ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora)

z 12. decembra 2019 (*)

„Ochranná známka Európskej únie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie CANNABIS STORE AMSTERDAM – Absolútny dôvod zamietnutia – Ochranná známka, ktorá je v rozpore s verejným poriadkom – Článok 7 ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) 2017/1001 – Článok 7 ods. 2 nariadenia 2017/1001“

Vo veci T‑683/18,

Santa Conte, bydliskom v Neapole (Taliansko), v zastúpení: C. Demichelis, E. Ortaglio a G. Iorio Fiorelli, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: L. Rampini, splnomocnený zástupca,

žalovanému,

ktorej predmetom je žaloba proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO z 31. augusta 2018 (vec R 218182017‑2) týkajúcemu sa prihlášky obrazového označenia CANNABIS STORE AMSTERDAM ako ochrannej známky Európskej únie,

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora),

v zložení: predsedníčka komory V. Tomljenović, sudcovia A. Marcoulli a A. Kornezov (spravodajca),

tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 20. novembra 2018,

so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 12. februára 2019,

po pojednávaní z 24. septembra 2019,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Žalobkyňa, pani Santa Conte, podala 19. decembra 2016 na Úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) prihlášku ochrannej známky Európskej únie podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1), ktoré bolo zmenené [nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1)].

2        Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis tohto obrazového označenia:

Image not found

3        Tovary a služby, pre ktoré sa zápis žiadal, patria do tried 30, 32, a 43 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb na účely zápisu ochranných známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a pre každú z týchto tried zodpovedajú nasledujúcemu opisu:

–        trieda 30: „pekárske a cukrárske výrobky, čokoláda a zákusky, soľ, koreniny, chuťové prísady a omáčky, zmrzliny, mrazené jogurty a sorbety, slané pečivo“,

–        trieda 32: „nealkoholické nápoje, pivo a iné nápoje; prípravky na výrobu nápojov“,

–        trieda 43: „stravovacie služby [strava]“.

4        Prieskumový pracovník rozhodnutím zo 7. septembra 2017 zamietol prihlášku na základe článku 7 ods. 1 písm. b) a c) a článku 7 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) a c) a článok 7 ods. 2 nariadenia 2017/1001].

5        Dňa 9. októbra 2017 sa žalobkyňa proti rozhodnutiu prieskumového pracovníka odvolala na EUIPO na základe článkov 66 až 68 nariadenia 2017/1001.

6        Odvolací senát po tom, čo v odpovedi na pripomienky žalobkyne vysvetlil, že odvolacie senáty majú, s výhradou dodržania práva na obhajobu, možnosť vzniesť absolútny dôvod zamietnutia, ktorý nebol uvedený v rozhodnutí prieskumového pracovníka, rozhodnutím z 31. augusta 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie zamietol na základe článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1001, keďže sa domnieval, že označenie, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky, je v rozpore s verejným poriadkom.

 Návrhy účastníkov konania

7        Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        zaviazal EUIPO na náhradu trov konania vrátane trov konania, ktoré vznikli v priebehu správneho konania.

8        EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

 Právny stav

9        Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza dva žalobné dôvody, pričom prvý je založený na porušení ustanovení článku 71 ods. 1 v spojení s ustanoveniami článku 95 ods. 1 nariadenia 2017/1001 a druhý na porušení článku 7 ods. 1 písm. f) a článku 7 ods. 2 tohto nariadenia.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 71 ods. 1 v spojení s ustanoveniami článku 95 ods. 1 nariadenia 2017/1001

10      Podľa žalobkyne z judikatúry vyplýva, že v súlade s ustanoveniami článku 71 ods. 1 v spojení s článkom 95 ods. 1 prvej vety nariadenia 2017/1001 má EUIPO v rámci konania o zápise ochrannej známky Európskej únie povinnosť ex offo prihliadnuť na skutočnosti, ktoré sú relevantné v konaní, medzi ktoré patrí posúdenie významu označenia, ktorého zápis ako ochrannej známky sa žiada, a jeho pochopenie zo strany príslušnej skupiny verejnosti. Túto povinnosť, ktorá je vyjadrením povinnosti náležitej starostlivosti, vyplývajúcej z predmetných ustanovení, však odvolací senát porušil.

11      EUIPO tvrdenia žalobkyne odmieta.

12      Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 71 ods. 1 nariadenia 2017/1001 po preskúmaní odvolania podaného proti rozhodnutiu jedného z oddelení uvedených v článku 66 ods. 1 nariadenia 2017/1001 odvolací senát „môže buď vykonávať všetky právomoci oddelenia zodpovedného za rozhodnutie, voči ktorému sa podáva odvolanie, alebo vec vrátiť tomuto oddeleniu na ďalšie konanie“. V súlade s článkom 95 ods. 1 nariadenia 2017/1001 EUIPO v priebehu konania preskúma skutočnosti z úradnej moci.

13      Ako teda správne uvádza žalobkyňa, z judikatúry vyplýva po prvé, že význam označenia, o ktorého zápis sa žiada, a jeho pochopenie zo strany verejnosti Európskej únie sú nevyhnutne súčasťou skutočností, ktoré EUIPO musí vziať do úvahy ex offo [rozsudok z 25. septembra 2018, Medisana/EUIPO (happy life), T‑457/17, neuverejnený, EU:T:2018:599, bod 11] a po druhé, že článok 95 ods. 1 nariadenia 2017/1001 je vyjadrením povinnosti náležitej starostlivosti, ktorá ukladá príslušnému orgánu povinnosť dôkladne a nestranne preskúmať všetky skutkové a právne skutočnosti relevantné v prejednávanej veci [pozri rozsudok z 25. januára 2018, SilverTours/EUIPO (billiger‑mietwagen.de), T‑866/16, neuverejnený, EU:T:2018:32, bod 15 a citovanú judikatúru]. Po tretie, keďže žalobkyňa sa odvoláva na to, že odvolací senát nezohľadnil všeobecne známe skutočnosti, treba zdôrazniť na jednej strane, že žalobca má právo predložiť Všeobecnému súdu dokumenty na účely buď podpory, alebo spochybnenia správnosti všeobecne známej skutočnosti [pozri rozsudok z 15. januára 2013, Gigabyte Technolog/ÚHVT – Haskins (Gigabyte), T‑451/11, neuverejnený, EU:T:2013:13, bod 22 a citovanú judikatúru] a na druhej strane, že všeobecne známe skutočnosti sú skutočnosti, ktoré môže každý poznať alebo sa s nimi každý môže oboznámiť prostredníctvom všeobecne dostupných zdrojov [pozri rozsudok z 10. februára 2015, Boehringer Ingelheim International/ÚHVT – Lehning entreprise (ANGIPAX), T‑368/13, neuverejnený, EU:T:2015:81, bod 89 a citovanú judikatúru].

