostriedok na súde proti tomuto európskemu zatykaču po jeho vydaní (pokiaľ to neohrozí trestné konanie) alebo po jeho doručení vyžiadanej osobe.

V.      Návrh

22.      Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú mu položil Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame, Holandsko), takto:

„Osoba vyžiadaná na základe európskeho zatykača vydaného prokuratúrou členského štátu, ktorá sa podieľa na výkone spravodlivosti a má zaručené nezávislé postavenie, musí mať možnosť napadnúť tento zatykač pred sudcom alebo súdom uvedeného štátu bez toho, aby musela čakať na svoje odovzdanie, len čo sa tento zatykač vydá (pokiaľ to neohrozí trestné konanie) alebo doručí vyžiadanej osobe.“


1      Jazyk prednesu: španielčina.


2      Rámcové rozhodnutie Rady z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 2002, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34), zmenené rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 (Ú. v. EÚ L 81, 2009, s. 24) (ďalej len „rámcové rozhodnutie“).


3      Rozsudok z 27. mája 2019 (C‑508/18 a C‑82/19 PPU, EU:C:2019:456) [ďalej len „rozsudok OG a PI (Prokuratúry Lübeck a Zwickau)“].


4      Veci C‑508/18 a C‑82/19 PPU, EU:C:2019:337 [ďalej len „návrhy OG a PI (Prokuratúry Lübeck a Zwickau)“].


5      Vec C‑509/18, EU:C:2019:338 [ďalej len „návrhy PF (Generálna prokuratúra Litvy)“].


6      Vec C‑489/19 PPU, NJ (Prokuratúra Viedeň), EU:C:2019:849 [ďalej len „rozsudok NJ (Prokuratúra Viedeň)“].


7      Podľa prokuratúry bol XD podozrivý z pašovania omamných látok.


8      Vec C‑509/18, EU:C:2019:457; ďalej len „rozsudok PF (Generálna prokuratúra Litvy)“.


9      Návrhy C‑566/19 PPU a C‑626/19 PPU, bod 84.