Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Szegedi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság (Maďarsko) 18. decembra 2019 – SA a SA junior/Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság Dél-alföldi Regionális Igazgatóság, Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság

(vec C-925/19)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Szegedi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: SA a SA junior

Žalovaní: Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság Dél-alföldi Regionális Igazgatóság a Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság

Prejudiciálne otázky

[nový dôvod neprípustnosti]

Možno ustanovenia týkajúce sa neprípustných žiadostí podľa článku 33 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie)1 (ďalej len „smernica o konaniach“) vykladať v tom zmysle, že bránia takej právnej úprave členského štátu, podľa ktorej je žiadosť v rámci azylového konania neprípustná, ak žiadateľ prišiel do Maďarska cez krajinu, v ktorej nebol vystavený prenasledovaniu alebo riziku vážneho bezprávia alebo kde je zaručená primeraná úroveň jeho ochrany?

2.    [uskutočnenie azylového konania]

a)    Má sa článok 6 a článok 38 ods. 4 smernice o konaniach, ako aj jej odôvodnenie 34, ktoré ukladá povinnosť posúdiť žiadosti o medzinárodnú ochranu, v spojení s článkom 18 Charty základných práv (ďalej len „Charta“) vykladať v tom zmysle, že príslušný azylový orgán členského štátu musí žiadateľovi zaručiť možnosť začať azylové konanie v prípade, ak z vecného hľadiska nepreskúmal žiadosť o azyl, pričom sa odvolával na dôvod neprípustnosti uvedený v prvej prejudiciálnej otázke, a následne nariadil návrat žiadateľa do tretej krajiny, ktorá ho však odmietla prijať?

b)    V prípade kladnej odpovede na prejudiciálnu otázku 2. a), aký je presný obsah tejto povinnosti? Zahŕňa povinnosť zaručiť možnosť podať novú žiadosť o azyl, s vylúčením negatívnych dôsledkov následných žiadostí uvedených v článku 33 ods. 2 písm. d) a v článku 40 smernice o konaniach, alebo zahŕňa začatie alebo uskutočnenie azylového konania ex offo?

c)    V prípade kladnej odpovede na prejudiciálnu otázku 2. a), a pri zohľadnení článku 38 ods. 4 smernice o konaniach, môže členský štát bez toho, aby zmenil skutkovú situáciu, opätovne posúdiť neprípustnosť žiadosti v rámci tohto nového konania (ktoré by umožnilo uplatniť akýkoľvek typ konania uvedený v kapitole III, napríklad opätovné uplatnenie dôvodu neprípustnosti), alebo musí posúdiť žiadosť o azyl z vecného hľadiska vo vzťahu ku krajine pôvodu?

d)    Vyplýva z článku 33 ods. 1, článku 33 ods. 2 písm. b) a c), ako aj z článkov 35 a 38 smernice o konaniach, v spojení s článkom 18 Charty skutočnosť, že spätné prijatie treťou krajinou je kumulatívnou podmienkou na uplatnenie dôvodu neprípustnosti, teda na prijatie rozhodnutia založeného na tomto dôvode, alebo stačí overiť existenciu tejto podmienky v čase výkonu tohto rozhodnutia?

3.    [tranzitný priestor ako miesto zaistenia v rámci azylového konania]

Nasledujúce otázky sú relevantné v prípade, ak je podľa odpovede na druhú prejudiciálnu otázku potrebné uskutočniť azylové konanie.

a)    Má sa článok 43 smernice o konaniach vykladať v tom zmysle, že bráni takej právnej úprave členského štátu, ktorá umožňuje zaistenie žiadateľa v tranzitnom priestore po dobu dlhšiu ako štyri týždne?

b)    Má sa článok 2 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie)2 (ďalej len „smernica o prijímaní“), uplatniteľný podľa článku 26 smernice o konaniach, v spojení s článkom 6 a článkom 52 ods. 3 Charty vykladať v tom zmysle, že ubytovanie v tranzitnom priestore za okolností, o aké ide vo veci samej (priestor, ktorý nemožno legálne opustiť na základe vlastnej vôle v žiadnom smere), počas obdobia dlhšieho ako štyri týždne uvedeného v článku 43 smernice o konaniach, predstavuje zaistenie?

c)    Je v súlade s článkom 8 smernice o prijímaní, uplatniteľným podľa článku 26 smernice o konaniach, ak sa zaistenie žiadateľa počas obdobia dlhšieho ako štyri týždne uvedeného v článku 43 smernice o konaniach, uskutočňuje len preto, že žiadateľ nemôže uspokojiť svoje potreby (ubytovanie a strava) z dôvodu nedostatku materiálnych prostriedkov?