14      Tvrdenia žalobkyne treba preskúmať s ohľadom na tieto zásady.

15      V prvom rade je podľa žalobkyne posúdenie odvolacieho senátu, a najmä posúdenie uvedené v bode 29 napadnutého rozhodnutia, nesprávne v tom, že odvolací senát sa domnieval, že označenie, o ktorého zápis sa žiadalo, odkazovalo na „symbol listu marihuany“, a že uvedený symbol odkazoval na psychotropnú látku. Je však všeobecne známe, že marihuana nie je rastlina, ale psychoaktívna látka, ktorá sa nezískava z listov konopy, ale z vysušených samičích súkvetí konopy. Okrem toho je účinná zložka tetrahydrokanabinol (ďalej len „THC“) len jedným zo 113 kanabinoidov prítomných v súkvetí samičej rastliny Cannabis sativa. EUIPO však nepridelil význam tomu, že psychotropné účinky spôsobené THC súvisia len s percentuálnym vyjadrením množstva tejto účinnej zložky v kvete Cannabis sativa, a nie s obsahom listov tejto rastliny, ktoré sú zobrazené v požadovanom označení. Ide teda o všeobecne známe skutočnosti, ktoré odvolací senát nezohľadnil, čím porušil článok 95 ods. 1 prvú vetu a článok 71 ods. 1 nariadenia 2017/1001.

16      V tejto súvislosti treba poznamenať, že je pravda, že napadnuté rozhodnutie obsahuje v bodoch 28 a 29 výraz „marihuanový list“. Ako EUIPO pripúšťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu, tento výraz je nepresný, keďže marihuana nie je stricto sensu druh rastliny a v dôsledku toho nemôže mať listy, ale v skutočnosti označuje psychotropnú látku extrahovanú z vysušených súkvetí samičích rastlín konopy.

17      Napadnuté rozhodnutie sa však musí vykladať ako celok. V tejto súvislosti treba uviesť, že v bode 27 tohto rozsudku odvolací senát uviedol, že predmetné označenie obsahovalo „zobrazenie desiatich listov konopy“ a že „špecifický tvar tohto listu sa často používa[l] ako symbol  pre zobrazenie marihuany, chápanej ako psychoaktívna látka, ktorá sa získava z vysušených súkvetí samičích rastlín konopy“. Okrem toho žalobkyňa nespochybňuje konštatovanie, ktoré uvádza odvolací senát, podľa ktorého „špecifický tvar listu [konopy] sa často používa ako symbol pre zobrazenie marihuany“. Vzhľadom na podrobné a presné vysvetlenie poskytnuté v bode 27 napadnutého rozhodnutia teda nepresnosť, ktorú žalobkyňa identifikovala, neznamená, že odvolací senát porušil svoju povinnosť preskúmať ex offo skutočnosti, predovšetkým význam označenia, o ktorého zápis sa žiada, takže uvedená nepresnosť nemôže mať vplyv na zákonnosť uvedeného rozhodnutia.

18      V druhom rade podľa žalobkyne odvolací senát tým, že nezohľadnil inú všeobecne známu skutočnosť, t. j. že psychotropnú povahu alebo jej neprítomnosť vo výrobkoch obsahujúcich konopu určuje obsah THC a že marihuana sa extrahuje z kvetov konopy a nie z jej listov, narušil nestrannosť svojho odôvodnenia.

19      Túto výhradu však treba zamietnuť ako nepodloženú, pretože odvolací senát v bode 21 napadnutého rozhodnutia správne uviedol, že konopa sa v mnohých krajinách Únie stáva nezákonnou látkou až od určitého obsahu THC, a to 0,2 %, a v bode 23 tohto rozhodnutia uviedol, že uvedená látka pochádzala zo samičích kvetov konopy. Odvolací senát teda jasne oddelil konopu s psychotropnými účinkami od konopy, ktorá takýto účinok nemá, a to práve v závislosti od obsahu THC. Z toho vyplýva, že ak ide o všeobecne známu skutočnosť, odvolací senát ju výslovne identifikoval.

20      V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát vykonal najmä v bodoch 29 a 30 napadnutého rozhodnutia posúdenie, ktoré nemožno kvalifikovať ako nestranné, keď zohľadňuje len svoje vlastné pochopenie slovného prvku „cannabis (‚konopa‘)“ a na jednej strane ho spája s nesprávnym vnímaním vyobrazenia listov zobrazených v označení, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky ako listov rastliny, ktorá neexistuje, teda marihuany, a na druhej strane so zemepisným označením „Amsterdam“.

21      V tejto súvislosti treba uviesť, ako to správne zdôrazňuje EUIPO vo vyjadrení k žalobe, že rozhodujúcim kritériom na účely posúdenia rozporu označenia s verejným poriadkom je vnímanie ochrannej známky príslušnou skupinou verejnosti, ktorá sa môže zakladať na definíciách, ktoré sú z vedeckého alebo technického hľadiska nepresné, čo znamená, že dôležité je konkrétne a okamžité vnímanie označenia bez ohľadu na to, či má spotrebiteľ k dispozícii úplné informácie. Aj keď to teda úplne alebo čiastočne nezodpovedá vedeckej pravde, skutočnosť, že vyobrazenie listu konopy sa v povedomí príslušnej skupiny verejnosti spája s psychotropnou látkou, zodpovedá tomu, čo musí v takomto prípade skúmať odvolací senát, teda vnímaniu zo strany uvedenej verejnosti. Ako však pripomenul EUIPO tak vo vyjadrení k žalobe, ako aj na pojednávaní, práve to urobil odvolací senát, pričom zdôraznil, že „špecifický tvar listu konopy sa často používa ako symbol pre zobrazenie marihuany“. Je zrejmé, že tu nejde o vedeckú skutočnosť, ale o vnímanie príslušnej skupiny verejnosti, na základe ktorej sa uvedený list stal „symbolom pre zobrazenie“ marihuany. Táto analýza teda nie je vôbec zaujatá.

22      Vo štvrtom rade žalobkyňa tvrdí, že na bod 29 napadnutého rozhodnutia má vplyv iný nedostatok nestrannosti a starostlivosti. Slová „cannabis“, „konopa“, ako aj anglický výraz „hemp“ totiž opisujú rastlinu konopy bez rozlíšenia. Okrem toho sú v slovnom prvku označenia, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky, prítomné ďalšie anglické výrazy, a to „store (‚obchod‘)“ a „amsterdam“, čo vyjadruje požiadavku logickej a významovej kontinuity a snahu prideliť predmetnému označeniu čo najširší medzinárodný význam, keďže angličtina je hlavným jazykom celosvetového obchodu. Odvolací senát tak údajne vykonal posúdenie, ktoré ani zďaleka nebolo nestranné, keď uviedol, že žalobkyňa by mohla použiť iný pojem, ako je výraz „cannabis (‚konopa‘)“, a to talianske slovo „canapa“ (konopa) alebo anglické slovo „hemp“ na označenie dotknutých tovarov a služieb.

