Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Înalta Curte de Casaţie şi Justiţie (Rumunsko) 4. novembra 2019 – procedura penale contro FQ, GP, HO, IN, JM

(vec C-811/19)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Înalta Curte de Casaţie şi Justiţie

Obžalovaní

FQ, GP, HO, IN, JM

Prejudiciálne otázky

1.    Majú sa článok 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, článok 325 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článok 58 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES1 , článok 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva2 , ktorý bol vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júna 1995, vykladať v tom zmysle, že bránia vydaniu rozhodnutia orgánu stojaceho mimo súdnej moci, t. j. Curtea Constituțională a României (Ústavný súd Rumunska), ktorý rozhoduje o procesnej výnimke týkajúcej sa prípadného nezákonného zloženia senátu súdu z hľadiska zásady špecializácie sudcov Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd, Rumunsko) (ktorú nestanovuje Ústava Rumunska) a ktorý ukladá súdu povinnosť vrátiť veci, ktoré sú v štádiu odvolania (s devolutívnym účinkom), na účely ich opätovného preskúmania v rámci prvej fázy konania pred týmto istým súdom?

2.    Majú sa článok 2 Zmluvy o Európskej únii a článok 47 druhý odsek Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby orgán stojaci mimo súdnej moci vyhlásil za nezákonné zloženie rozhodovacieho senátu sekcie najvyššieho súdu (senát zložený zo sudcov, ktorí v čase povyšovania spĺňali okrem iného podmienku špecializácie požadovanej na účely pridelenia do trestného senátu najvyššieho súdneho orgánu)?

3.    Má sa prednosť práva Únie vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu umožňuje ponechať neuplatnené rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré vykladá normu nižšej právnej sily ako je Ústava týkajúcu sa organizácie Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd), uvedenú vo vnútroštátnom zákone o prevencii, odhaľovaní a sankcionovaní skutkov korupcie, t. j. normu, ktorú súd ustálene vykladá v tom istom zmysle počas šestnástich rokov?

4.    Zahŕňa zásada účinného prostriedku nápravy v súlade s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie špecializáciu sudcov a vytvorenie špecializovaných senátov na najvyššom súde?

____________

1 Ú. v. EÚ L 141, 2015, s. 73.

2 Ú. v. EÚ L 198, 2017, s. 29.