Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de grande instance de Paris (Francúzsko) 22. októbra 2019 – DY, EX/BNP Paribas Personal Finance SA

(vec C-781/19)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal de grande instance de Paris

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: DY, EX

Žalovaní: BNP Paribas Personal Finance SA

Prejudiciálne otázky

Bráni smernica 93/131 , vykladaná z hľadiska zásady efektivity, za okolností, akými sú okolnosti veci samej, uplatneniu pravidiel premlčania v týchto prípadoch: a) pokiaľ ide o vyhlásenie podmienky za nekalú; b) pokiaľ ide o prípadné vrátenie finančných prostriedkov; c) pokiaľ je spotrebiteľ navrhovateľom, a d) pokiaľ je spotrebiteľ odporcom, a to vrátane uplatnenia vzájomnej žaloby?

V prípade úplne alebo čiastočne zápornej odpovede na prvú otázku, bráni smernica 93/13, vykladaná z hľadiska zásady efektivity, za okolností, akými sú okolnosti veci samej, uplatneniu vnútroštátnej judikatúry, ktorá za začiatok plynutia premlčacej lehoty stanovuje deň prijatia ponuky úveru, a nie deň, keď vznikli vážne finančné problémy?

Patria také podmienky, ktorými sú podmienky, o aké ide v spore vo veci samej, a ktoré okrem iného stanovujú, že švajčiarsky frank je zúčtovacou menou a euro je platobnou menou, čo má za dôsledok to, že dlžník znáša kurzové riziko, do hlavného predmetu zmluvy v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 93/13, a to za okolností, že sa nespochybňuje výška poplatkov za zmenu meny a existujú podmienky, ktoré stanovujú možnosť dlžníka využiť v presne stanovených dňoch konverziu na eurá podľa vopred stanoveného vzorca?

Bráni smernica 93/13, vykladaná z hľadiska zásady efektivity práva Spoločenstva, vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej sú určitá podmienka alebo celý rad podmienok, akými sú podmienky, o aké ide vo veci samej, „zrozumiteľné“ v zmysle smernice, z dôvodov, že:

v predbežnej ponuke úveru sa podrobne popisujú transakcie spočívajúce v prepočte podľa menového kurzu, ku ktorým dochádza v priebehu existencie úveru, a uvádza sa v nej, že výmenným kurzom eur oproti švajčiarskym frankom bude kurz, ktorý je uplatniteľný dva pracovné dni pred dňom, keď nastane udalosť, na základe ktorej dochádza k transakcii, a ktorý je zverejnený na stránke Európskej centrálnej banky,

v ponuke sa uvádza, že dlžník súhlasí s takými transakciami spočívajúcimi v prepočte zo švajčiarskych frankov na eurá a z eur na švajčiarske franky podľa menového kurzu, ktoré sú potrebné na fungovanie a splácanie úveru, a že veriteľ vykoná konverziu zostatku mesačných úhrad na švajčiarske franky po zaplatení poplatkov spojených s úverom,

v ponuke sa uvádza, že ak z transakcie spočívajúcej v prepočte podľa menového kurzu vyplýva v čase splatnosti nižšia suma vo švajčiarskych frankoch, ktorá je vymáhateľná, amortizácia kapitálu bude pomalšia a prípadná časť neamortizovaného kapitálu sa z titulu splatnosti zaúčtuje ako debetný zostatok účtu vo švajčiarskych frankoch, a že sa upresňuje, že amortizácia kapitálu úveru sa bude vyvíjať v závislosti od výkyvov výmenného kurzu, uplatňovaného na mesačné úhrady, smerom nahor alebo nadol, že tento vývoj môže spôsobiť predĺženie alebo skrátenie doby amortizácie úveru, a prípadne zmeniť celkové náklady súvisiace so splatením úveru,

v článkoch „vnútorný účet v eurách“ a „vnútorný účet vo švajčiarskych frankoch“ sa podrobne popisujú transakcie uskutočňované pri každej platbe splátky úveru ako kreditná alebo debetná operácia na každom účte a v zmluve sa prehľadne vysvetľuje konkrétne fungovanie mechanizmu konverzie cudzej meny; a teda že v ponuke nie je predovšetkým žiadna výslovná zmienka o „kurzovom riziku“, ktoré znáša dlžník vzhľadom na to, že svoje príjmy nepoberá v zúčtovacej mene, a ani výslovná zmienka o „riziku súvisiacom s úrokovými sadzbami“?

V prípade kladnej odpovede na štvrtú otázku, bráni smernica 93/13, vykladaná z hľadiska zásady efektivity práva Spoločenstva, vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej sú určitá podmienka alebo celý rad podmienok, akými sú podmienky, o aké ide vo veci samej, „zrozumiteľné“ v zmysle smernice, pokiaľ sa iba k prvkom uvedeným vo štvrtej otázke pridáva simulácia poklesu meny, v ktorej sa uhrádzajú splátky, o 5,29 % v porovnaní so zúčtovacou menou, v zmluve na počiatočnú dobu 25 rokov, a bez ďalšieho zmienenia takých pojmov, akými sú „riziko“ alebo „problém“?

Znáša dôkazné bremeno spojené s preukázaním „zrozumiteľnosti“ podmienky v zmysle smernice 93/13, a to aj pokiaľ ide o okolnosti, za akých došlo k uzavretiu zmluvy, predajca resp. dodávateľ, alebo spotrebiteľ?

Pokiaľ dôkazné bremeno spojené s preukázaním zrozumiteľnosti podmienky znáša predajca resp. dodávateľ, bráni smernica 93/13 vnútroštátnej judikatúre, v ktorej sa usudzuje, že v prípade existencie dokumentov týkajúcich sa techník predaja prináleží dlžníkom, aby preukázali jednak to, že boli príjemcami informácií obsiahnutých v týchto dokumentoch, a jednak to, že im ich adresovala práve banka, alebo naopak, vyžaduje uvedená smernica, aby tento dôkazný materiál zakladal domnienku toho, že informácie obsiahnuté v týchto dokumentoch sa dlžníkom poskytli, a to vrátane ústneho poskytnutia, t. j. jednoduchú domnienku, vyvrátenie ktorej prináleží predajcovi resp. dodávateľovi, ktorí musia zodpovedať za informácie oznámené prostredníctvom sprostredkovateľov, ktorých si vybrali?

Môže sa existencia značnej nerovnováhy charakterizovať v zmluve, akou je zmluva, o akú ide vo veci samej, v ktorej obidve strany znášajú kurzové riziko, pokiaľ jednak predajca resp. dodávateľ má v porovnaní so spotrebiteľom lepšie možnosti predvídať kurzové riziko, a jednak je riziko, ktoré znáša predajca resp. dodávateľ, obmedzené hornou hranicou, zatiaľ čo riziko, ktoré znáša spotrebiteľ, takto obmedzené nie je?

____________

1 Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).