23      Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, odvolaciemu senátu nemožno vytýkať, že jeho odôvodnenie bolo zaťažené zaujatosťou. V tejto súvislosti je jej kritika týkajúca sa druhej vety bodu 29 napadnutého rozhodnutia odsúdená na neúspech. V tejto vete totiž odvolací senát uviedol, že žalobkyňa „mohla“ doplniť predmetné označenie slovnými prvkami, ktoré sú vhodnejšie na zdôraznenie vlastností potravín a nápojov, ktoré neobsahujú THC, napríklad slovom „canapa“ alebo „hemp (‚konope‘)“ a že mohla vynechať odkaz na Amsterdam alebo symbol pre zobrazenie marihuany. Bez ohľadu na to, či sú slová „cannabis“, „konopa“ a „hemp“ synonymá, ako, zdá sa, uvádza žalobkyňa, je nutné konštatovať, že tento návrh odvolacieho senátu, je len obiter dictum, a teda nemôže mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia [pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. marca 2018, Recordati Orphan Drugs/EUIPO – Laboratorios Normon (NORMOSANG), T‑103/17, neuverejnený, EU:T:2018:126, bod 78]. Odvolací senát totiž nemal žiadnu povinnosť naznačiť žalobkyni alternatívy, ktoré by prípadne mohli neutralizovať námietky proti predmetnému označeniu. V každom prípade, na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, z tohto obiter nevyplýva nijaká zaujatosť alebo nedostatok starostlivosti zo strany odvolacieho senátu.

24      V piatom a poslednom rade podľa žalobkyne výber slova „amsterdam“ odkazuje len na pôvod konopy, ktorú používa, ako aj na štýl a atmosféru tohto holandského mesta, o ktorom uvádza, že ju inšpirovalo, pokiaľ ide o poskytovanie svojich vlastných reštauračných služieb, a najmä vybavenie predajných miest. Tvrdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého označenie, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky, navádza spotrebiteľov k tomu, aby si spájali úplne legálne výrobky a služby, ktoré predáva, s látkami predávanými v „coffee shopoch“ v Amsterdame, svedčí o čiastkovom a nepresnom posúdení významu uvedeného označenia, najmä vzhľadom na veľký počet a stále rastúci počet podnikov vyrábajúcich potraviny a nápoje na báze konopy a obchodov, ktoré ich predávajú.

25      Žalobkyňa však nesprávne chápe, že tvrdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého by príslušná verejnosť chápala slovo „amsterdam“ ako odkaz na mesto v Holandsku, ktoré je tolerantné voči používaniu drog a ktoré je známe pre svoje „coffee shopy“ (body 27 až 29 napadnutého rozhodnutia), je zaťažené nedostatkom nestrannosti alebo starostlivosti. Naopak, odvolací senát starostlivo a nestranne preskúmal tvrdenia predložené žalobkyňou. Pokiaľ ide o skutočnosť, že slovo „amsterdam“ by mohlo byť spojené aj s inými významami, než sú významy, ktoré uvádza žalobkyňa, stačí pripomenúť na jednej strane, že žalobkyňa nespochybňuje, že mesto Amsterdam je známe pre svoje „coffee shopy“, ktorým je povolené predávať marihuanu a „space cakes (‚vesmírne koláčiky‘)“, a na druhej strane, že podľa judikatúry sa zápis označenia musí zamietnuť, ak toto označenie aspoň v jednom zo svojich možných významov zakladá existenciu absolútneho dôvodu zamietnutia [pozri rozsudok z 2. mája 2018, Alpine Welten Die Bergführer/EUIPO (ALPINEWELTEN Die Bergführer), T‑428/17, EU:T:2018:240, bod 27 a citovanú judikatúru].

26      V dôsledku toho odvolací senát prijatím napadnutého rozhodnutia neporušil ustanovenia článku 71 ods. 1 v spojení s článkom 95 ods. 1 nariadenia 2017/1001, takže prvý žalobný dôvod treba zamietnuť.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 písm. f) a článku 7 ods. 2 nariadenia 2017/1001

27      Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát sa dopustil pochybení v definícii príslušnej skupiny verejnosti, čo rozvila na pojednávaní  (pozri bod 41 nižšie), a v určení, ako táto verejnosť predmetné označenie vníma, a tvrdí, že označenie, o ktorého zápis sa žiadalo, nie je v rozpore s verejným poriadkom v zmysle článku 7 ods. 1 písm. f) a článkom 7 ods. 2 nariadenia 2017/1001.

28      EUIPO tieto tvrdenia spochybňuje.

29      Treba pripomenúť, že podľa článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1001 sa do registra nezapíšu ochranné známky, ktoré sú v rozpore s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi. Podľa odseku 2 toho istého článku sa odsek 1 uplatňuje napriek skutočnosti, že dôvody na zamietnutie existujú iba v časti Európskej únie. Takúto časť môže prípadne tvoriť len jeden členský štát [pozri rozsudok z 20. septembra 2011, Couture Tech/ÚHVT (Vyobrazenie sovietskeho štátneho znaku), T‑232/10, EU:T:2011:498, bod 22 a citovanú judikatúru].

30      Z judikatúry vyplýva, že verejným záujmom, ktorý stojí za absolútnym dôvodom zamietnutia uvedeným v článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1001 je vyhnutie sa zápisu označení, ktoré ohrozujú verejný poriadok alebo dobré mravy pri ich používaní na území Únie [rozsudky z 20. septembra 2011, Vyobrazenie sovietskeho štátneho znaku, T‑232/10, EU:T:2011:498, bod 29, a z 15. marca 2018, La Mafia Franchises/EUIPO – Italie (La Mafia SE SIENTA A LA MESA), T‑1/17, EU:T:2018:146, bod 25].

31      Preskúmanie rozporu označenia s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi sa musí vykonať s ohľadom na vnímanie tohto označenia príslušnou skupinou verejnosti nachádzajúcej sa v Únii alebo jej časti pri používaní tohto označenia ako ochrannej známky [rozsudky z 5. októbra 2011, Vyobrazenie sovietskeho štátneho znaku, T‑232/10, EU:T:2011:498, bod 50, a z 9. marca 2012, Cortés del Valle López/ÚHVT (¡Que buenu ye! HIJOPUTA), T‑417/10, neuverejnený, EU:T:2012:120, bod 12].

32      Posúdenie existencie dôvodu zamietnutia uvedeného v článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1001 nemožno založiť na vnímaní časti príslušnej skupiny verejnosti, ktorú nič nešokuje, ani na vnímaní časti príslušnej skupiny verejnosti, ktorú možno veľmi ľahko uraziť, ale musí sa vykonať na základe kritérií rozumnej osoby s priemerným prahom citlivosti a tolerancie [rozsudky z 9. marca 2012, ¡Que buenu ye! HIJOPUTA, T‑417/10, neuverejnený, EU:T:2012:120, bod 21; zo 14. novembra 2013, Efag Trade Mark Company/ÚHVT (FICKEN LIQUORS), T‑54/13, neuverejnený, EU:T:2013:593, bod 21, a z 11. októbra 2017, Osho Lotus Commune/EUIPO – Osho International Foundation (OSHO), T‑670/15, neuverejnený, EU:T:2017:716, bod 103].

33      Okrem toho príslušnú skupinu verejnosti nemožno na účely preskúmania dôvodu zamietnutia stanoveného v článok 7 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1001 obmedziť na verejnosť, ktorej sú priamo určené výrobky a služby, pre ktoré sa žiada o zápis. Treba totiž zohľadniť skutočnosť, že označenia, na ktoré sa tento dôvod zamietnutia vzťahuje, budú šokovať nielen skupinu verejnosti, ktorej sú výrobky a služby s predmetným označením určené, ale aj ostatné osoby, ktoré, hoci nie sú uvedenými výrobkami a službami dotknuté, sa v každodennom živote budú s týmto označením náhodne stretávať (rozsudky zo 14. novembra 2013, FICKEN LIQUORS, T‑54/13, neuverejnený, EU:T:2013:593, bod 22, a z 11. októbra 2017, OSHO, T‑670/15, neuverejnený, EU:T:2017:716, bod 104).

