Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte di appello di Napoli (Taliansko) 22. januára 2020 – TJ/Balga Srl

(vec C-32/20)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Corte di appello di Napoli

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: TJ

Odporkyňa: Balga Srl

Prejudiciálne otázky

1.    Má sa článok 30 Charty základných práv EÚ vykladať v tom zmysle, že v prípade nezákonného hromadného prepúšťania priznáva právo na kvalifikovanú ochranu zodpovedajúcu parametrom efektivity, účinnosti, primeranosti a odradzujúceho účinku, keďže týmito požiadavkami sa vyznačujú sankcie, ktoré „právo Únie“ stanovuje na zabezpečenie dodržiavania základných hodnôt, ktorým sa musia vnútroštátne predpisy – alebo aplikačná prax – zabezpečujúce prijatie konkrétneho sankčného opatrenia proti akémukoľvek neoprávnenému prepúšťaniu prispôsobiť? Predstavujú preto uvedené parametre relevantnú vonkajšiu hranicu uplatniteľnú v súdnom konaní, pokiaľ ide o úkony, ktoré môže vnútroštátny súd vykonať na účely zosúladenia vnútroštátnej právnej úpravy alebo právnej praxe, ktorou sa vykonáva smernica 98/59/ES1 , s právom EÚ?

2.    Má sa článok 30 Charty základných práv EÚ vykladať na účely vymedzenia úrovne ochrany, ktorú právo Únie ukladá v prípade nezákonného hromadného prepúšťania, tak, že je potrebné „s náležitým zreteľom“ zohľadniť, t. j. považovať za relevantný, hmotnoprávny význam článku 24 revidovanej Európskej sociálnej charty, na ktorú odkazujú vysvetlivky k Charte základných práv, tak ako vyplýva z rozhodnutí Európskeho výboru pre sociálne práva, a bráni preto právo Únie vnútroštátnej právnej úprave a aplikačnej praxi, ktoré tým, že vylučujú obnovenie pracovného pomeru, obmedzujú poskytovanú ochranu iba na opatrenie pozostávajúce zo zaplatenia náhrady škody, ktoré sa vyznačuje maximálnym stropom stanoveným s ohľadom na prioritné kritérium odpracovaných rokov, a to namiesto náhrady ujmy, ktorú zamestnanec utrpel v dôsledku straty svojho zdroja obživy?

3.    Má z tohto dôvodu vnútroštátny súd pri posudzovaní stupňa zlučiteľnosti vnútroštátneho právneho predpisu, ktorým sa vykonáva alebo stanovuje opatrenie týkajúce sa ochrany v prípade nezákonného hromadného prepúšťania (z dôvodu porušenia kritérií výberu) zohľadniť obsah vypracovaný Európskou sociálnou chartou vyplývajúci z rozhodnutí jej orgánov a, v každom prípade, považovať za nevyhnutnú ochranu spočívajúcu v úplnom odškodnení hospodárskych dôsledkov vyplývajúcich zo straty práce alebo aspoň v opatrení podobného charakteru?

4.    Bránia články 20, 21, 34 a 47 Charty základných práv EÚ tomu, aby členský štát zaviedol vnútroštátnu právnu úpravu alebo aplikačnú prax na vykonanie smernice 98/59/ES, ktorá stanovuje iba vo vzťahu k zamestnancom dotknutým hromadným prepúšťaním, ktorí boli prijatí po 7. marci 2015, sankčný režim vylučujúci obnovenie pracovného pomeru a, v každom prípade, odškodnenie dôsledkov vyplývajúcich zo straty príjmu a straty sociálneho zabezpečenia, a to na rozdiel od záruk týkajúcich sa zamestnancov dotknutých rovnakým hromadným prepúšťaním, ale prijatým pred uvedeným dátumom, pričom zamestnancom prijatým po 7. marci 2015 priznáva výlučne náhradu vyznačujúcu sa tým, že jej výška sa prednostne určuje podľa odpracovaných rokov, čím v závislosti od dátumu prijatia do zamestnania dochádza k uplatňovaniu odlišných sankcií, čo vedie k rôznym úrovniam ochrany, ktorých základom je uvedené kritérium a nie skutočné dôsledky, ktorým zamestnanci čelia v dôsledku nezavinenej straty zdroja obživy?

____________

1 Smernica Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (Ú. v. ES L 225, 1998, s. 16; Mim. vyd. 05/003, s. 327).