d)    Je v súlade s článkami 8 a 9 smernice o prijímaní, uplatniteľnými podľa článku 26 smernice o konaniach, ak ubytovanie, ktoré predstavuje de facto zaistenie počas obdobia dlhšieho ako štyri týždne uvedeného v článku 43 smernice o konaniach, nebolo nariadené prostredníctvom rozhodnutia o zaistení, nezaručuje sa opravný prostriedok na účely napadnutia zákonnosti zaistenia a jeho zachovania, de facto zaistenie sa uskutočňuje bez posúdenia jeho potreby alebo primeranosti, alebo možných alternatív k nemu, a jeho presná dĺžka trvania je neurčitá, vrátane okamihu jeho ukončenia?

e)    Možno článok 47 Charty vykladať v tom zmysle, že ak súd členského štátu rozhoduje o zjavne nezákonnom zaistení, môže ako preventívne opatrenie uložiť správnemu orgánu až do ukončenia sporného správneho konania, povinnosť určiť v prospech štátneho príslušníka tretej krajiny miesto pobytu, ktoré sa nachádza mimo tranzitného priestoru, a ktoré nie je miestom zaistenia?

4.    [tranzitný priestor ako miesto zaistenia v rámci cudzineckej polície]

Nasledujúce otázky sú relevantné v prípade, ak podľa odpovede na druhú prejudiciálnu nie je potrebné uskutočniť azylové konanie, ale konanie na úrovni cudzineckej polície.

a)    Majú sa odôvodnenia 17 a 24, ako aj článok 16 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území3 (ďalej len „smernica o návrate“), v spojení s článkom 6 a článkom 52 ods. 3 Charty vykladať v tom zmysle, že ubytovanie v tranzitnom priestore za okolností, o aké ide vo veci samej (priestor, ktorý nemožno legálne opustiť na základe vlastnej vôle v žiadnom smere), predstavuje pozbavenie slobody v zmysle týchto ustanovení?

b)    Je v súlade s odôvodnením 16 a článkom 15 ods. 1 smernice o návrate, v spojení s článkom 6 a článkom 52 ods. 3 Charty, ak sa zaistenie žiadateľa tretej krajiny uskutočňuje len preto, že mu bol uložený návrat a nemá materiálne prostriedky na uspokojenie svojich potrieb (ubytovanie a strava)?

c)    Je v súlade s odôvodnením 16 a článkom 15 ods. 2 smernice o návrate, v spojení s článkom 6, článkom 47 a článkom 52 ods. 3 Charty, ak ubytovanie, ktoré predstavuje de facto zaistenie, nebolo nariadené prostredníctvom rozhodnutia o zaistení, nezaručuje sa opravný prostriedok na účely napadnutia zákonnosti zaistenia a jeho zachovania, a de facto zaistenie sa uskutočňuje bez posúdenia jeho potreby alebo primeranosti, alebo možných alternatív k nemu?

d)    Možno článok 15 ods. 1, článok 15 ods. 4 až 6, ako aj odôvodnenie 16 smernice o návrate, v spojení s článkami 1, 4, 6 a 47 Charty vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby sa zaistenie uskutočnilo bez toho, aby sa určilo jeho presné trvanie alebo okamih jeho ukončenia?

e)    Možno právo Únie vykladať v tom zmysle, že ak súd členského štátu rozhoduje o zjavne nezákonnom zaistení, môže ako preventívne opatrenie uložiť správnemu orgánu až do ukončenia sporného správneho konania, povinnosť určiť v prospech štátneho príslušníka tretej krajiny miesto pobytu, ktoré sa nachádza mimo tranzitného priestoru, a ktoré nie je miestom zaistenia?

5.    [účinný prostriedok nápravy, pokiaľ ide o rozhodnutie, ktorým sa mení krajina návratu]

Má sa článok 13 smernice o návrate, podľa ktorého sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytne účinný opravný prostriedok na odvolanie sa proti „rozhodnutiam vzťahujúcim sa na návrat“, v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že ak je opravný prostriedok stanovený vnútroštátnou právnou úpravou neúčinný, musí súd aspoň raz preveriť sťažnosť podanú proti rozhodnutiu, ktorým sa mení krajina návratu?

____________

1 Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60.

2 Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 96.

3 Ú. v. EÚ L 348, 2008, s. 98.