34      Treba tiež pripomenúť, že označenia, ktoré môže príslušná skupina verejnosti vnímať ako označenia v rozpore s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi, nie sú rovnaké vo všetkých členských štátoch, a to najmä z jazykových, historických, spoločenských či kultúrnych dôvodov (pozri rozsudok z 15. marca 2018, La Mafia SE SIENTA A LA MESA, T‑1/17, EU:T:2018:146, bod 28 a citovanú judikatúru).

35      Z toho vyplýva, že pri uplatnení absolútneho dôvodu zamietnutia stanoveného v článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1001 treba zohľadniť nielen okolnosti, ktoré sú spoločné pre všetky členské štáty Únie, ale rovnako aj osobitné okolnosti vlastné jednotlivým členským štátom, ktoré môžu ovplyvniť vnímanie príslušnej skupiny verejnosti nachádzajúcej sa na území týchto štátov (rozsudky z 20. septembra 2011, Vyobrazenie sovietskeho štátneho znaku, T‑232/10, EU:T:2011:498, bod 34, a z 15. marca 2018, La Mafia SE SIENTA A LA MESA, T‑1/17, EU:T:2018:146, bod 29).

36      V prejednávanej veci obsahuje označenie, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky Európskej únie, uvedené v bode 2 vyššie, slovný prvok skladajúci sa z pojmov „cannabis (‚konopa‘)“, „store (‚obchod‘)“ a „amsterdam“ a obrazový prvok, t. j. tri rady štylizovaných zelených listov, ktoré zodpovedajú bežnému vyobrazeniu listu konopy na čiernom pozadí lemovanom dvoma neónovo zelenými okrajmi nad a pod motívom. Vyššie uvedené tri slová sa tiež podieľajú na obrazovom rozmere predmetného označenia v tom, že medzi nimi figuruje slovo „cannabis (‚konopa‘)“ napísané veľkými písmenami, ktoré je zobrazené písmom bielej farby a je podstatne väčšie než ďalšie dve slová, pričom sa nachádza v strede označenia nad týmito slovami. Vzhľadom na tieto úvahy treba konštatovať, že odvolací senát bez toho, aby sa dopustil nesprávneho posúdenia, v bode 20 napadnutého rozhodnutia usúdil, že slovný prvok „cannabis (‚konopa‘)“ bol dominantný, pokiaľ ide o priestor, v ktorom sa nachádzal, ako aj jeho centrálne umiestnenie v rámci označenia, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky. Toto navyše nie je spochybňované.

37      Práve vzhľadom na tieto úvahy treba preskúmať dve časti, ktoré žalobkyňa uviedla v rámci svojho druhého žalobného dôvodu.

 O prvej časti druhého žalobného dôvodu založenej na tom, že odvolací senát pochybil pri definovaní príslušnej skupiny verejnosti, ako aj pri vnímaní predmetného označenia

38      Žalobkyňa tvrdí, že predmetné označenie sa skladá z anglického výrazu, ktorý bude vnímaný vo všetkých členských štátoch Únie a príslušnou skupinou verejnosti, ktorá pozná a chápe anglický jazyk, ako odkaz na označenie „obchod s konopou (pochádzajúcou) z Amsterdamu“. Výraz „cannabis (‚konopa‘)“ však neodkazuje na žiadny zakázaný omamný produkt, ale označuje len konopu v bežnom jazyku, a to tak v angličtine, ako aj v taliančine. Odvolací senát tiež nepriznal primeraný význam iným dvom anglickým slovám „amsterdam“ a „store (‚obchod‘)“.

39      Okrem toho odvolací senát nevychádzal z kritérií rozumnej osoby s normálnou citlivosťou a toleranciou, ktorá je bežne informovaná a primerane pozorná a obozretná. V dôsledku toho je posúdenie vnímania označenia, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky zo strany príslušnej skupiny verejnosti nesprávne a neodráža vývoj kultúrnej a sociálnej koncepcie konopy a jej používania na priemyselné a legálne účely v Únii, čo je v súčasnosti potvrdené v právnych predpisoch Únie.  Odvolací senát navyše neanalyzoval predmetné označenie v kontexte jeho bežného používania, t. j. dovoleného predaja alebo používania potravín alebo nápojov na báze konopy v predajniach žalobkyne.

40      V prvom rade, pokiaľ ide o pochybenie, ktorého sa údajne dopustil odvolací senát pri definovaní príslušnej skupiny verejnosti, v dôsledku čoho mal nesprávne posúdiť to, čo vníma verejnosť, pokiaľ ide o označenie, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky, treba uviesť, že odvolací senát, aj s ohľadom na analýzu prieskumového pracovníka, podľa ktorého predmetné označenie obsahovalo anglické slovo, prisúdil osobitný význam dominantnému postaveniu slova „cannabis (‚konopa‘)“, ktorý pochádza z latinčiny a ktorý je do veľkej miery používaný a zrozumiteľný vo viacerých jazykoch Únie okrem angličtiny, ako napríklad v dánčine, nemčine, španielčine, francúzštine, taliančine, maďarčine, poľštine, portugalčine, rumunčine a švédčine, takže táto okolnosť, ktorú zvýrazňuje prítomnosťou štylizovaných listov konopy, ktoré tvoria uvedené označenie, umožňuje dospieť k záveru, že príslušná skupina verejnosti by bola zložená nielen z anglofónnych spotrebiteľov, ale zo všetkých spotrebiteľov Únie spôsobilých pochopiť význam pojmu „cannabis (‚konopa‘)“, ktorý je spojený s týmto obrazovým prvkom.

41      Žalobkyňa na otázku, či sa v rámci prvej časti druhého žalobného dôvodu usilovala o definovanie príslušnej skupiny verejnosti ako výlučne anglofónnej verejnosti, na pojednávaní odpovedala záporne a pripustila, že uvedená verejnosť sa má chápať širšie. Uviedla tak, že podľa nej musí byť referenčná skupina verejnosti chápaná ako celá verejnosť Únie, ktorá má dobrú znalosť angličtiny. V tejto súvislosti treba s prihliadnutím na všetky vlastnosti označenia, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky, potvrdiť posúdenie odvolacieho senátu, keďže uvedené označenie obsahuje aspoň dve slová, ktoré sú pochopiteľné aj pre skupinu verejnosti, ktorá nerozumie angličtine, a to, ako uviedol odvolací senát, slovo latinského pôvodu „cannabis (‚konopa‘)“ a slovo „amsterdam“ označujúce medzinárodne známe holandské mesto, a že obrazový prvok prítomný v uvedenom označení možno považovať za symbolické zobrazenie marihuany, ako správne postrehol odvolací senát.

42      Zákonnosť preskúmania rozporu označenia, ktoré je predmetom prihlášky, s verejným poriadkom, ktoré vykonal odvolací senát, treba teda skontrolovať nielen s ohľadom na anglofónnu verejnosť, ale s ohľadom na širšiu verejnosť Únie, pričom treba mať na pamäti, že v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 35 vyššie treba zohľadniť tak okolnosti, ktoré sú spoločné pre všetky členské štáty Únie, ako aj okolnosti, ktoré sú osobitné pre členské štáty individuálne a ktoré môžu ovplyvniť vnímanie príslušnej skupiny verejnosti nachádzajúcej sa na území týchto štátov.

43      V druhom rade treba poznamenať, že touto prvou časťou žalobného dôvodu sa žalobkyňa snaží vyjadriť aj k zloženiu príslušnej skupiny verejnosti a úrovni jej pozornosti. V odpovedi na otázku v tejto súvislosti na pojednávaní spresnila, že príslušná skupina verejnosti je z väčšej časti mladšia, má od 20 do 30 rokov, a s veľkou istotou je informovaná o všetkých dostupných vedomostiach týkajúcich sa konopy. Domnievala sa, že nebolo v rámci tejto verejnosti potrebné rozlišovať verejnosť, ktorá sa nachádza na území členských štátov, ktoré majú právnu úpravu zakazujúcu psychotropnú látku získavanú z konopy, od verejnosti nachádzajúcej sa na území členských štátov, ktoré majú menej prísny prístup.

44      V tejto súvislosti je nesporné, že tovary a služby uvedené v prihláške ochrannej známky sú určené spotrebiteľom, takže príslušnú skupinu verejnosti tvorí široká verejnosť Únie. Je však jasné, že široká verejnosť Únie nemá nevyhnutne presné vedecké alebo technické znalosti o omamných látkach vo všeobecnosti a konkrétne znalosti týkajúce sa konopy, aj keď sa táto situácia môže líšiť v závislosti od členských štátov, na území ktorých sa nachádza uvedená verejnosť, a najmä v závislosti od diskusií, ktoré prípadne viedli k prijatiu zákonov alebo právnej úpravy umožňujúcej alebo tolerujúcej terapeutické alebo rekreačné použitie výrobkov, ktoré majú obsah THC dostatočný na to, aby vyvolal psychotropné účinky.

45      Okrem toho, keďže žalobkyňa v prihláške ochrannej známky označuje tovary a služby bežnej spotreby určené širokej verejnosti bez rozdielu na základe veku, neexistuje žiadny platný dôvod na obmedzenie príslušnej skupiny verejnosti na mladú verejnosť, ktorá má od 20 do 30 rokov, ako to spresnila žalobkyňa na pojednávaní. Ako správne zdôraznil EUIPO, treba tiež dodať, že konkrétne v rámci článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1001 príslušná skupina verejnosti nie je len skupina verejnosti, ktorej sú priamo určené tovary a služby, pre ktoré sa žiada zápis, ale aj verejnosť zložená z iných osôb, ktoré sa bez toho, aby boli dotknuté týmito výrobkami a službami, v každodennom živote náhodne vyskytnú v prítomnosti tohto označenia (pozri bod 33 vyššie), čo aj z tohto dôvodu vedie k zamietnutiu tvrdenia, ktoré žalobkyňa uviedla na pojednávaní, podľa ktorého touto skupinou verejnosti mala byť v zásade mladá verejnosť zložená z osôb vo veku od 20 do 30 rokov.

46      V treťom rade, pokiaľ ide o úroveň pozornosti príslušnej skupiny verejnosti, hoci je pravda, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje v tejto súvislosti výslovné spresnenia, aj tak z neho vyplýva, že odvolací senát nespochybnil definíciu prieskumového pracovníka, podľa ktorej v prípade výrobkov bežnej spotreby, ako sú tie, ktoré sú uvedené v prihláške ochrannej známky, ide o výrobky určené hlavne priemernému spotrebiteľovi, ktorý je bežne informovaný a primerane pozorný a obozretný (bod 3 napadnutého rozhodnutia), čo v podstate a mutatis mutandis zodpovedá skupine verejnosti zloženej z rozumných osôb s priemernými prahovými hodnotami citlivosti a tolerancie, ktoré sa majú vziať do úvahy na účely uplatnenia článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1001 v súlade s judikatúrou citovanou v bode 32 vyššie. Vzhľadom na dotknuté výrobky a služby sa teda definícia príslušnej skupiny verejnosti a jej úroveň pozornosti, s ktorou sa odvolací senát stotožnil, nejaví ako nesprávna.

47      Po štvrté žalobkyňa odvolaciemu senátu tiež vytýka, že nezohľadnil vývoj kultúrnej a spoločenskej koncepcie konopy a jej používania na legálne účely v Únii, čím sa dopustil nesprávneho posúdenia vnímania príslušnou skupinou verejnosti (bod 40 žaloby). V tejto súvislosti uvádza dve nariadenia v oblasti poľnohospodárstva týkajúce sa pestovania konopy, a to delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1155 z 15. februára 2017, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) č. 639/2014, pokiaľ ide o kontrolné opatrenia týkajúce sa pestovania konope, určité ustanovenia o ekologizačnej platbe, platbu pre mladých poľnohospodárov, ktorí majú kontrolu nad právnickou osobou, výpočet sumy na jednotku v rámci dobrovoľnej viazanej podpory, časti platobných nárokov a určité notifikačné povinnosti týkajúce sa režimu jednotnej platby na plochu a dobrovoľnej viazanej podpory, a ktorým sa mení príloha X k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 167, 2013, s. 1) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decemb[ra] 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 2017, s. 608).

48      K tejto téme treba zdôrazniť, že je určite pravda, že sa v súčasnosti veľa uvažuje tak o používaní výrobkov pochádzajúcich z konopy, ktorých obsah THC z nich v skutočnosti nerobí omamné látky, ako aj, keď ide o omamné látky, o ich používaní na terapeutické alebo dokonca rekreačné účely. V tejto súvislosti sa totiž už vyvinula alebo sa vyvíja aj samotná právna úprava niektorých členských štátov.

49      Nič to nemení na tom, ako relevantne uviedol odvolací senát v bode 21 napadnutého rozhodnutia, že „v mnohých krajinách Európskej únie (na základe demonštratívnych príkladov: Bulharsko, Fínsko, Francúzsko, Maďarsko, Írsko, Poľsko, Slovensko, Švédsko a Spojené kráľovstvo)“ sa považujú výrobky z konopy vykazujúce obsah THC 0,2 % alebo vyšší za zakázané omamné látky.

50      Čo sa týka práva Únie, toto neupravuje používanie výrobkov pochádzajúcich z konopy, ktoré sú omamnými prostriedkami. Článok 168 ods. 1 tretí pododsek ZFEÚ totiž stanovuje, že Únia dopĺňa činnosť členských štátov pri obmedzení škôd na zdraví spojených s drogami, vrátane informačnej a preventívnej činnosti. Čo sa týka nariadenia č. 1307/2013, to v článku 32 ods. 6 uvádza, že plochy využívané na pestovanie konope sa považujú za hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, len ak obsah THC používaných odrôd nepresahuje 0,2 %. Delegovaným nariadením 2017/1155 Komisia prijala právnu úpravu umožňujúcu uplatnenie tohto ustanovenia.

51      Z toho vyplýva, že v súčasnosti sa nerozbieha žiadny jednomyseľne, a dokonca ani prevažne akceptovaný trend v Únii, pokiaľ ide o prípustnosť používania alebo spotreby výrobkov pochádzajúcich z konopy, ktoré majú obsah THC vyšší ako 0,2 %.

52      Za týchto okolností treba v prejednávanej veci na jednej strane konštatovať, že odvolací senát vzal do úvahy vývoj uvedený v bodoch 47 a 48 vyššie, a to tak na úrovni zákona, ako aj na úrovni spoločnosti, pričom zdôraznil známe možnosti legálneho použitia konopy, ktoré v každom prípade podliehajú osobitne prísnym podmienkam, a pripomenul právny rámec upravujúci danú oblasť (bod 11 šiesta a desiata zarážka a bod 25 napadnutého rozhodnutia). Na druhej strane odvolací senát tiež správne zohľadnil skutočnosť, že právna úprava mnohých členských štátov kvalifikuje spotrebu konopy ako protiprávnu, keď výrobky, ktoré sú z nej vyrobené, obsahujú THC v množstve viac ako 0,2 %. Označenia, ktoré môže príslušná skupina verejnosti vnímať ako označenia v rozpore s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi, nie sú totiž rovnaké vo všetkých členských štátoch, a to najmä z jazykových, historických, spoločenských alebo kultúrnych dôvodov (pozri rozsudok z 15. marca 2018, La Mafia SE SIENTA A LA MESA, T‑1/17, EU:T:2018:146, bod 28 a citovanú judikatúru). Odvolací senát sa teda odvolal na právnu úpravu členských štátov v súlade s judikatúrou, pretože v kontexte článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1001 sa tieto skutočnosti zohľadňujú nie z dôvodu ich normatívnej hodnoty, ale ako skutkové okolnosti, ktoré umožňujú posúdiť vnímanie predmetného označenia príslušnou skupinou verejnosti nachádzajúcou sa v dotknutých členských štátoch (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2011, Vyobrazenie sovietskeho štátneho znaku, T‑232/10, EU:T:2011:498, bod 37).

53      V piatom a poslednom rade, a ako tvrdí EUIPO, otázka skutočného obsahu THC výrobkov uvádzaných na trh žalobkyňou je irelevantná, pretože posúdenie, ktoré mal odvolací senát vykonať v tejto oblasti, musí byť nezávislé od správania žalobkyne a založené len na vnímaní príslušnej skupiny verejnosti [pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. apríla 2003, Durferrit/ÚHVT – Kolene (NU‑TRIDE), T‑224/01, EU:T:2003:107, bod 76, a z 13. septembra 2005, Sportwetten/ÚHVT – Intertops Sportwetten (INTERTOPS), T‑140/02, EU:T:2005:312, bod 28].

54      Napokon otázka, či príslušná skupina verejnosti vníma predmetné označenie ako označenie odkazujúce na zákonné použitie konopy, ako to tvrdí žalobkyňa, alebo naopak, ako označenie evokujúce konopu ako nedovolenú omamnú látku, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, je predmetom druhej časti druhého žalobného dôvodu a bude preskúmaná nižšie.

55      Všetky tieto úvahy umožňujú preukázať, že odvolací senát sa nedopustil nesprávneho posúdenia, ktoré mu vytýka žalobkyňa.

56      Prvú časť druhého žalobného dôvodu teda treba zamietnuť ako nedôvodnú.

 O druhej časti druhého žalobného dôvodu založenej na tom, že označenie, ktorého zápis sa žiada, nie je v rozpore s verejným poriadkom

57      Po prvé podľa žalobkyne označenie, ktorého zápis sa žiada, neodkazuje na žiadnu nelegálny omamný výrobok. Aj za predpokladu, že by išlo o tento prípad, by táto okolnosť nestačila na odôvodnenie zamietnutia zápisu uvedeného označenia ako ochrannej známky Európskej únie. Samotný odkaz alebo priame poukázanie na nelegálny výrobok totiž nepostačuje na vyhlásenie, že prihláška ochrannej známky je v rozpore s verejným poriadkom, pretože na to je navyše potrebné, aby predmetné označenie navádzalo k podpore, bagatelizácii alebo schvaľovaniu používania alebo konzumácie zakázaného omamného výrobku. V prejednávanej veci však označenie, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky, neobsahuje žiadne pomenovanie a nemá žiadny význam, ktorý by v rámci bežného používania pre tovary a služby, na ktoré sa vzťahuje táto žiadosť, podnecoval, bagatelizoval alebo schvaľoval používanie nelegálnych omamných látok.

58      Po druhé nedôvodný charakter absolútneho dôvodu zamietnutia, ktorý vzniesol voči žalobkyni odvolací senát, jasne vyplýva aj zo spôsobov spotreby, na jednej strane výrobkov a služieb uvedených v prihláške ochrannej známky a na druhej strane z takých omamných výrobkov, akými sú marihuana, ktoré sa obvykle fajčia.  V tejto súvislosti sa žalobkyňa odvoláva na rozhodnutie zrušovacieho oddelenia z 20. marca 2009 vo veci 2665 C týkajúce sa prihlášky označenia COCAINE ako slovnej ochrannej známky pre výrobky patriace do tried 3, 25 a 32, a osobitne pre pivo, v ktorom sa najmä uvádza, že spôsob spotreby dotknutých výrobkov bol relevantný na účely uplatnenia článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1001 a že jednoduchý rušivý efekt alebo negatívny obraz, ktorý môže vyplývať z vnímania ochrannej známky, nie je relevantný na preukázanie jeho rozporu s verejným poriadkom.

59      EUIPO namieta proti týmto tvrdeniam.

60      V prvom rade treba preskúmať, či odvolací senát správne dospel k záveru, že označenie, ktorého zápis sa žiada, bude vo svojej úplnosti príslušnou skupinou verejnosti vnímané ako označenie odkazujúce na zakázaný omamný výrobok.

61      V tejto súvislosti odvolací senát v bode 23 napadnutého rozhodnutia pripomenul, že v súlade s judikatúrou Všeobecného súdu [rozsudok z 19. novembra 2009, Torresan/ÚHVT – Klosterbrauerei Weissenohe (CANNABIS), T‑234/06, EU:T:2009:448, bod 19], má pojem „cannabis (‚konopa‘)“ tri možné významy. V prvom rade výraz „cannabis (‚konopa‘)“ odkazuje na textilnú rastlinu, ktorej spoločná organizácia trhu je upravená v rámci Únie a ktorej výroba podlieha veľmi prísnej právnej úprave, pokiaľ ide o obsah THC, ktorý nemôže prekročiť prah 0‚2 %. V druhom rade výraz „cannabis (‚konopa‘)“ odkazuje na omamnú látku zakázanú vo veľkom počte, k dnešnému dňu vo väčšine, členských štátov. Po tretie vymenúva látku, ktorej terapeutické použitie je predmetom diskusie.

62      Odvolací senát z toho v bode 24 napadnutého rozhodnutia vyvodil, že v súlade so stanoviskom žalobkyne sa tento pojem nemôže automaticky chápať tak, že odkazuje na omamnú látku, s výnimkou prípadov, ak neexistujú „iné náznaky“ v tomto zmysle. Odvolací senát teda dokonale zvážil skutočnosť, že zakázaná látka zodpovedá len jednému z významov výrazu „cannabis (‚konopa‘)“ a žalobkyňa tak nie je oprávnená tvrdiť, že v tejto súvislosti nezohľadnil existenciu „všeobecne známej skutočnosti“, že THC, teda psychoaktívna látka, je len jedným z kanabinoidov prítomných v konope, a skutočnosť, že táto látka sa stáva nezákonnou len od určitej hranice.

63      Na účely odpovede na prvé tvrdenie žalobkyne treba preto určiť, či sa odvolací senát tým, že usúdil, že existujú „iné náznaky“, ktoré preukazujú, že príslušná skupina verejnosti by si spájala prihlasované označenie so zakázanou omamnou látkou, čo žalobkyňa spochybňuje, a to slová „amsterdam“ a „store (‚obchod‘)“, ako aj štylizované vyobrazenie listov konopy, dopustil nesprávneho posúdenia.

64      Odvolací senát správne usúdil, že treba najmä definovať to, čo bude vnímať príslušná skupina verejnosti vzhľadom na všetky prvky tvoriace označenie, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky (body 26 a 27 napadnutého rozhodnutia). Dospel k záveru, že v predmetnom označení súčasná prítomnosť štylizovaného zobrazenia listu konopy, symbolického zobrazenia marihuany a slova „amsterdam“, ktoré odkazujú na skutočnosť, že v meste Amsterdam sa z dôvodu tolerancie omamných výrobkov z konopy za určitých podmienok nachádzajú mnohé miesta, kde sa tieto omamné výrobky predávajú, robí veľmi pravdepodobnou skutočnosť, že spotrebiteľ si za okolností prejednávanej veci vykladá slovo „cannabis (‚konopa‘)“ ako odkaz na omamnú látku, ktorá je v „mnohých krajinách Európskej únie“ zakázaná (pozri bod 49 vyššie).

65      Tento výklad treba potvrdiť tým viac, že keď sa vezme do úvahy, že v označení, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky, je spomenuté slovo „store“, ktoré obvykle znamená „obchod“ či „predajňa“, takže uvedené označenie, ktorého dominantným prvkom je výraz „cannabis (‚konopa‘)“ (pozri bod 36 vyššie), bude príslušná skupina verejnosti, ktorá rozumie angličtine, vnímať tak, že znamená „obchod s konopu v Amsterdame“, a príslušná skupina verejnosti, ktorá angličtine nerozumie, ako „konopa v Amsterdame“, čo, podporené obrázkom listov konopy, symbolického zobrazenia marihuany, v oboch prípadoch zakladá jasný a jednoznačný odkaz na omamnú látku, ktorá sa tam predáva. Uvedená skupina verejnosti teda môže očakávať, že výrobky a služby uvádzané na trh žalobkyňou zodpovedajú tovarom a službám, ktoré sú v ponuke v takom obchode.

66      Vysvetlenia žalobkyne založené na tom, že slovo „amsterdam“ označuje pôvod konopy, ktorú používa pri výrobe svojich výrobkov, a štýl života a atmosféru, ktorá je charakteristická pre mesto Amsterdam, nemôžu vyvrátiť túto analýzu. To totiž nie je prvý dojem, ktorý príslušná skupina verejnosti získa, keď sa stretne s pojmami „amsterdam“ a „cannabis (‚konopa‘)“ spojenými so symbolickým zobrazením marihuany, zatiaľ čo Holandsko, a predovšetkým toto mesto, je známe tým, že prijalo právnu úpravu, ktorá za určitých podmienok toleruje používanie tejto omamnej látky.

67      Tvrdenia založené na tom, že štylizovaný motív vyobrazujúci list konopy sa používa vo všetkých priemyselných odvetviach, najmä v textilnom a farmaceutickom priemysle, ktoré využívajú konopu, nie sú presvedčivejšie. Odvolací senát totiž nezaložil svoj záver o tom, ako príslušná skupina verejnosti vníma štylizovaný motív zobrazujúci list konopy, na izolovanom posúdení, ale na spojení rôznych prvkov, z ktorých sa skladá predmetné označenie, ktoré vedie skutočne k záveru, ktorý pripomenul odvolací senát v bode 29 napadnutého rozhodnutia, že žalobca upriamil pozornosť, aj keď neúmyselne, na koncept konopy ako omamnej látky.

68      Hoci žalobkyňa stále tvrdí, že výrobky a služby, na ktoré sa vzťahuje prihláška ochrannej známky, nemajú nič spoločné s amsterdamským zariadením typu „coffee shop“ (bod 31 žaloby) a že spôsoby spotreby výrobkov, ktoré predáva, sa odlišujú od spôsobov spotreby omamných látok, ktoré sa zvyčajne fajčia (bod 53 žaloby), treba opäť pripomenúť, že zo znenia všetkých jednotlivých bodov článku 7 ods. 1 nariadenia 2017/1001 vyplýva, že odkazujú na vnútorné vlastnosti označenia, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky, a nie na okolnosti týkajúce sa konania osoby, ktorá je prihlasovateľom ochrannej známky (rozsudky z 9. apríla 2003, NU‑TRIDE, T‑224/01, EU:T:2003:107, bod 76; z 13. septembra 2005, INTERTOPS, T‑140/02, EU:T:2005:312, bod 28, a z 15. marca 2018, La Mafia SE SIENTA A LA MESA, T‑1/17, EU:T:2018:146, bod 40). V každom prípade je nesporné, že konopa ako omamná látka môže byť tiež pridaná do nápojov alebo potravín, napríklad koláčikov, čo zodpovedá niektorým výrobkom uvedeným v prihláške ochrannej známky.

69      Z uvedeného vyplýva, že odvolací senát správne usúdil, že príslušná skupina verejnosti vníma predmetné označenie ako celok odkazujúci na omamnú látku zakázanú vo veľkom počte členských štátov.

70      V druhom rade treba preskúmať, či označenie, o ktorého zápis sa žiada, je v rozpore s verejným poriadkom v zmysle článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 7 ods. 2 toho istého nariadenia, pričom treba spresniť, že odvolací senát použil tento absolútny dôvod zamietnutia.

71      V tejto súvislosti treba uviesť, že nariadenie 2017/1001 neobsahuje definíciu pojmu „verejný poriadok“. Za týchto okolností a vzhľadom na súčasný stav práva Únie, ktorý je opísaný v bode 50 vyššie, ako aj zo znenia článku 7 ods. 2 uvedeného nariadenia, podľa ktorého sa odsek 1 toho istého článku uplatní, aj keď dôvody na zamietnutie existujú iba v časti Únie, treba dospieť k záveru, že právo Únie nestanovuje jednotnú stupnicu hodnôt a uznáva, že požiadavky verejného poriadku sa môžu líšiť od štátu k štátu a od obdobia k obdobiu, pričom členské štáty majú v podstate možnosť slobodne určiť obsah týchto požiadaviek v súlade s ich vnútroštátnymi potrebami. Hoci sa teda požiadavky verejného poriadku nemôžu vzťahovať na hospodárske záujmy ani na samotnú prevenciu porušení spoločenského poriadku, ktorými je každé porušenie zákona, môžu zahŕňať ochranu rôznych záujmov, ktoré dotknutý členský štát považuje podľa svojho vlastného systému hodnôt za základné [pozri analogicky návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Øe v spojených veciach K. a. H. (Právo na pobyt a tvrdenia o vojnových zločinoch), C‑331/16 a C‑366/16, body 60 a 63 a citovanú judikatúru].

72      Pokiaľ ide konkrétnejšie o výklad tohto pojmu v rámci článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1001, generálny advokát Bobek uviedol v bode 76 svojich návrhov vo veci Constantin Film Produktion/EUIPO (C‑240/18 P, EU:C:2019:553), že verejný poriadok vyjadruje normatívnu predstavu o hodnotách a cieľoch, ktoré definovali príslušné orgány verejnej moci a ktoré sa majú napĺňať dnes a zajtra, t. j. výhľadovo. Z toho vyplýva, že verejný poriadok je prejavom vôle regulátora verejného poriadku v oblasti noriem, ktoré sa musia dodržiavať v spoločnosti.

73      Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa v podstate tvrdí, že akýkoľvek rozpor so zákonom nie je nevyhnutne rovnocenný s rozporom s verejným poriadkom v zmysle článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 7 ods. 2 uvedeného nariadenia. Je totiž ešte potrebné, aby tento rozpor ovplyvnil záujem, ktorý sa považuje za podstatný pre dotknutý členský štát alebo dotknuté členské štáty podľa ich vlastných hodnotových systémov.

74      V prejednávanej veci treba konštatovať, že v členských štátoch, v ktorých spotreba a používanie omamnej látky získavanej z konopy zostávajú zakázané, je boj proti propagácii tejto látky osobitne citlivou záležitosťou, ktorá zodpovedá cieľu verejného zdravia zameranému na boj proti škodlivým účinkom takejto látky. Tento zákaz teda smeruje k ochrane záujmu, ktorý tieto členské štáty podľa svojich vlastných hodnotových systémov považujú za základný, takže režim uplatniteľný na spotrebu a používanie uvedenej látky spadá pod pojem „verejný poriadok“ v zmysle článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 7 ods. 2 tohto nariadenia.

75      Okrem toho dôležitosť, ktorú má ochrana tohto základného záujmu, zdôrazňuje článok 83 ZFEÚ, podľa ktorého nedovolené obchodovanie s drogami predstavuje jednu z oblastí obzvlášť závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom, v ktorých sa predpokladá zásah normotvorcu Únie, ako aj článok 168 ods. 1 tretí pododsek ZFEÚ, podľa ktorého Únia dopĺňa činnosť uskutočňovanú členskými štátmi s cieľom znížiť škodlivé účinky drog na zdravie, a to vrátane informácií a prevencie.

76      Preto keď odvolací senát skúmal rozpor dotknutého označenia s verejným poriadkom s ohľadom na všetkých spotrebiteľov v Únii, ktorí by mohli pochopiť jeho význam, a vzhľadom na to, že ich vnímanie nevyhnutne spadá do kontextu uvedeného v bodoch 74 a 75 vyššie, správne usúdil, že predmetné označenie, ktoré príslušná skupina verejnosti vníma ako náznak, že potraviny a nápoje uvedené žalobkyňou v prihláške ochrannej známky, ako aj s tým súvisiace služby, obsahujú omamné látky zakázané vo viacerých členských štátoch, je v rozpore s verejným poriadkom v zmysle článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 7 ods. 2 uvedeného nariadenia.

77      Žalobkyňa nemôže vyvrátiť tento záver tvrdením, že odvolací senát nepreskúmal, či predmetné označenie okrem toho podnietilo, bagatelizovalo alebo bolo prostriedkom pre schvaľovanie používania zakázanej omamnej látky. Skutočnosť, že toto označenie bude príslušná skupina verejnosti vnímať ako náznak, že potraviny a nápoje, ktoré žalobkyňa uviedla v prihláške ochrannej známky, ako aj služby s tým súvisiace, obsahujú omamné látky zakázané vo viacerých členských štátoch, totiž postačuje na to, aby bolo možné dospieť k záveru o jeho rozpore s verejným poriadkom v zmysle článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 7 ods. 2 uvedeného nariadenia, ako správne konštatoval odvolací senát, vzhľadom na základný záujem, ktorý je uvedený v bodoch 74 a 75 vyššie. V každom prípade keďže jedna z funkcií ochrannej známky spočíva v identifikácii obchodného pôvodu výrobku alebo služby, aby tak spotrebiteľovi, ktorý získa výrobok alebo službu označenú ochrannou známkou, umožnila pri ich ďalšom získaní uskutočniť rovnakú voľbu, ak bola jeho skúsenosť pozitívna, alebo inú voľbu, ak bola jeho skúsenosť negatívna [pozri rozsudok z 5. marca 2003, Alcon/ÚHVT – Dr. Robert Winzer Pharma (BSS), T‑237/01, EU:T:2003:54, bod 48 a citovanú judikatúru], uvedené označenie v rozsahu, v akom bude vnímané vyššie opísaným spôsobom, implicitne, ale nevyhnutne nabáda na kúpu takých výrobkov alebo aspoň bagatelizuje ich konzumáciu.

78      Napokon žalobkyňa nemôže vyvrátiť tento záver tvrdením, že existujú ochranné známky Európskej únie obsahujúce také pojmy, ako sú „cannabis (‚konopa‘)“ alebo „cocaïne (‚kokaín‘)“.

79      V tejto súvislosti sa žalobkyňa odvoláva na rozhodnutie zrušovacieho oddelenia z 20. marca 2009 týkajúce sa prihlášky označenia COCAINE ako slovnej ochrannej známky (pozri bod 58 vyššie) a na pojednávaní tiež odkázala na svoju prihlášku ochrannej známky CANNABIS STORE AMSTERDAM ORIGINAL AMSTERDAM, v súvislosti s ktorou prieskumový pracovník nedávno odstránil svoje námietky. Z judikatúry však vyplýva, že odkazy na rozhodnutia prijaté na prvom stupni EUIPO nemôžu zaväzovať jeho odvolacie senáty a fortiori ani súd Únie [rozsudok z 25. januára 2018, Brunner/EUIPO – CBM (H HOLY HAFERL HAFERL SHOE COUTURE), T‑367/16, neuverejnený, EU:T:2018:28, bod 103]. Predovšetkým by bolo v rozpore s preskúmavacou úlohou odvolacieho senátu, ako je vymedzená v odôvodnení 30 a v článkoch 66 až 71 nariadenia 2017/1001, aby bola jeho právomoc obmedzená na dodržiavanie rozhodnutí pochádzajúcich od prvostupňových orgánov EUIPO [pozri rozsudok z 8. mája 2019, Battele Memorial Institute/EUIPO (HEATCOAT), T‑469/18, neuverejnený, EU:T:2019:302, bod 52 a citovanú judikatúru], takže žalobkyňa sa nemôže účinne dovolávať uvedených rozhodnutí.

80      Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací senát neporušil ustanovenia článku 7 ods. 1 písm. f) v spojení s článkom 7 ods. 2 nariadenia 2017/1001. Preto treba zamietnuť druhý žalobný dôvod a v dôsledku toho žalobu v celom jej rozsahu.

 O trovách

81      Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu je účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom EUIPO.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Pani Santa Conte je povinná nahradiť trovy konania.

Tomljenović

Marcoulli

Kornezov

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. decembra 2019.

Podpisy


* Jazyk konania: taliančina.